Návrat uhorského politika

Krajiny V4 budú vetovať nové ekologicky motivované zdanenie rodinných domov a áut. Povedal to Gergely Gulyás, kľúčový poradca Viktora Orbána.

Myslím, že na Slovensku by takúto správu mnohí uvítali, ale je to skutočne tak? Nejde nateraz len o názor Maďarska, možno Poľska?

Platí to už dlhšie, sme štátom bez zahraničnej politiky. V Bruseli nerobíme problémy a nakupujeme americké zbrane, takže sme proeurópski aj proatlantickí, ako si to tu naivne predstavujeme, nikto nás nekritizuje, vlastne si nás ani nikto nevšíma. Z Komisie nám prisľúbili väčší podiel peňazí ako Čechom, ich rozdelenie nazývame reformami, ale aj – ako sa sami nazvali – „najreformnejšia vláda“ sa akosi nevie zhodnúť, čo to tie reformy sú. Viď Remišová verzus Kolíková. Idylka po slovensky.

Problém je, že sa práve odohrávajú tektonické zmeny EÚ a my riešime šesť miliárd eur na dlh, ktoré nemusíme v tejto podobe ani dostať. A možno ich ani nedokážeme minúť.

V pozadí je však ďaleko väčší netvor. Spoločné dlhy (to sú tie peniaze na „reformy“) zákonite vytvoria federalizovanú Európsku úniu, najmä z eurozóny. Zelená dohoda, ak sa bude realizovať, spečatí vývoj Únie. Namiesto riešenia ťažkých spoločenských problémov ideme vytvoriť ešte ťažšie. Ešte donedávna EÚ aspoň predstierala, že chce dohnať vyspelejšie časti sveta alebo sa neocitnúť v tieni Číny. Už je to pápá. Namiesto problémov budujeme fantasy-land, ako to nazval portugalský autor Bruno Maçães, európske elity sa odtŕhajú od reality a budujú prekrásny nový európsky zelený svet.

A vtom sa ozve Viktor Orbán, uhorský politik. Ak máte minútku, pustite si toto video:

Orbán nehovoril v Bruseli s novinármi vždy po anglicky, hoci vždy anglicky dobre vedel, ale už aj on potrebuje byť priamy. A preklad zdržuje.

V tom videu je viac odkazov, vidieť napríklad, že Orbán pozná Maçãesa, jeden z nich sa týka aj témy tohto textu.

Správa sa ako uhorský politik. Sledujeme to už dlhšie, v dobrom aj zlom.  

Keď chcelo Maďarsko skupovať pôdu na Slovensku, keď investuje do opráv kostolov a do športových klubov na našom území, ale aj keď predtým Orbán bránil hranicu Maďarska a Schengenu v čase nekontrolovanej masovej migrácie, keď kritizoval Brusel za ideologickú agendu, ktorá oslabuje rodinu a náboženstvo. A robí to aj teraz, keď Brusel oslabuje pozíciu strednej triedy kvôli zelenej ideológii.

Všimnite si, že to, čo sa v EÚ deje, získava niektoré prvky centrálneho plánovania. Naši premiéri Heger aj Matovič si to nevšimli alebo pri schvaľovaní kývli hlavou. Český premiér, tretí Slovák, detto. Poliaci, napriek mediálnemu imidžu najpragmatickejší národ V4, myslia na náklady v Poľsku a pripravujú sa na budovanie jadrových elektrární na svojom území. Francúzov nechajú stavať jadrovú elektráreň pri hraniciach s Nemeckom, aby mali v spore s Bruselom a Berlínom angažovaného spojenca.

Ideologický konflikt zvádza za náš región Orbán. Má na to talent a baví ho to.

V poriadku, lenže na Slovensku to počúvam čoraz častejšie: Nemal by to náhodou robiť aj nejaký politik u nás doma?

Necítite drobné a celkom zbytočné poníženie, že obhajobu záujmov vidieka a strednej Európy musí robiť politik z Budapešti?

Platí to zvlášť v situácii, keď strana, ktorá sa dokázala za uplynulých desať rokov správať voči Bruselu najviac sebavedome, má post ministra zahraničných vecí.