Tomáš Hulík mapuje odvrátenú stranu Slovenska. Vidí však aj svetlo na konci tunela

Projekt Odvrátená strana Slovenska vznikal niekoľko rokov. Po dokumente a výstave fotografií je jeho tretím pokračovaním knižná podoba. Jedným z cieľov autora je, aby všetky v súčasnosti hrôzostrašne vyzerajúce miesta zmizli a ľudia by opäť mohli zahliadnuť kultúrne pamiatky či prírodné skvosty v ich plnej kráse.

Tomáš Hulík je fotograf a dokumentarista, ktorý je tiež známy ako ekológ. Svedčia o tom aj jeho viaceré dokumentárne filmy Návrat rysov, Putovanie Slovenskom či Odvrátená strana Slovenska. Momentálne je poverený vedením Zoologickej záhrady v Bratislave.

Popri mapovaní malebných miest na Slovensku si všímal aj tie, ktoré nevyzerajú najlepšie, a tak v roku 2018 vznikol dokument, ktorý Hulík nakrútil pre RTVS. Na scenári spolupracoval s Pavlom Juračkom. Po dokumente prišiel Hulík s výstavou, ale jej väčšiu publicitu mu prekazila pandémia. „Veľmi ma mrzí, že napriek skoro polroku, keď bola výstava nainštalovaná, ju mali diváci možnosť vidieť iba mesiac,“ povedal pre Štandard.

Fotograf tieto smutné miesta dokumentoval niekoľko rokov. Snímky zobrazujú viaceré tematické oblasti. Časť tvoria fotografie stavieb kultúrneho dedičstva, ktoré kedysi patrili k národným skvostom, no dnes sú v dezolátnom stave a vyzerajú skôr ako naša národná hanba. Ďalej sú to fotografie absurdných stavieb, ktorých je na Slovensku pomerne dosť. Nájdeme tu však aj pohľad na dosahy ľudskej činnosti, ktoré výrazne ovplyvnili životné prostredie i podobu krajiny. Ide napríklad o skládky odpadu, zničené lesné porasty či industriálne zásahy do krajiny.

Osobité znepokojenie pocítite pri pohľade na kaštiele, presnejšie fotografie budov, ktoré nimi kedysi boli a dnes potrebujú nevyhnutnú rekonštrukciu. Napríklad kláštor Máriačalád (okres Nové Zámky), ktorý je zničený do takej miery, že je otázne, či sa ešte bude dať zachrániť.

Pri niektorých pamiatkach Hulík nie je až tak skeptický, dôvodom sú často dobrovoľníci a nadšenci. „Existuje mnoho skupín ľudí, ktorí sa snažia prilákať pozornosť verejnosti na tieto pamiatky. Usilujú sa získať peniaze. Po tejto stránke vidím svetlo na konci tunela.“ Ako príklad uvádza neogotický kaštieľ Esterháziovcov v centre Galanty, ktorý sa postupne opravuje.

Po dokumente a výstave fotografií Odvrátenej strany Slovenska prichádza Hulík s knihou. Podľa umelca je logickým vyústením viacročného projektu. Do knihy sa nedostali všetky fotografie z výstavy, pribudli však nové snímky. „Sú tam aj nové ortofotomapy Roberta Barcu a rozšírenejší text než bol na výstave, ktorého autorom je Pavol Juračka,“ doplnil Hulík.

V knihe autor použil aj niektoré fotografie, ktoré zobrazujú len nedávnu minulosť, čo znamená, že sa na danom mieste už začalo pracovať a v súčasnosti je vidieť výrazný posun k lepšiemu. „Napríklad Ľubovniansky hrad so smetiskom vnímam ako také memento. A už len to, že dnes tam smetisko nie je také viditeľné, je fantastický posun,“ približuje fotograf.

V budúcnosti by bol Hulík rád, ak by sa dožil vydania knihy s fotografiami, na ktorých by všetky tie hrôzostrašne vyzerajúce miesta zmizli a pamiatky by sa dočkali rekonštrukcie.

Vydanie knihy Odvrátená strana Slovenska je naplánované na november 2021. Popri tejto činnosti sa Tomáš Hulík naplno venuje novej práci v Zoologickej záhrade v Bratislave a zároveň dokončuje film o rieke Morava.

Štandard vám ponúka aj malú ochutnávku fotografií, ktoré nájdete v knihe Odvrátená strana Slovenska.