Riaditeľ planetária: Boli sme sledovať polárnu žiaru. Po stopách Maximiliána Hella

Svoju cestu k astronómii opisuje ako opatrnú, ale neváhal sa vydať po stopách astronómov za polárnou žiarou či zatmením Slnka. Riaditeľ Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom Tomáš Dobrovodský pri príležitosti 25. výročia vzniku poukázal na svetlé i temné stránky pokroku i to, čo dokážu prírodné vedy priniesť do osobného života človeka.

Ako ste sa dostali k astronómii?

Keď som mal dvanásť rokov, zúčastnil som sa na prednáške v širšom rodinnom kruhu. Prednášajúci bol doktor Ján Štohl, neskorší riaditeľ Astronomického ústavu SAV. Rozprával nám najnovšie poznatky o vesmíre, o pozorovaniach a faktoch, ktoré sa nemohli v čase socializmu nahlas prezentovať. Pekne a farbisto popisoval pristátie amerických astronautov na Mesiaci.

Bol to prvý impulz, ktorý vo mne podnietil túžbu pozerať sa na oblohu čoraz viac. Najskôr sa astronómia stala mojím koníčkom. Bol som astronómom-amatérom, pozoroval som z domu, zapájal sa do vedeckých programov pre amatérske pozorovania. Neskôr som sa stal členom Českej a potom aj Slovenskej astronomickej spoločnosti. No a nakoniec prišla ponuka a za prácou som odišiel z okolia Bratislavy na stredné Slovensko, do planetária v Žiari nad Hronom.

Vyštudovali ste astronómiu?

Študoval som geografiu a následne som absolvoval kvalifikačné štúdium astronómie v Hurbanove. Tam sídli Slovenská ústredná hvezdáreň, ktorá je koordinátorom astronomického diania na Slovensku, čo sa týka popularizácie astronómie.

Opíšte nám z vašej astronomickej praxe výnimočný zážitok.

Ak to má súvisieť s pozorovaním astronomických úkazov, tak určite pozorovanie úplného zatmenia Slnka [úkaz na oblohe, keď Mesiac zdanlivo prekryje Slnko, pozn. red.], pri ktorom je možné pozorovať najvrchnejšiu vrstvu slnečnej atmosféry – slnečnú korónu. Je to dôležitý astronomický úkaz z vedeckého hľadiska, ale aj fascinujúci zážitok.

Čerstvejší zážitok mám z pozorovania polárnej žiary. Nedávno sme podnikli expedíciu s názvom Po stopách Maximiliána Hella na sever Európy. Strávili sme pár nocí na ostrove Vardö [patrí Dánsku, pozn. red.] , kde istý čas pôsobil aj Hell. Tam sme dokumentovali a pozorovali veľmi peknú polárnu žiaru.

Ste veriaci človek. Prepájate nejakým spôsobom vierovyznanie a astronómiu?

Nie. Viera je osobná záležitosť a precítenie každého človeka. No pri poznávaní nového mi dáva obohacujúci rozmer. Uvedomujem si, že sme súčasťou niečoho, čo nás ďaleko prevyšuje. A to ma vedie k pokore pred životom a veľkosťou vesmíru, ktorý skúmame.

Aký prínos môže mať znalosť prírodných vied pre osobný život?

Pohľad na veci, ktorými sme bežne obklopení a zamestnávajú nás, je iný, keď si človek uvedomí, čoho všetkého sme súčasťou. Keď si uvedomí, čo všetko je potrebné pre to, aby sme mohli žiť naše životy. To, čo prežívame, berieme akosi samozrejme, ale treba mať na pamäti, že sme súčasťou vesmíru. Priestoru, ktorého rozľahlosť dokážeme len ťažko pochopiť a v ktorom naša samotná existencia prináša dôkaz o možnosti inteligentného života v ňom.

Prejdime teraz k tematike planetárií. V čom sú iné oproti hvezdárňam?

Planetáriá sú zariadenia, ktoré prostredníctvom simulácie umožňujú bezprostredný kontakt návštevníkov s dianím na oblohe a vo vesmírnom priestore. Sú to edukačné nástroje, ktoré sa dajú využívať napríklad ako doplnok školskej výuky. Navyše planetáriá v dnešnej dobe ponúkajú mimoriadne silný zážitok z vesmírneho priestoru a témy, ktorú astronómia ako veda skúma.

V modernom planetáriu vieme premietať filmy v rozlíšení celej oblohy, ktoré vtiahnu diváka do deja. Všetko, čo sa vo filme odohráva, sa deje nad vašou hlavou. Nepozeráte iba na rovnú plochu ako v kine, vďaka veľkej kupole sa to deje v celom vašom obzore. Ale najdôležitejšie je, že vieme nasimulovať pohľad na nebeskú sféru. Ktorýkoľvek deň, ktorúkoľvek hodinu a z ktoréhokoľvek miesta na Zemi.

Koľko hvezdární a planetárií máme na Slovensku?

Hvezdární určite vyše dvadsiatky, ale je nutné dodať, že okrem troch-štyroch výsostne vedeckých pracovísk sú to väčšinou zariadenia sústreďujúce sa predovšetkým na popularizačnú činnosť v oblasti astronómie. Planetárií s pevnou projekčnou plochou je osem. Niektoré z hvezdární navyše využívajú prenosné, nafukovacie planetáriá.

Ľudí fascinuje technologický pokrok, ovplyvňuje to aj ich vzťah k astronómii?

Myslím si, že doba sa oproti mojim začiatkom zmenila výrazným spôsobom. Ľudia majú rýchlejší prístup k informáciám. K faktom, fotografiám, astronomickým výstupom na internete. To je len dobre, ale z pohľadu popularizátora astronómie tomu treba prispôsobiť aj výklad.

Druhá vec, ktorá je dôležitá, je dostupnosť techniky. Keď som bol na základnej škole, navštevovali sme astronomický krúžok, kde bola aspoň nejaká technika. Dnes je technika a jej dostupnosť nepomerne väčšia. Každý, kto má záujem dozvedieť sa o vesmíre viac na vlastné oči, si ju môže zaobstarať. Toto pred desiatkami rokov nebolo možné.

Prispôsobilo sa tomu aj to, čím sa dnes snažíte zaujať návštevníkov?

Hľadať nové, atraktívnejšie formy oslovenia návštevníkov je pre nás veľkou výzvou. Veľmi dôležitá je pre nás komplexnosť poskytovaných informácií. Keď napríklad návštevník vidí film v planetáriu a zaujme ho aj zoznámenie sa s aktuálnou oblohou, sprevádzané živým slovom odborného pracovníka. Takže prostredie planetária prináša aj interaktívny rozmer, v ktorom ľudia môžu klásť otázky a dostanú odpoveď na to, čo ich zaujíma.

Aká časť návštevníkov sa začne venovať astronómii na základe návštevy vášho planetária?

Naša činnosť je z veľkej časti zameraná na detského diváka alebo žiakov základných škôl. Neviem to vyjadriť číselne či percentuálne. Ale určite máme skúsenosť, že niektoré z detí sa vrátia späť a stanú sa členmi astronomických krúžkov, ktoré vedieme.

K čomu smeruje činnosť týchto krúžkov?

Keď odhliadneme od situácie ohľadom pandémie, keď táto mimoškolská činnosť neprebieha podľa našich predstáv, tak k nám deti prichádzajú na týždennej báze na teoretickú, ale aj praktickú prípravu. Majú možnosť zúčastňovať sa súťaží, kde si môžu porovnať svoje vedomosti s ostatnými vrstovníkmi.

Či už ide o súťaž Čo vieš o hviezdach?, prípadne Astronomickú olympiádu. Tá je určená pre študentov gymnázií a ide o pokročilejší typ súťaže, ktorá vrcholí na medzinárodnej úrovni. Aj zo Slovenska sa medzinárodnej časti olympiády pravidelne zúčastňuje tím najlepších.

Donedávna sme tu, v Žiari nad Hronom, organizovali záverečné sústredenie slovenských reprezentantov. V rámci letných prázdnin sa niekoľko dní pripravovali v planetáriu, kde sa sústredili na určovanie súhvezdí, polôh telies a celkovú orientáciu na severnej i južnej oblohe.

Je nutné poznať aj súhvezdia južnej nočnej oblohy?

Áno, lebo ide o celosvetovú záležitosť a finále často býva aj na opačnej pologuli. Na tejto úrovni je treba oblohu poznať precízne a komplexne.

Do akej miery planetárium zasiahlo dianie a obmedzenia spojené s pandémiou?

Naša popularizačná práca je založená na kontakte a výmene informácií s návštevníkom. Takže nás súčasná situácia ovplyvňuje výrazným spôsobom. Fungujeme podľa protipandemických pravidiel, ktoré sú platné na území nášho okresu. Najviac sa nás obmedzenia dotýkajú v kontakte so školami. Narušil sa dlhoročný kontakt so školskými zariadeniami, ktorý sme budovali. Do budúcna je pre nás veľkou výzvou nájsť formy, ako túto spoluprácu obnoviť.

Pôjdete v tomto smere od nuly?

Myslím, že nie. V rámci opatrení, ktoré sú platné, nás navštevujú školy z nášho okresu. Nebude to však jednoduchá práca, školské exkurzie sú pre nás významným zdrojom návštevníkov a ich absenciu pociťujeme. V tomto smere nám však v čase krízy pomáha aj náš zriaďovateľ, ktorým je Banskobystrický samosprávny kraj.

Čo nás čaká v oblasti astronómie v najbližších rokoch?

Určite sa dočkáme nových, zaujímavých informácií z oblasti pozorovania vesmíru. Pripravuje sa vypustenie nového vesmírneho teleskopu, ktorý posunie skúmanie vesmíru na novú úroveň. Ide o vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST), ktorý má nahradiť dosluhujúci Hubblov vesmírny teleskop (HST). Ďalej sa uvažuje o tom, že ešte v tomto desaťročí sa človek vráti na Mesiac. Všeobecne sa očakáva, že prvým, kto naň vkročí, by mala byť žena.

Čo si myslíte o aktivitách súkromnej sféry vo výskume vesmíru?

Doba dospela k tomu, že súkromná sféra vstúpila do tohto segmentu a myslím si, že ho technologicky výrazne posunula vpred. Dokázala znížiť náklady a zvýšiť efektivitu letov do vesmíru. Na americkej strane bola súkromná sféra významne podporovaná aj agentúrou NASA [Národný úrad pre letectvo a vesmír, pozn. red.].

Tá ukončila program raketoplánov a sústredila sa na vývoj silnejšieho nosiča pre lety na Mesiac a možno aj ďalej. Takýto raketový nosič nebol dlho k dispozícii. NASA v ostatných rokoch okrem iného sústredila finančné prostriedky týmto smerom a zároveň podporovala súkromný sektor, ktorý dnes dokáže letieť napríklad na ISS [Medzinárodná vesmírna stanica, pozn. red.]. Súkromné spoločnosti zvládnu bezpečne vyniesť človeka na obežnú dráhu a vrátiť sa s ním naspäť. To je skvelá správa.

Pozorujete v tomto pokroku aj nejaké riziká?

Rizikom sú aktivity, s ktorými sa nepočítalo, a ich následky. Narážam na problém projektu nemenovanej spoločnosti, ktorý má zabezpečiť dátové spojenie po celej Zemi a aj na obežnej dráhe. Ten na ňu však musí vyniesť veľké množstvo satelitov, presnejšie tisícky malých satelitov, ktoré vytvoria sieť a zabezpečia spojenie.

To sa ukázalo ako problém. Keď sa po štarte časť satelitov vypustí, letia zoradené za sebou a postupne stúpajú a odchádzajú z dohľadu. Tento úkaz je možné pozorovať aj voľným okom. Amatérski pozorovatelia k nám smerovali množstvo otázok o týchto objektoch. Neskôr však vysvitlo, že na astronomických záberoch citlivých kamier ich stále vidno a neprospievajú pozorovaniam.

Projekt je rozbehnutý, ale Medzinárodná astronomická únia vytvára tlak na spoločnosti, aby takéto aktivity obmedzovali. K výzve sa pripojilo aj Slovensko. Ukazuje sa, že ide o skutočný problém pre astronomické pozorovania a pohľad na nočnú oblohu ako taký.

Je zaujímavé, že si to spočiatku nikto nevšimol. Ide o veľký projekt v hodnote niekoľko miliárd dolárov a debata okolo neho je stále živá. Vizionárom nie je nutné brať ich pohľad na svet a brániť im v pokroku, ale treba zvážiť dôsledky, ktoré to so sebou prinesie.