Prípad Michael Nazir-Ali, alebo prečo tento rok už tretí anglikánsky biskup prestúpil do katolíckej cirkvi

Michael Nazir-Ali patril k najprominentnejším anglikánskym biskupom. Bol častým hosťom v mnohých médiách, je autorom viacerých kníh a v roku 2002 patril k hlavným favoritom na post arcibiskupa z Canterbury, teda najvyššieho predstaviteľa anglikánskej cirkvi. Jeho odchod do katolíckej cirkvi preto v Británii vyvolal nemalý rozruch.

Hlavným dôvodom, prečo 72-ročný Nazir-Ali prestúpil do katolíckej cirkvi, je podľa jeho slov to, že anglikánska cirkev sa prestala zasadzovať za „základné hodnoty“. Jeho bývalú cirkev podľa neho prenikli aktivisti, ktorí sledujú len jeden problém, a to „módnu agendu,“ kvôli čomu sa on sám ocitol v rozpore s touto cirkvou ako inštitúciou.

Zmena hodnôt

Dnes už bývalý biskup, ktorý má britské aj pakistanské občianstvo, v pomerne rozsiahlom rozhovore pre britský The Spectator vysvetlil, že keď bol v roku 1976 vysvätený za kňaza, tak hodnoty, ktorým veril, teda pomoc druhým, evanjelizácia, tolerancia, sloboda, posvätnosť človeka a manželstva a dôležitosť rodiny, boli v anglikánskej cirkvi vážené a ctené a táto cirkev ich obraňovala. Dnes sa tá istá cirkev podľa neho za tieto hodnoty hanbí, ospravedlňuje alebo je pri nich zdržanlivá. Z rozhovoru vyplýva, že bývalý biskup tieto zmeny pocítil najmä v dvoch oblastiach – pri obrane prenasledovaných kresťanov a pri rozporoch vo vnútri anglikánskej cirkvi.

V už spomínanom rozhovore ďalej uvádza, že anglikánska cirkev sa podľa neho rozpadla a stala sa voľnou zbierkou cirkví, z ktorých mnohé majú protichodné interpretácie kresťanstva. A ak sa jej aj podarí na niečom dohodnúť, tak tieto rozhodnutia nemajú veľkú váhu, pretože jej členovia si napokon aj tak robia, čo chcú. Vnútorné synody tejto cirkvi sú podľa neho presiaknuté aktivistami, ktorí bojujú len za módne témy, ako je „kultúrna korektnosť, zmeny klímy, politika identity, multikulturalizmus, rôzne neomarxistické teórie o rasách, náboženstvách či pohlaviach,“ alebo „sebatrýznenie kvôli imperiálnej minulosti“. Cieľom všetkých týchto tém je „vyvolávať konflikty, izolovať ľudí, vzbudzovať v nich nedôveru k sebe navzájom a rozdeľovať ich na obete a darebákov, čo podľa jeho názoru viedlo aj k vražde jeho priateľa, britského poslanca Davida Amessa”.

Druhou oblasťou, v ktorej sa rozišiel s anglikánskou cirkvou, je obrana hodnôt. Ako jeden z príkladov uvádza prípad v Pakistane prenasledovanej kresťanky Asie Bibi, do ktorého bol sám zaangažovaný, pričom podpora anglikánskej cirkvi tu podľa neho nebola veľmi hlasná. Podobne to Nazir-Ali vidí aj v prípade kresťanov, ktorých podľa neho na západe prenasleduje „liberálny totalitarizmus“, pričom tu menuje matrikárky, ktoré prišli o svoju prácu, lebo odmietali registrovať manželstvá homosexuálov, pôrodné asistentky, ktoré odmietajú asistovať pri potratoch, či zdravotné sestry prepustené za to, že mali na krku krížik. Nazir-Ali v tejto súvislosti upozorňuje na to, že kresťania a ich vodcovia boli po stáročia ochotní zomrieť za svoje presvedčenie a mnohí kresťania po celom svete to ešte stále robia, pričom tí, ktorí sa nepostavia na ich obranu, ich podľa neho zrádzajú.

Bývalý prominentný člen anglikánskej cirkvi v rozhovore ďalej hovorí, že sa snažil s týmito neduhmi bojovať, snažil sa meniť anglikánsku cirkev zvnútra, ale napokon si neochotne uvedomil, že už nemá na výber.

Michael Nazir-Ali sa narodil v Pakistane do zmiešanej moslimsko-kresťanskej rodiny. Ako malý navštevoval katolícku školu v jeho rodnom meste Karáči. V roku 1972 sa oženil (má dvoch dospelých synov), v roku 1976 bol vysvätený za anglikánskeho kňaza a neskôr sa stal prvým biskupom mesta Raiwind v Západnom Pandžábe. Od roku 1994 pôsobil ako biskup v Rochestri. Tohto úradu sa v roku 2009 vzdal a stal sa riaditeľom OXTRAD-u (Oxford Center for training, research, advocacy & dialogue), kde sa zameriaval najmä na pomoc prenasledovaným kresťanom na Blízkom východe. Podľa viacerých zdrojov malo byť jeho meno v roku 2002 jedným z dvoch mien, ktoré boli predložené vtedajšiemu premiérovi Tonymu Blairovi ako meno možného nástupcu arcibiskupa Georgea Careyho z Canterbury.

Štvrtý biskup za dva roky

Nazir-Ali je pritom už tretím biskupom anglikánskej cirkvi, ktorý tento rok prestúpil z anglikánskej do katolíckej cirkvi, a štvrtým za posledné dva roky. Začiatkom septembra tak učinil aj 60-ročný Jonathan Goodall, ktorý bol tiež považovaný za možného adepta na post arcibiskupa z Canterbury. Goodall pri odchode z anglikánskej cirkvi voči nej volil miernejšie slová ako Nazir-Ali, aj on bol však považovaný za konzervatívneho biskupa, ktorý podporoval tie kongregácie anglikánskej cirkvi, ktoré neuznávali kňažky a biskupky. V máji tohto roka do katolíckej cirkvi taktiež prestúpil John Goddard, bývalý biskup v Burnley, ktorý sa tiež vyslovoval proti sväteniu žien za biskupky.

Na vianoce 2019 do katolíckej cirkvi vstúpil ďalší bývalý prominentný anglikánsky biskup Gavin Ashenden, bývalý kaplán anglickej kráľovnej, ktorý na svoj post rezignoval po tom, čo v anglikánskom kostole v Glasgowe istý mladý moslim čítal pasáž z Koránu, ktorá popierala božstvo Ježiša Krista. Ashenden sa po prestupe na katolícku vieru podľa CNA podobne ako Nazir-Ali vyjadril, že anglikánska cirkev sa podľa neho príliš prispôsobuje súčasnej kultúre a sekularizmu, čo možno badať na svätení žien či jej postojoch voči „radikálnemu sekulárnemu pohľadu v otázkach rodu“. Otázku svätenia žien či prílišne prispôsobovanie sa sekulárnej kultúre uvideli ako dôvod prestupu do katolíckej cirkvi hádam všetci dvanásti bývalí anglikánski biskupi, ktorí od roku 1992 prestúpili do katolíckej cirkvi.

Silné na všetkých týchto príbehoch je, že pre všetkých týchto starších mužov, a v mnohých prípadoch aj ich manželky, prestup na katolicizmus znamená aj značnú degradáciu čo sa týka materiálneho zabezpečenia, ale aj spoločenského postavenia. Anglikánski biskupi sa totiž po prechode na katolícku vieru stávajú obyčajnými veriacimi. Strácajú teda nielen svoju biskupskú hodnosť, ale aj kňazské svätenie. Ak chcú pôsobiť ako kňazi, musia o to požiadať, a až po schválení z Vatikánu môžu byť znova vysvätení za kňazov. Napríklad pre Gavina Ashendena to v priebehu dvoch rokov znamenalo presun z Buckinghamského paláca do civilného zamestnania na anglickom vidieku.

Plné spoločenstvo s katolíckou cirkvou dosiahne Nazir-Ali vďaka Osobnému ordinariátu Panny Márie z Walsinghamu, v rámci ktorého bude pôsobiť po tom, čo bude v priebehu najbližšieho mesiaca vysvätený za katolíckeho kňaza. Tento osobitný ordinariát zriadil v roku 2009 pápež Benedikt XVI. na uľahčenie dosiahnutia plného spoločenstva s katolíckou cirkvou pre veriacich prichádzajúcich z anglikánskej cirkvi. Bývalí anglikáni si vďaka nemu mohli ponechať viaceré špecifiká vychádzajúce z anglikánskej tradície, z ktorých najhlavnejšími sú anglikánska liturgia (ktorá je veľmi podobná katolíckej) a možnosť svätenia ženatých kňazov. V rámci ordinariátu môžu prejsť do spoločenstva s katolíckou cirkvou jednotlivci, ale aj celé farnosti. Hneď v prvom roku po jeho založení tak urobilo päť anglikánskych biskupov a sto anglikánskych farností v USA. Ordinariát je priamo podriadený Svätému stolcu, na jeho čele stojí už od jeho založenia ďalší bývalý anglikánsky biskup Keith Newton.

Vo svete momentálne existuje 41 autonómnych anglikánskych cirkví, ktoré sú v spoločenstve s Canterburským biskupstvom. Celosvetovo je však anglikánska cirkev značne rozdelená, pričom línia delenia v nej prechádza medzi liberálnym severom a konzervatívnym juhom, ktorý zastupujú najmä jej africké cirkvi. Dôvodom jej rozdelenia je, že od 70. rokov niekoľko anglikánskych cirkví umožnilo ženám a neskôr aj otvorene necelibátnym homosexuálom stať sa kňazmi a biskupmi.