Ochrana hraníc: Koalícia desiatich štátov, vrátane Slovenska, požaduje, aby EÚ pomohla stavať ploty

Bieloruskí pohranièníci prekroèili litovské hranice; pretláèali tade migrantov Migrant stojí za plotom v novopostavenom utečeneckom tábore na vojenskej tréningovej základni v Rudninkai, 38 km južne od Vilniusu. Foto: TASR/AP

Skupina desiatich členských krajín EÚ predložila text, ktorý chcú pridať k záverom zasadnutia Európskej rady o migrácii. Uviedol to v piatok týždenník Politico s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje. Cieľom tejto koalície je, aby Únia finančne prispela na výstavbu hraničných plotov. Ide o ďalší dôkaz výrazného posunu v debate o ochrane hraníc v rámci EÚ.

Témou migrácie sa šéfovia vlád a štátov zaoberali v piatok v druhý deň summitu EÚ v Bruseli a predmetom ich diskusií bola aj výstavba plotov na vonkajších hraniciach Únie. Na summite sa vytvorila skupina desiatich krajín – Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko –, ktoré opätovne žiadajú, aby EÚ poskytla peniaze na výstavbu hraničných plotov.

Európska komisia však tvrdí, že aj napriek tomu, že chápe problémy členských krajín vystavených najväčšiemu migračnému tlaku, nebude financovať výstavbu plotov na hraniciach z rozpočtu EÚ.

Poľské bezpečnostné jednotky blokujú migrantov na hraniciach s Bieloruskom v dedine Usnarz Gorny 1. Foto: TASR/AP

Uvedená skupina desiatich krajín chce rozšíriť závery summitu o odsek poukazujúci na pokusy tretích krajín „inštrumentalizovať migráciu“. Je to odkaz na Bielorusko, ktoré využíva migrantov pri svojej konfrontácii s EÚ. Navrhovaný text žiada, aby Európska komisia čo najrýchlejšie prispôsobila právny rámec EÚ a navrhla konkrétne opatrenia podporené aj primeranou finančnou podporou s cieľom zaistiť okamžitú a primeranú reakciu na pokusy o riadenú migráciu.

Pridali sa aj Rakúsko a Cyprus

Podľa diplomatov ide de facto o žiadosť, aby sa prostriedky EÚ použili na výstavbu plotov. O túto možnosť v októbri eurokomisiu písomne požiadalo desať uvedených krajín, ku ktorým sa pripojili aj Cyprus a Rakúsko.

Otázku výstavby hraničných plotov na summite zmienil aj rakúsky kancelár Alexander Schallenberg, keď vyzval ostatné krajiny EÚ, aby podporili Litvu. Tá podľa jeho slov čelí „cynickej politike“ bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, ktorý vysiela migrantov na hranice Únie. Schallenberg pripustil možnosť „postaviť plot“ na litovských hraniciach. Uznal, že ide o citlivú záležitosť, avšak podľa jeho slov by tento plot mala pomôcť zaplatiť EÚ a nie iba výlučne litovskí daňoví poplatníci.

Migranti sa pokúšajú prerezať oplotenie s ostnatým drôtom počas zrážok s príslušníkmi gréckej poriadkovej polície v dedine Edirne na turecko-gréckej hranici Pazarakule 2. Foto: TASR/AP

Slovensko na strane ochrany hraníc

Slovensko, rovnako podľa vyjadrenia nemenovaných diplomatov, v tejto otázke vyjadruje solidaritu s Litovu, Lotyšskom a Poľskom, čeliacim riadenej migrácii z Bieloruska, akékoľvek ploty na hraniciach však vníma iba ako dočasné riešenie a prikláňa sa za prísnejšiu kontrolu vonkajších hraníc EÚ modernými elektronickými systémami.

Belgický premiér Alexander De Croo v rámci debát o migrácii povedal, že každý člen EÚ musí zohrávať svoju úlohu, a spresnil, že treba hovoriť o „obojsmernej solidarite“. Pre južné krajiny je podľa neho posolstvo jasné: ak posilnia svoje hranice, zvyšok EÚ ich podporí dodatočnými finančnými prostriedkami na lepšiu ochranu hraníc. Zároveň však dodal, že solidaritu je potrebné preukázať aj iným spôsobom, čiže podeliť sa o záťaž v podobe migrácie a žiadateľov o azyl, aby nemusel len malý počet krajín vynakladať všetko úsilie na prijímanie ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi.

Pre Holandsko je to zároveň príležitosť poukázať na nevyhnutnosť vyrovnať sa s takzvanými sekundárnymi pohybmi migrantov, ktoré hoci získajú pobyt a ochranu v jednej členskej krajine, snažia sa dostať do ekonomicky vyspelejších členských krajín eurobloku.

(tasr, ste)


Ďalšie články