Transgenderizmus v športe môže byť zvlášť nebezpečný pre zdravie žien. Rastie tlak na ochranu športovkýň, opatrenia ako prvá prijala Medzinárodná ragbyová federácia.

Medzinárodná ragbyová federácia World Rugby prijala na jeseň nové pravidlá pre účasť transgender osôb v tomto športe. Transgender „športovkyne“ (teda osoby po tranzícii z muža na ženu) podľa nich viac nebudú môcť súťažiť spolu so ženami. Bolo by to pre ne príliš nebezpečné.

Federácia sa podľa svojich slov snaží o inklúziu transgender športovcov, avšak za súčasného stavu poznania nemôže konať inak. Biológia nepustí – v rugby sa inkluzivita s férovosťou a bezpečnosťou jednoducho nedá skĺbiť.

Pravidlá pre zmiešané tímy stanovujú, že chlapci a dievčatá môžu voľne hrať v zmiešaných tímoch do veku dvanásť rokov. Po dvanástom roku len vo výnimočných prípadoch a od pätnásteho roku je to výslovne zakázané. V puberte totiž chlapcom výrazne stúpne hladina testosterónu, ktorý spôsobí významné zmeny v ich organizme.

Vplyv testosterónu

Od puberty sa hladina testosterónu u mužov zvýši 20-násobne, kým u žien zostane nízka. Testosterón spôsobí mnohé biologické zmeny, ako sú väčšie a pevnejšie svalstvo, pevnejšie spojovacie tkanivá, redukcia tuku a od žien odlišné rozloženie tuku a svalov v tele, dlhšie, masívnejšie a pevnejšie kosti, zmeny v kardiovaskulárnych a dýchacích schopnostiach.

Pravidlá sa odvolávajú na dostupný výskum z tejto oblasti a uvádzajú, že tieto biologické zmeny majú za následok výrazné rozdiely v športových výkonoch medzi mužmi a ženami. V behu, plávaní a skokoch je rozdiel od 9 do 15 percent, pri úkonoch ako sú kopanie, hádzanie, zdvíhanie závaží je rozdiel od 15 do 35 percent a pri úkonoch, ktoré si vyžadujú silu hornej časti tela, je rozdiel viac ako 50 percent. Rozdiel však nie je spôsobený len veľkosťou. Pri rovnakej hmotnosti a výške dokážu muži zdvihnúť približne o 30 percent viac ako ženy.

Výsledkom je, že muži tromfnú ženy pri všetkých športových výkonoch, pri ktorých sa vyžaduje rýchlosť, veľkosť, sila a iné fyzické vlastnosti. Chlapci po puberte už vo veku 14 a 15 rokov dokážu prekonať svetové rekordy žien v atletike.

Podobné rozdiely existujú aj medzi mužmi a ženami, ktorí nie sú športovci. Bežní muži majú o 50 percent silnejšie dolné končatiny oproti ženám a od 50 do 100 percent silnejšie horné končatiny. V sile úchopu je bežný muž silnejší dokonca v porovnaní s elitnými džudistkami a hádzanárkami, ktoré sú v tejto kategórii trénované. Úder majú muži silnejší o 162 percent oproti ženám a 17-roční chlapci dokážu hádzať loptičku ďalej, ako 99 percent dospelých žien.

Potlačenie testosterónu nestačí

Pre povolenie účasti transgender „športovkýň“ v ženskom športe podľa rôznych športových asociácií spravidla stačí potlačenie testosterónu na určitú dobu. Napríklad podľa odporúčaní Medzinárodnej olympijskej komisie sa biologický muž môže zúčastniť ženského športu, ak preukáže zníženú hladinu testosterónu po dobu 12 mesiacov.

Federácia rugby však toto pravidlo nepovažuje za dostatočné, pretože biologické prednosti mužov sa za ten čas nestratia, iba mierne zmenšia. Upozorňuje, že zníženie testosterónu odstráni len asi jednu pätinu svalovej a silovej výhody. Kým pôvodné rozdiely medzi mužmi a ženami sú v rôznych kategóriách spravidla medzi 20 až 60 percent, rozdiely sa po roku potlačenia testosterónu zmenšia len o nula až 9 percent. To znamená, že biologickí muži si aj naďalej zachovajú výrazné biologické výhody oproti ženám.

Fyziologické rozdiely medzi mužmi a ženami pred a po roku zníženého testosterónu. Zdroj: World Rugby

Nie len nefér, ale aj nebezpečné

Účasť transgender osôb v športových disciplínach biologicky opačného pohlavia je takpovediac jednosmerná – biologickým mužom sa v súťaži so ženami darí veľmi dobre, opačne to však neplatí.

Že to nie je fér by mohli hovoriť mnohé športovkyne, ktoré súperili s biologickými mužmi vydávajúcimi sa za ženy v individuálnych športoch ako cyklistika, beh či vzpieranie. No ešte horšie to je v kontaktných športoch, kde účasť biologických mužov medzi biologickými ženami nie je len neférová, ale je doslova nebezpečná.

Jednou z takýchto „športovkýň“ bola Fallon Fox, biológiou muž, gendrom žena, bojujúci proti skutočným ženám v drsnej bojovej kategórii MMA. Fox bol prvou otvorene transgender osobou v MMA, za čo bol ocenený aj členstvom v Národnej gay a lesbickej Sieni slávy v USA. V roku 2014 sa proti nemu v ringu postavila Tamikka Brentsová, a neskončilo to pre ňu dobre. Fox jej hneď v prvom kole privodil otras mozgu a zlomil lebku. Tamikka Brentsová o zápase povedala, že nikdy necítila takú silu u žiadnej zápasníčky. A tiež, že zápas s Fallon Fox nepovažuje za férový. Fox už ukončil kariéru.

Na riziko úrazu upozorňuje aj World Rugby. Rugby je šport, pri ktorom do seba súperi vrážajú a pretláčajú sa. Sily, ktoré pôsobia na krk a hlavu sú v mužskom rugby výrazne silnejšie ako v ženskom a pri strete muža a ženy je zvýšené riziko úrazu pre menšieho, slabšieho a pomalšieho hráča. Podľa federácie je pre ženu v takomto prípade riziko zranenia hlavy o 20 až 30 percent vyššie, a ak by šlo o malú ženu alebo veľkého muža, riziko môže byť dvojnásobné.

Za týchto okolností musela ísť politická korektnosť bokom a osoby s mužským typom tela nateraz nemôžu hrať v ženskom rugby.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.