Ako sa kádruje v Nemecku

Volá sa Jan Böhmermann a je to nemecký televízny zabávač. Odkiaľ ale tento progresívec dopredu vie, kedy padne rakúska vláda?

Jan Böhmermann je nemecký verejnoprávny zabávač, usiluje sa o inteligentný humor a v takmer celej kariére má mizernú sledovanosť. Pozornosť si ale určite zaslúži.

Viem, Böhmermann v histórii politickej satiry neznamená nič, je to tak. Ale o to ani nejde, on totiž hrá veľmi špe­cifická úlohu v zeleno-progresívnej twitter-bubline politicko-me­diálneho komplexu Spolkovej republiky Nemecko. V susednom Ra­kús­ku, kde sa nemeckému humoru nikdy veľmi nedarilo, má tento ostrý vtip­kár bez humoru ešte menej fanúšikov. A jeho po­pu­la­rite nepridalo, keď tvrdil, parafrázujúc citát z di­vadelnej hry Thomasa Bernharda, ktorý povedal, že v Rakúsku je „šesť a pol milióna de­bilov a závislých na smrti“, že medzitým tam je už „osem mi­li­ó­nov debilov“. Chápete. No práve tento znalec Rakúska z nejakého dôvodu skôr ako samotní Rakúšania vie, keď ide padnúť rakúska vláda.

Prvýkrát sa to stalo v roku 2019. V apríli, niekoľko týždňov pred vy­puk­nu­tím kauzy Ibiza, vyslovil Böhmermann na slávnostnom odov­zdá­vaní ra­kús­kej televíznej ceny Romy niekoľko viet, ktoré vtedy nik­to v pub­li­ku nevedel pochopiť. V svojom video­vstupe tvrdil, že sa práve nachádza „vo vile na Ibize“, je pod vplyvom alkoholu a ro­kuje s FPÖ o tom, „ako môžem prevziať denník Kronen Zeitung“. Nie­koľko týždňov neskôr skončil vicekancelár HC Strache z pra­vi­co­vo-populistickej FPÖ pre nahrávku opileckých nočných rokovaní s vo­lavkou na Ibize a mladý kancelár Sebastian Kurz ukončil koalíciu s FPÖ.

Odvtedy je Böhmermann v Rakúsku – a vlastne výlučne v Rakúsku – po­va­žovaný za „dobre informovaného“. Nejaký ten čas si užíval zvýšenú pozornosť. Krátko po vypuknutí Ibizy sa ho hosť v relácii opýtal, či nemá pripravené niečo nové. Böhmermann odpovedal: „To sa človek dozvie vždy až potom. Pre mňa je to úplne normálna relácia. Môže sa stať, že zajtra bude Rakúsko horieť. Nechajte sa prekvapiť.“ Rakúsko na druhý deň nehorelo. A tak ho Rakúšania pomaly prestali sledovať.

Nuž a túto jeseň sa hra zopakovala: V septembri urobil Böhmermann zase jednu záhadnú poznámku: Z Nemecka radil 35-ročnému rakúskemu kancelárovi Sebastianovi Kurzovi, aby si „išiel poupratovať vlastnú izbu“.

Nikto v Rakúsku tú narážku neriešil. Začiatkom októbra uskutočnila špeciálna prokuratúra Rakúska razie v centrách moci, o tri dni neskôr Kurz odstúpil. Niekdajší mesiáš ľudovcov je v tejto chvíli politickou mŕtvolou, najmenej obľúbený rakúsky politik. Böhmermann opäť vedel ako prvý, čo sa bude diať.

Dnes už vieme aspoň to, ako sa Böhmermann v roku 2019 dozvedel o existencii videa z Ibizy – autor mu ho ponúkol. Z mierne kompromitujúceho videa, ktoré vtedy už bolo takmer dva roky staré, bol ležiak, v Rakúsku ho nikto nechcel kúpiť, preto to skúsil súkromný detektív H. predať v Nemecku. Podľa jeho vlastného vyhlásenia stretol Böhmermanna a vyrozprával mu o chlastačke neskoršieho vicekancelára s údajnou neterou ruského oligarchu na Ibize. Böhmermann vraj zareagoval, že s tým nechce mať nič spoločné – ale o niekoľko dní neskôr predsa len o Ibize verejne porozprával. Zabávač tým urýchlil zverejnenie videa a pád rakúskej vlády.

Kleiner Reminder für morgen um 23 Uhr im @zdf und 20 Uhr im ZDI. #zdfmagazin pic.twitter.com/KEyYG3U0iM

— ZDF Magazin Royale (@zdfmagazin) October 21, 2021

V aktuálnom prípade ešte netušíme, ako sa cudzinec dostal k informáciám o plánovaných raziách vo Viedni. Špeciálna prokuratúra Rakúska je známa svojou ľavicovou orientáciou, korupciu červených barónov z viedenskej radnice vyšetruje omnoho menej dôsledne ako v prípade pravicovej korupcie. Je faktom, že sa ešte všetky citlivé spisy, ktoré usvedčujú politikov ľudovcov a Slobodných, spoľahlivo a včas objavili v progresívnej tlači. Je ale ťažko predstaviteľné, že by samotná prokuratúra prezradila notoricky nediskrétnemu  Böhmermannovi razie. Ak bol Nemec – čo je pravdepodobnejšie – informovaný nejakým rakúskym novinárom, vzniká otázka, prečo sa dotyčný novinár nepochválil investigatívou sám.

Nemáme na to odpoveď, čo je horšie, nikto si verejne tú otázku ani nekladie. Böhmermann je spojený s Rakúskom hlavne cez progresívnu twitter-bublinu. Kým Rakúšania zvyknú konzumovať správy z rakúskych médií a zriedkavo z nemeckých, táto twitteria je nadnárodne nemecko-rakúska. Svojou hystériou sa výrazne líši od bežného rakúskeho diskurzu. V tejto bubline žije približne päť percent rakúskeho obyvateľstva, vodcovia svorky sú Rakúšania, v prvom rade ľavicovo-liberálny anchorman verejnoprávnych správ ORF Armin Wolf, spúšťače debaty sú ale často články z nemeckých Süddeutsche Zeitung alebo progresívneho Guardianu – a tón je nemilosrdne nemecký.

• 

Böhmermann je v tejto bubline kráľ. Vedie svoj „twitterový denník“, strávi na Twitteri podľa vlastných slov minimálne šesť hodín denne a má tam 2,3 miliónov followerov. Toľko televíznych divákov si málokedy zapne jeho reláciu. Rovnako ako v prípade rakúskeho moderátora Wolfa, je tvítovanie jeho hlavná naplň práce. V televízii vlastne len brigáduje. Na Twitteri preberá všetky témy, ktoré v ten deň rozrušujú progresívnu západoeurópsku dušu a „potom odháňam tieto témy virtuálnou bejzbalovou pálkou“.

Böhmermanna, ktorý udržiava svoj súkromný život v takej tajnosti, že ani mená jeho údajných troch detí nie sú známe, ľudia nikdy nemali obzvlášť radi. Nevyžaruje žiadnu človečinu, jeho humor je zákerný, v kuse sa nutkavo škerí. Venuje sa vlastne výlučne politike, pričom útočí iba na pravicu, zvlášť na tú v alpskom juhu nemeckojazyčného priestoru – v Rakúsku, Švajčiarsku a v Bavorsku. Böhmermann je z Brém, je synom policajta, ktorý zomrel na leukémiu, keď mal 17.

Jedného rána, keď spolkový minister vnútra, Bavor Horst Seehofer, nechcel kritizovať políciu za kauzu o pravicovo-extremistiských kontaktoch niektorých policajtov, praskli Böhmermannovi nervy. Tvítoval: „Fick dich, Opa!“ Slušne preložené: „Chod do riti dedo!“ Potom ten tweet rýchlo vymazal.

Hoci sa národno-populistická strana AfD nachádza v absolútnej politickej karanténe a hoci CDU a pravicovo-liberálna FDP vylučujú každý druh spolupráce s touto stranou, Böhmermann znova a znova tvrdí opak. Navrhol, že „Združenie malých a stredných podnikov CDU by malo splynúť s AfD“. Keď liberáli žiadali zníženie koncesionárskych poplatkov (z ktorých Böhmermann vo verejnoprávnej televízii ZDF žije), nadával  pohoršený zabávač FDP na „AFDP“. Hoci aj CDU išla s ambicióznym klimatickým programom do septembrových volieb, vyčítal jej  Böhmermann v svojej relácii, že: „CDU má veľmi jasné opatrenie na ochranu klímy, ktoré je zrejmé – presne tak, postaviť diaľnice.“

• 

• 

40-ročný Böhmermann je celý svoj dospelý život v brandži, aj keď sa mu s tou hrubou zeleno-ľavicovou agitpropagandou dlho nedarilo získať si priazeň divákov. Na zviditeľnenie skúsil všeličo, v roku 2016 napríklad prednášal v relácii báseň, v ktorej hanil tureckého prezidenta Erdogana ako úchyláka s malým penisom, ktorý sexuje s kozami a ovcami a pozerá detské porno. Keď ho rozhorčený Erdogan podľa očakávaní žaloval, stal sa Böhmermann sám terčom posmechu: Vtedy totiž žobronil – na Twitteri, samozrejme – o pomoc spolkovej vlády.

Ani vypočítaný medzinárodný škandál nejako trvalejšie nepomohol mizernej sledovanosti Böhmermannovej relácie v maličkej verejnoprávnej telke. Je preto nemalým zázrakom, že vedenie verejnoprávneho giganta mu dalo pred necelým rokom väčšie javisko – novú reláciu vo veľkej verejnoprávnej televízii ZDF. Odvtedy má k dispozícii 30 redaktorov, medzi nimi aj Rakúšana a Rakúšanku z ultraprogresívneho magazínu Vice Austria, 100 ľudí v produkcii, šestnásťčlenný orchester a kávovar, ktorý vie pripraviť cappuccino s kravským alebo ovseným mliekom.

Ale pokiaľ ide o humor, nedá sa logicky vysvetliť, že Böhmermann tú životnú šancu dostal, vtipné to nikdy nebolo ani nebude. Moderátor, ktorý odpálil pád vlády v susednej krajine, si, samozrejme, vo vlastnej krajine z naozaj mocných srandu nerobí. V politicko-mediálnom komplexe Nemecka hrá úplne inú úlohu: Nie je tu na to, aby uvoľnene zabával Nemcov, ale na to, aby kádroval, bonzoval, cenzuroval a ostrakizoval. Nazvime ho „národný umelec“ v podaní reálne existujúceho progresivizmu.

Nemusí byť vôbec náhoda, že sa práve na vrchole pandémie dostal Böhmermann na vrchol svojej kariéry. On sa totiž práve počas korony začal čoraz otvorenejšie prejavovať ako štátny cenzor. Aktívne vo verejnoprávnej televízii presadzuje názorovú jednoliatosť. Ostro kritizoval mainstreamového verejnoprávneho kolegu Markusa Lanza, že raz za čas pozval do svojej relácie rešpektovaných, ale mierne disidentských virológov Kekulého a Streecka.  Progresívny zabávač bez štipky irónie vyhlásil: „Názory vo verejnom priestore by mali čeliť prís­nej, rozsiahlej mediálnej a spoločenskej kontrole kvality. Ve­rejná reprezentácia názorov musí byť založená na kvalite.“

• 

Na tejto požiadavke je vidieť, že v Nemecku je zrejme koniec srandy a že prorokom nesrandovných čias je zabávač.

Pri inej príležitosti vyhlásil Böhmermann svoje krédo, že „s nepriateľmi ľudstva sa nehovorí“. Aby ste rozumeli, tak sú v Nemecku najnovšie označovaní skeptici lockdownovej a očkovacej politiky. V medzičase už pripravuje dogmatické usmernenie pre debaty o klímapolitike: Zeleno-progresívny časopis Der Spiegel pokarhal za to, že dali raz priestor prečudnej nemeckej „Anti-Grete“ Naombi Seibtovej. Opýtal sa: „Čo okrem kliknutí dosiahnu naivné portréty dezinformačných bábik pravicovo-extrémistických spin doctorov?“

S horkosťou cirkevného učiteľa svojich kolegov napomínal takto: „Po tisíci raz: nie všetky veci majú dve strany. Na realitu klimatických zmien nemožno mať dva názory. Aspoň nie vtedy, ak ste príčetný.“