Ceny palív za rok vystrelili o tretinu. A má byť horšie. Čo stojí za krízou v energetike?

226462929_d1f0aa7e16_o Foto: Quabluna/flickr.com

Minuloročné ceny pohonných hmôt vyzerajú z dnešnej perspektívy ako utópia. Situácia, ktorá môže naše peňaženky odľahčiť o desiatky eur mesačne, sa pritom ešte má zhoršovať. Čo stojí za rastom cien palív a energetickou krízou ako takou?

Hoci je pandémia koronavírusu na prvý pohľad fenoménom, z ktorého nemôže vzísť nič dobré, faktom je, že niektoré skupiny ľudí by zástancov tohto tvrdenia radi presviedčali o opaku. Jednou z nich sú vodiči.

Okrem extrémne zriedenej premávky im úsmev na tvári dlhé mesiace vytvárali aj veľmi nízke ceny pohonných hmôt (PHM). Kým liter nafty na niektorých pumpách klesol na jeseň roka 2020 pod jedno euro za liter, benzín v rovnakom objeme ste mohli nakúpiť zhruba o 15 centov drahšie.

Dnes sa však na totemoch čerpacích staníc píše už úplne iný príbeh. Podľa údajov Štatistického úradu SR cena oboch komodít rapídne stúpla. Kým pri benzíne môžeme hovoriť o zhruba štvrtinovom náraste, pri nafte až o tretinovom zvýšení. Realitou sa tak stáva, že za liter nafty dnes zaplatíme na drahších pumpách aj 1,4 eura a za liter benzínu okolo 1,5 eura.

Dopĺňanie nádrže auta nás pritom v blízkom období môže stáť ešte viac. „Na základe vývoja na ropnom trhu v predchádzajúcich týždňoch očakávame, že ceny na našich pumpách budú v ďalších týždňoch mieriť nahor,“ vyjadrila sa pre agentúru SITA analytička 365 banky Jana Glasová.

Kde je príčina a čo to znamená pre bežného človeka?

Za drahšími pohonnými hmotami stojí predovšetkým hospodárske oživenie, zvýšená mobilita ľudí, ale aj rozhodnutie OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu), že aj v novembri budú členské štáty postupovať podľa pôvodného plánu a svoju ťažbu zvyšovať len postupne.

Ako na stránkach Štandardu nedávno upozornila ekonómka Markéta Šichtařová, stlačiť ceny nadol je pomerne jednoduché. „Producenti ropy reprezentovaní ropným kartelom OPEC majú totiž pri ťažbe veľký manévrovací priestor. Prostou dohodou sa môžu rozhodnúť ťažbu znížiť aj zvýšiť,“ vysvetlila.

Aj keď sa môže zdať, že pri PHM ide o drobné, opak je pravdou. Človek, ktorý denne dochádza za prácou do vzdialenosti 40 kilometrov (tam aj späť spolu 80 kilometrov) pri priemernej spotrebe auta sedem litrov benzínu na 100 kilometrov, zaplatí mesačne o 35 eur viac. Ročne by tak išlo o zvýšenie 400 eur. A to je stále reč iba o drahších pohonných hmotách.

Problém ich rastúcej krivky je totiž súčasťou širšej krízy a rastu cien v previazanom energetickom segmente. Domino efekt spustili prázdnejšie zásobníky plynu v Európe a z veľkej časti aj panika veľkých odberateľov, ktorí v snahe predzásobiť sa hnali ceny ešte vyššie. Pri výpočte príčin nemožno opomenúť ani lokálny nedostatok surovín. Po plyne prišlo na rad uhlie, neskôr elektrická energia a napokon aj samotná ropa.

Európa podľa Babiša pácha samovraždu

Hoci je energetická kríza globálnym fenoménom, na starom kontinente ju podľa mnohých odborníkov nafukuje aj zelená politická ideológia Európskej únie, prostredníctvom ktorej sú klasické zdroje energie zatlačované do úzadia s nálepkou „neekologické“. Protežované sú nové zdroje, aj keď je ich efektivita a samotná nízka environmentálna záťaž neraz otázna.

Toto nastavenie Bruselu na aktuálnom samite lídrov EÚ skritizoval aj český premiér Andrej Babiš. Energetickú politiku Únie nazval samovraždou. „Tie ceny majú dva dôvody, jednak je to plyn, po druhé to sú emisné povolenky. Mám pocit, že Európska komisia stále nechápe vplyv emisných kvót na ceny energií,“ vyhlásil politik podľa iDnes.

Pripomeňme, že jedna emisná povolenka umožňuje producentovi emisií vypustiť do ovzdušia tonu oxidu uhličitého alebo jeho ekvivalentu. Každý producent, ktorý je povinný predkladať povolenky, musí za každý rok vydať správu o množstve vytvorených emisií, overenú nezávislým overovateľom. 

Babiš takisto zmienil viceprezidenta Európskej komisie Fransa Timmermansa, ktorý mal hovoriť o tom, že emisné povolenky by si museli v budúcnosti kupovať aj jednotlivé domácnosti.

Ešte tvrdší ako Babiš bol maďarský predseda vlády Viktor Orbán. „Toto zabije strednú triedu, ktorá je chrbtovou kosťou demokracie,“ povedal o úniovej energetickej politike.

Podarí sa jadru prežiť?

V Európe však existuje pomerne silná skupina štátov, ktorá je presvedčená, že zelené ciele môžu byť zachované bez toho, aby občania trpeli zdražovaním energií. Riešením je podľa nej jadro. Skupinu desiatich krajín, ktoré požadovali zahrnutie jadrovej energie do usmernení EÚ pre zelené investície, viedlo Francúzsko.

S víziou brániť ostrakizovanú atómovú energiu išiel do Bruselu aj premiér Eduard Heger. „Je nevyhnutné, aby jadro bolo súčasťou diskusií. Bez toho to nejde. Na druhej strane nechceme spájať energetickú krízu s klimatickými zmenami, pretože ide skôr o krátkodobý problém,“ konštatoval Heger.


Ďalšie články