S priateľmi v krčme ani na Facebooku nemusíme iba kritizovať Matoviča alebo Kolíkovú či riešiť Afghanistan. Skúsili ste sa ich spýtať, čo je pre nich zmysel života? Alebo aký kľúč používajú na rozlišovania dobra a zla?

Rok a pol po voľbách snáď už nie je na Slovensku človeka, ktorý by si nevšimol ten obrovský chaos, ktorý súčasná vláda produkuje. To ústi do znechutenia verejnosti z politiky a istej občianskej bezradnosti.

Však len pred chvíľou sme odmietli Smer s vierou, že môže byť aj lepšie. No zdá sa, že nie je. Navyše, aj tí kresťania v našej politike sú akísi bez chuti. Do toho všetkého ešte aj tá korona a neustále otázky o lockdownoch, rúškach a očkovaní, ktoré dokážu dokonca rozhádať rodiny a priateľov tak, ako sme už dávno nevideli.

Na pozadí toho už roky prebieha kultúrna vojna, v ktorej na seba čoraz ostrejšie narážajú dva dôzne pohľady na človeka - pohľad vychádzajúci zo židovsko-kresťanskej filozofickej tradície a pohľad vychádzajúci z marxizmu, ktorý sa medzičasom rebrandoval na progresivizmus.

V tomto virvare nie je vôbec ťažké prepadnúť naliehavej túžbe všetko toto nejak zmeniť. Alebo keď už nie zmeniť, tak aspoň o tom neustále čítať v novinách s nádejou, že možno to raz zmením. Však sa ma to tak neuveriteľne blízko dotýka! A tak trávime hodiny a hodiny denne čítaním štyroch rôznych denníkov. Aby sme mali poriadny prehľad. Prípadne k tomu ešte pridávame účasť v diskusiách či skôr slovných prestrelkách, pod dvadsiatym článkom o jednej z ôsmich superaktuálnych tém na Facebooku. Čo je horšie, zabúdame pri tom na oveľa dôležitejšie veci. Prestávame si klásť večné otázky. Zabúdame čítať veľké diela a knihy vo všeobecnosti. Prestávame hľadať a následne vidieť krásu, pravdu a dobro. Ostávame utopení vo všednosti.

(viac…)




Najnovšie autorské články