Koniec klamlivej predstavy o slobode v Uhorsku. Po tragických udalostiach v Černovej roku 1907 sa o utrpení slovenského národa dozvedeli v Nórsku, v Británii či za veľkou mlákou. Tragické udalosti konečne prelomili ľady izolácie Slovenska a do sveta sa dostal obraz skutočnej národnostnej politiky uhorských úradov.

V roku 1914 vypukla Veľká vojna, ktorá zmenila obraz takmer celej Európy. Zemetraseniu zmien u Slovákov predchádzala jedna oveľa menšia, zato osobnejšia tragédia. Pred 114 rokmi, 27. októbra 1907, sa odohral masaker v Černovej.  

Predstavoval vyvrcholenie maďarizačných politík v Uhorsku, zároveň však pomohol dostať neutešenú situáciu Slovákov do sveta. Černová sa tak navždy zapísala do slovenských dejín. Tragédii pritom predchádzala pokojná a relatívne nevzrušujúca udalosť – stavba kostola.

Obyvatelia Černovej nemali totiž vlastný svätostánok, chodiť museli až do Ružomberku vzdialeného približne štyri kilometre. Rozhodli sa to zmeniť. Ťažkou prácou a pomocou peňažných zbierok nazbierali 80-tisíc korún, pričom veľkou sumou (60-tisíc korún) prispel černovský rodák, kňaz a otec národa Andrej Hlinka.

Základný kameň posvätili v apríli roku 1906 a o rok neskôr na jeseň sa čakalo už len na vysviacku stavby, ktorú obyvatelia chceli zveriť práve Hlinkovi. Ten bol však v nemilosti uhorských úradov pre svoje národnooslobodzovacie aktivity. Dovolil si v uhorských voľbách podporiť slovenského kandidáta Vavra Šrobára, všeobecne tiež bojoval proti maďarizácii.

Hlinka bol za svoje činy suspendovaný spišským biskupom Alexandrom Párvym. Neskôr ho dokonca úrady obvinili aj z organizovania združenia, ktoré malo terorizovať miestne okolie pomocou výbušnín a zbraní.

Strieľať!

Obyvatelia Černovej žiadali biskupa, aby sa s Hlinkom udobril a povolil mu zúčastniť sa vysvätenia chrámu. Ten to odmietol a po menšom oneskorení bola nakoniec vysviacka stanovená na 27. október. Vykonať ju mal farár Martin Pazúrik.

Úrad hlavného slúžneho v Ružomberku v obave pred nepokojmi vyslal deň predtým do Černovej oddiel pandúrov, ulice však boli pokojné. Nespokojnosť vypukla až v deň vysviacky, keď do dediny prišiel Martin Pazúrik a ďalší cirkevní hodnostári, spolu s oddielom žandárov.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.