Agresivita vo Viedni: Keby tvoja mama videla, čo robíš, potratila by aj teba

Krátka reportáž z pro-life demonštrácie z Viedne, kde bola proti oponentom z hnutia Antifa nasadená polícia a hrozilo sa streľbou.

Je tomu týždeň, čo sa v sobotu 16. októbra uskutočnil vo Viedni pochod za život, heslo znelo: „Spoločne za Rakúsko bez potratov a eutanázie.“ Nálada medzi pro-lifermi bola dobrá, hrala skvelá hudba, prišlo mnoho mladých ľudí a rodín s deťmi, dokonca sa tancovalo na viedenskom Ringu. Dav bol celkovo pokojný, viacerých účastníkov bolo možné vidieť s ružencom v ruke.

Prekvapivá však bola agresivita pro-potratových demonštrantov, ktorí trasu pochodu za život niekoľkokrát zablokovali. Kričali a urážali pro-liferov podstatne agresívnejšie, než si postupne zvykáme aj u nás.

Keď sa nad tým zamyslíte, v podstate tento typ demonštrantov nemá veľmi na výber. Ak chcú nejako zaujať, buď zablokujú trasu pochodu, alebo sa snažia pro-liferov prekričať. V jednom aj druhom prípade agresívne. Pri strete s políciou si potratári spolu s extrémistickou ľavicovou Antifou riadne koledovali. Polícia proti nim nasadila niekoľko stoviek policajtov, policajné psy, viacero vozov, prišiel dokonca vrtuľník.

Počet pro-liferov bol približne 2 500, počet potratárov asi 400, no policajti mali čo robiť, aby agresívnych antidemonštrantov udržali na uzde. Pri strete s Antifou čelila polícia dymovniciam a cez megafón vyhlásila, že ak neuvoľnia cestu, môže použiť zbrane. Demonštranti dostali päťminútové ultimátum, aby sa pratali z ulice. Zdôrazňujem, že ich demonštrácia proti pro-liferom bola neohlásená, a teda nelegálna. Nakoniec sa títo radikáli zľakli a odišli.

Keďže tam zazneli veľké množstvá výsmechu z kresťanov a nelegálna demonštrácia narušila riadne ohlásený a schválený pochod za život, niektorí organizátori uvažujú o podaní žaloby na iniciátorov antidemonštrácie a blokády pochodu.

Zavarili si trochu aj rakúski vysokoškoláci z Österreichische Hochschüler Innenschaft, čo je organizácia zastupujúca vysokoškolákov v Rakúsku. Organizovať protesty s Antifou a extrémnou ľavicou asi nebol najlepší nápad.

Dôležité je tiež spomenúť, že pred pochodom sa konali viaceré bohoslužby: rímsko-katolícka – novus ordo, rímsko-katolícka – vetus ordo (tridentská), ortodoxná liturgia a evanjelické služby Božie. Všetky tieto bohoslužby boli oficiálnou súčasťou programu. Mimochodom, nezachytil som, že by sa tu na tridentskú liturgiu pozerali s krvavými očami, ako je to neraz na Slovensku. Miesto bolo pre všetkých.

• 

• 

Pre našinca bolo veľkým sklamaním, keď sa zaujímal o účasť rakúskych biskupov. Až na prítomnosť jedného biskupa, ktorý slávil svätú omšu v Peterskirche by ste len ťažko hľadali niekoho s fialovým solideom medzi pochodujúcimi pro-lifermi. Keď sa pozrieme na posledný pochod za život v Bratislave, kam prišlo okolo 50 000 ľudí a vpredu bolo vidieť celú Konferenciu biskupov Slovenska, tak našich biskupov treba oceniť.

Aby som rakúsky klérus veľmi nehanil, milé bolo vidieť viacerých kňazov s kolárikmi a rehoľníkov v habitoch. Dokonca páter Bruno Meusburger ohlásil novú iniciatívu Priester für das Leben (Kňazi za život), čo znie veľmi povzbudzujúco. V Rakúsku totiž majú priestor rôzne iné iniciatívy, vrátane Die Pfarrer-Initiative, ktorá otvorene propaguje ideologické požiadavky LGBTxyz hnutia a nemá problém oponovať ani Kongregácii pre náuku viery, ak jej to nesedí do ich vlastného katolicizmu. Takže opäť pozitívny krok vpred.

Jedným z najsmutnejších momentov bolo vidieť ženu, pro-potratovú demonštrantku s kočíkom. Držala transparent: „Keby tvoja mama videla, čo robíš, potratila by aj teba.“ Aké smutné. Ako čeliť matke, ktorá nedokáže vidieť, že to dieťa v jej kočíku bolo len nedávno tým nenarodeným životom?

• 

Pritom mi napadla príhoda z čias, keď som študoval v Kolégiu Antona Neuwirtha a išli sme na víkendovku do Zaježovej (vzdelávacie centrum Juraja Hipša). Prišli tam vtedy aj iné organizácie a najmä mladí ľudia s liberálnym hodnotovým mindsetom. Pochopiteľne došlo jeden večer ku konfrontácii pri otázke potratov. Mohli sme im do nemoty vysvetľovať, že ľudský život začína počatím, že dieťa má od momentu počatia vlastnú DNA, že je to ľudská osoba hodná právnej ochrany a podobne. Nefungovalo to až na pár výnimiek, ktorí predtým pro-life argumenty poriadne nepočuli. Racionálnu debatu čoraz viac nahrádzali osobné útoky zo strany pro-potratových liberálnych kolegov. Príčina rozkolu zjavne nebola v intelekte.

Keď sme počas diskusie rozoberali príbehy tehotných matiek v núdzi, ktoré uvažovali o potrate, tak sme zistili, že v našej skupine diskutujúcich je aj chlapec, nazvime ho Filip, ktorý mal byť potratený, lebo lekári jeho mamu prehovárali, aby ukončila tehotenstvo. Ona sa však rozhodla lekárov neposlúchnuť a nasledovať hlas svedomia. Keď sme sa pýtali našich oponentov, či im nevadí, že kvôli potratu by tu Filip s nami dnes nemusel byť, bolo im to jedno.

Aj tu akosi končí debata. Podobne ako pri pohľade na mladú mamičku na opačnej strane viedenskej cesty.