Môžeme sa priblížiť číslam z druhej vlny. Nejde o strašenie, ale o matematiku

Hygienikom z Michaloviec vypomáhajú príslušníci Ozbrojených síl SR Od pondelka v Michalovciach vypomáhajú s telefonickým vyhľadávaním kontaktov aj príslušníci Ozbrojených síl SR. Foto: Roman Hanc/TASR

Hoci v kalendári stále svieti iba október, denné covidové prírastky už dosahujú päťdesiatnásobok tých letných. Kam nás tento trend posunie o pár týždňov? Tušiť nám to dávajú skúsenosti z niektorých európskych a kultúrne blízkych krajín. A matematika, ktorá nepustí.

Slovensko za utorok zaevidovalo až 4 746 pozitívnych PCR testov. S veľkým náskokom tak ide o rekord aktuálnej vlny pandémie.

Podobné smutné míľniky zákonite tlačia do popredia debaty o tom, čo bude nasledovať ďalej. Inak tomu nie je ani v tomto prípade.

Odhadnúť vývoj v najbližších týždňoch je však pomerne zložité a využiť nemožno ani optiku, cez ktorú sme hodnotili jarný úder koronavírusu.

Aj keď nám hrá do karát zásadne vyšší podiel zaočkovanej populácie, lepšia pripravenosť a viac skúseností, faktom je, že mobilita ľudí je pri súčasnom nastavení výraznejšia, stráca sa aj obozretnosť na individuálnej úrovni. Dostupné vakcíny majú tiež podstatne väčšie medzery, ako sa pôvodne očakávalo (očkovaní vírus relatívne vo veľkom šíria a môžu na covid umrieť).

Čo namodelovali analytici

O istý odhad budúceho diania sa už pokúsili slovenskí matematickí prognostici, no ich závery sú značne protichodné.

Richard Kollár, doktorand na University of Maryland v USA, ktorý sa venuje aplikovaniu matematiky v biológii, cez víkend uviedol, že podľa jeho hrubých odhadov sa v aktuálnej vlne na Slovensku infikuje približne milión ľudí, čo predstavuje zhruba 18 percent našej populácie.

Infektológ z Univerzitnej nemocnice v Bratislave Peter Sabaka ešte koncom septembra skonštatoval, že pri tomto počte infikovaných zomrie až 10-tisíc ľudí, keďže koronavírus má fatálne následky zhruba pre jedno percento infikovaných.

V opačnom duchu sa na problematiku nazerá Ivan Bošňák, šéf projektu Dáta bez pátosu. V reakcii na Sabakovu predikciu totiž uviedol, že sme sa dostali do špirály strašenia. Bilancia obetí podľa neho neprekročí číslo 2 500.

Komu veriť?

Pri hľadaní odpovede skúsme skôr ako na šúchanie vešteckej gule staviť na empirické skúsenosti zo štátov, ktoré sú nám v mnohých parametroch podobné a delta variant covidu to v nich „rozbalil“ naplno.

Prvým kľúčovým poznatkom je to, že počet nových prírastkov u nás s najväčšou pravdepodobnosťou prekoná cifry z prelomu rokov 2020 a 2021. Pripomeniem, že absolútne najvyšší počet infikovaných sme zaznamenali 30. decembra, keď PCR testy odhalili až 6 315 pozitívnych. V tomto období sme sa stretávali s týždenným priemernom dve- až tritisíc pozitívnych ľudí denne.

Prcé porovnanie: Izrael

Viac o tom, do akých výšin môže tento ukazovateľ za zlej konštelácie vystreliť, vypovedá prípad Izraela. Ten pri oveľa masívnejšej zaočkovanosti, ako má Slovensko (asi 65 ku 45 percentám), 8. septembra zaevidoval až 22 291 prípadov, pričom týždenný priemer sa tam pohyboval už aj na úrovni viac ako 10-tisíc prípadov za deň.

Izrael má asi 9 miliónov obyvateľov, Slovensko 5,4 milióna. Znamená to, že ak by nás delta variant zasiahol silou ekvivalentnou tomu, ako udrel minulý mesiac v židovskom štáte, náš denný rekord by dosiahol vyše 13-tisíc prípadov a týždenný priemer okolo 6-tisíc denne.

Pokiaľ ide o hospitalizácie, ak by stúpali čo i len tempom 50 za deň tak, ako narástli za utorok (pričom pri vyšších prírastkoch nemožno vylúčiť aj podstatne viac), do konca novembra by sme mali v nemocniciach približne tritisíc covidových pacientov.

Druhé porovnanie: Rumusko

Dôvod na optimizmus nebadať ani na opačnom konci, v súvislosti s najzávažnejším ukazovateľom potvrdených obetí. Hoci sa v bežnej populácii udomácnil dojem, že delta mutácia je omnoho menej nebezpečná, prípad Rumunska svedčí o opaku.

Krajina, ktorá sa nachádza len kúsok od východných hraníc Slovenska a má v súčasnosti plne zaočkovaných iba o 12 percent obyvateľstva menej ako my, v uplynulých dňoch evidovala rekordných 574 obetí za deň. Bolo to za rovnaké obdobie viac ako v celej Európskej únii dohromady. Tamojší lekári skloňovali „apokalypsu“.

V Rumunsku žije niečo vyše 19 miliónov obyvateľov. Ak by sme mali tento rekord dorovnať, denný počet obetí by u nás po prepočte na obyvateľov musel presiahnuť 160. Jedným dychom je však nutné dodať, že práve kvôli vyššej zaočkovanosti a o jednu úroveň lepšiemu zdravotníctvu nás pravdepodobne až takýto čierny scenár nečaká.

Rumunsko pritom nie je raritným a nasilu vybraným prípadom, o ktorý sa dajú oprieť predikcie pre Slovensko. Veľkú výpovednú hodnotu majú napríklad aj dáta z Pobaltia, v ktorom minulý týždeň zaviedli tvrdý lockdown (Lotyšsko).

Tretie porovanie: Pobaltie

Lotyši majú aktuálne týždenný priemer obetí vyše 20 za deň (kompletná zaočkovanosť asi 52 percent, počet obyvateľov 2 milióny). Litva má týždenný priemer obetí takmer 30 za deň (kompletná vakcinácia 59 percent a 2,7 milióna obyvateľov).

Situácia sa zhoršuje aj v maličkom Estónsku, ktoré má iba 1,3 milióna obyvateľov. Hoci tamojšie úrady evidujú v priemere len 6 obetí denne, počet denných prírastkov sa najnovšie dostáva na úroveň 1 500. Plne zaočkovaných je v Estónsku vyše 56 percent osôb.

Zhrnuté a podčiarknuté. Všetko napovedá tomu, že Slovensko čakajú ťažké týždne. Hoci sa katastrofické scenáre načrtnuté v tejto úvahe vôbec nemusia naplniť, platí to, že najhoršia fáza je ešte len pred nami.

To nie je samoúčelné strašenie, ale racionálne konštatovanie, ktoré sa opiera o predchádzajúce skúsenosti s covidom ako takým, súčasné zhoršujúce sa parametre u nás a o budúci stav, ktorým si krajiny ako Izrael či Rumunsko a mnohé ďalšie prešli a prechádzajú.

„Očakávaj to najlepšie, buď pripravený na najhoršie,“ povedal raz jeden populárny Američan.

Na opis toho, čo by sme si teraz mali myslieť a ako konať, sa to hodí viac než dokonale.


Ďalšie články