Lítium nad zlato? Srbi odmietajú baňu za miliardy. Nechcú, aby im zničila prírodu

lithium Ilustračná fotka. Zdroj: cebbi / pixabay.com

Narastajúci tlak na elektromobilitu so sebou prináša aj zvýšenú spotrebu lítia používaného v batériách. Najväčšia baňa na tento vzácny kov v Európe by mala vyrásť v Srbsku. Ľudia sa však boja vplyvu na životné prostredie aj zničenia úrodnej poľnohospodárskej pôdy. Prezident sľubuje, že nechá o výstavbe rozhodnúť ľudí, ktorí na protest proti projektu už vyšli do ulíc. Doterajšie kroky srbskej vlády podľa investigatívnych novinárov naznačujú, že ide o príliš veľkú zákazku nato, aby ju zastavil názor verejnosti.

Mobilné telefóny, notebooky a v uplynulých rokoch stále viac propagované elektromobily potrebujú na svoju prevádzku batérie obsahujúce lítium. Jeho zásoby vo svete sú však obmedzené. Vhodné a bohaté ložiská sú vzácne a investori robia všetko preto, aby ich naplno využili. Už mesiace sa hovorí o otvorení lítiovej bane v Srbsku, ale miestni sú proti a stupňujú protesty.

Lítiovú baňu Jadar pri srbskej Loznici na západe balkánskeho štátu, neďaleko hraníc s Bosnou a Hercegovinou, chce anglicko-austrálska spoločnosť Rio Tinto začať stavať už na budúci rok. Momentálne čaká na udelenie potrebných povolení.

Baňa v odhadovanej hodnote takmer dva a pol miliardy dolárov má vyrásť na ploche takmer 390 hektárov pri meste vzdialenom 140 kilometrov juhozápadne od Belehradu. Po dokončení sa z nej zrejme stane najväčšia baňa v Srbsku, ktorá má zdvihnúť HDP tohto balkánskeho štátu najmenej o jedno percento.

Podľa agentúry Reuters by sa mohlo po dosiahnutí plnej kapacity ročne v bani vyťažiť až 58-tisíc ton uhličitanu lítneho (lítna soľ kyseliny uhličitej). Z neho sa vyrába lítium používané v batériách spolu s ďalšími prvkami. Investori veria, že strategickú surovinu by mohla srbská baňa Jadar začať predávať už v roku 2026.

Odpor voči ťažbe

Ťažba lítia potrebného aj na výrobu elektromobilov, ktoré sú presadzované v rámci ekologických reforiem, sa často stretáva s odporom paradoxne práve zo strany environmentalistov, ktorí v elektrických vozidlách vidia nástroj na zníženie emisií a ochranu životného prostredia.

Proti ťažbe lítia sa Srbi postavili prvýkrát v apríli tohto roka počas protestu v Belehrade. V hlavnom meste balkánskej krajiny vtedy protestovali tisícky ľudí proti znečisťovaniu životného prostredia aj proti plánovanej výstavbe lítiovej bane pri Loznici. Srbi sa opäť ozvali v polovici septembra a ulice metropoly opäť zaplavili tisícky ľudí nespokojných s projektom Jadar.

„Žiadame, aby srbská vláda zrušila všetky záväzky voči Rio Tinto. Zišli sme sa tu, aby sme povedali nie tým, ktorí ponúkajú koncentrovanú kyselinu sírovú namiesto jahôd a medu,“ vyhlásil počas septembrovej demonštrácie jeden z jej organizátorov. Ak sa podmienky odporcov nesplnia, sú vraj pripravení na ďalšie protesty.

Baňa spoločnosti Rio Tinto má potenciál priniesť do Srbska obrovskú investíciu spojenú s novými pracovnými príležitosťami. Odporcovia ťažby lítia však argumentujú zničením životného prostredia. Petíciu proti bani podpísalo už viac ako 130-tisíc ľudí.

Najväčšie obavy vzbudzuje najmä fakt, že odpad z ťažby v Jadare by mal byť umiestnený v údolí rieky Jadar pri obci Korenita. Táto oblasť často trpí záplavami, a preto sa environmentalisti obávajú, že ak by v nej bol uložený toxický odpad z lítiovej bane, mohol by znečistiť rieku a jej úrodné okolie.

Rio Tinto argumentuje, že plánuje premieňať tekutý odpad z ťažby na „suché koláče“ (dry cakes), ktoré sa jednoduchšie skladujú. Navyše má byť skladovanie zabezpečené aj proti tisícročnej vode.

Jedna zo štúdií vplyvu bane na životné prostredie, ktorú si nechala objednať samotná spoločnosť Rio Tinto, však uvádza, že projekt Jadar spôsobí „nenapraviteľné škody na biosfére“, a preto by nemal byť realizovaný.

„Implementácia plánovaných aktivít, najmä uloženie priemyselného odpadu, významne obmedzí biodiverzitu v celej oblasti plánovaných prác,“ píše sa v štúdii z Belehradskej univerzity.

Hlas ľudu, hlas boží

Srbský prezident Aleksandar Vučić ešte v júni tohto roka hovoril o tom, že o výstavbe lítiovej bane Jadar by mali rozhodnúť Srbi v referende. Odvtedy o téme neprehovoril.

„Hlas ľudu, je hlasom božím,“ povedal Vučić. To však nemusí v prípade dva a pol miliardového projektu platiť. Ak by baňu Jadar postavili, stal by sa zo spoločnosti Rio Tinto jeden z desiatich najväčších producentov lítia na svete a srbská ekonomika by si citeľne polepšila.

Odporcovia ťažby tvrdia, že projekt zničí nielen miestne životné prostredie, ale aj tamojšie poľnohospodárstvo a spôsobí, že sa ľudia z oblasti odsťahujú.

Posudok vplyvov na životné prostredie, ktorý je potrebný na začatie výstavby projektu, srbské úrady zatiaľ nevydali a prezident prisľúbil, že bude načúvať hlasu národa. Obyvatelia sa pritom už viackrát ozvali proti. Analýza doterajších krokov srbskej vlády z dielne Balkánskej investigatívnej spravodajskej siete (BIRN) však naznačuje, že investované prostriedky a množstvo vplyvných zainteresovaných strán je priveľké nato, aby tento projekt zlyhal, nech už je „hlas ľudu“ akýkoľvek.

Člen predstavenstva srbskej pobočky Transparency International Zlatko Minić pre portál Balkan Insight uviedol, že len ťažko povedať, či už padli nejaké sľuby, alebo dohody medzi vládou a investormi počas rokovaní za zatvorenými dverami. „Srbská skúsenosť ukazuje, že zahraniční investori sú spravidla chránení a podporovaní vládou,“ dodal Minić.

Lítium u nás a vo svete

Ložiská lítia sa nachádzajú aj na Slovensku, ale sú len málo výdatné. Naopak, prieskumné vrty v susednom Česku už pred pár rokmi potvrdili, že v katastri Cínovec v Krušných horách sú veľké zásoby dôležitého kovu.

Ak pôjde všetko podľa plánov, tak by mohla spoločnosť Geomet začať s hlbinnou ťažbou lítia v Krušných horách približne o dva roky. Firma v máji tohto roka odovzdala českým úradom podklady na posúdenie vplyvov ťažby na životné prostredie. Geomet plánuje ročne vyťažiť zhruba 1,8 milióna ton rudy obsahujúcej lítium. V ložiskách na Cínovci v Krušných horách sú podľa dokumentácie až štyri percentá celosvetových zásob.

Ťažba lítia vyvolala spory v českej vládnej koalícii, protestovali aj obyvatelia v blízkosti ložiska. Investor nakoniec získal všetky potrebné povolenia a mal by ťažiť 13 rokov.

Najväčším producentom lítia na svete je Austrália, ktorá v roku 2019 vyťažila viac ako polovicu (52,9 percenta) celosvetovej spotreby prvku. Druhé je Čile (21,5 percenta) a tretia Čína (9,7 percenta). Nasleduje Argentína s 8,3 percentami a prvú päťku uzatvára Zimbabwe, kde sa ťažia približne dve percentá celosvetovej produkcie lítia.

Európska únia je dnes takmer úplne závislá od dovozu lítia z Čile, Číny či Argentíny. Srbsko, s ktorým Únia vedie prístupové rokovania, sedí na jedenástom najväčšom ložisku lítia na svete. Dopyt po tomto vzácnom kove pritom rastie aj vďaka zvyšujúcemu sa tlaku zelených politík na elektromobilitu, ktoré EÚ intenzívne presadzuje. Dodajme, že len nemecká automobilka Volkswagen chce do roku 2029 vyrobiť viac ako 20 miliónov čisto elektrických áut a všetky budú potrebovať batérie obsahujúce lítium, ktoré je už dnes žiadaným tovarom.


Ďalšie články