23. októbra, 12:39

Desať dní s utečencami na Lesbose: Úplne iný svet

Desať dní s utečencami na Lesbose: Úplne iný svetPavol Zlatovský, Mária Kostyálová a Mária Vidličková. Foto: Matúš Zajac

Zo všetkého najviac ich trápi neistota, čo s nimi bude. Veria, že to môže byť len lepšie. V čom sa, žiaľ, často mýlia. Dobrovoľníci z komunity Sant’Egidio strávili desať dní s utečencami, ktorých učili základy angličtiny, hrali sa s deťmi a stolovali s dospelými.

Podstatou tohto príbehu je dôstojnosť. Netreba veľmi vysvetľovať, o čo ide, stačí opísať niektoré konkrétne príbehy. Existuje totiž forma pomoci, ktorá je viac ako peniaze, rozprávali sme sa s tromi Slovákmi, ktorí sa o to pokúsili. A zdá sa, že okrem pomoci iným sa zmenili aj oni sami.

Mária Vidličková sa stala členkou komunity Sant’Egidio po prvej vlny pandémie koronavírusu. Odvtedy sa začala ako dobrovoľníčka na ulici stretávať s ľuďmi bez domova. Keď počula inú členku komunity rozprávať o utečeneckom tábore Moria na Lesbose, začala sa o tému viac zaujímať. Po roku sa rozhodla, že chce aj ona pomôcť. A popri tom zároveň zažiť a pochopiť ľudí, ktorí sa ocitli v tejto neľahkej situácii.

Moria však medzičasom vyhorela, a tak presťahovali utečencov do tábora Kara Tepe, ktorý sa nachádza tiež na Lesbose. V súčasnosti v ňom žije zhruba štyritisíc ľudí prevažne z ázijských a afrických krajín. Do tábora sa tento rok vybrala pätica mladých slovenských dobrovoľníkov, všetko členovia komunity Sant’Egidio. Okrem Márie Vidličkovej sa sme sa rozprávali aj s Máriou Kostyálovou a Pavlom Zlatovským.

Mária Vidličková v škole mieru. Foto: archív Márie Vidličkovej

Začali medzi Rómami a ľuďmi bez domova, pokračujeme v Grécku

Mária Kostyálová má k dobrovoľníctvu blízko. Najprv začala s pomocou v rómskej osade v Plaveckom Štvrtku. Primárne sa venovala deťom a dospievajúcim dievčatám. Aj s ďalšími dobrovoľníkmi im pomáhali s doučovaním a vypracúvaním úloh. „Chceli sme im priniesť tiež iný pohľad na svet, aby sa stretávali aj s ľuďmi mimo osady. Často to boli aj rozhovory o vzťahoch,“ ozrejmuje.

Okrem detí a dospievajúcich dievčat sa Mária v službe stretávala aj s dospelými, s ktorými sa rozprávali o evanjeliu. Po dvoch rokoch sa pridala ku komunite Sant’Egidio, kde začala chodiť na ulicu a stretáva sa tam s ľuďmi bez domova. Jej snom vždy bolo, aby sa búrali predsudky, či už voči ľuďom z rómskych osád, alebo voči ľuďom bez domova.

Pavol Zlatovský je v komunite už tretí rok. Dozvedel sa o nej od kamaráta, ktorý ho zavolal na službu. Pavlovi sa to zapáčilo. „Je fajn, že nesedíme niekde v miestnosti, ale sme medzi ľuďmi, ktorým pomáha, keď sa s nimi rozprávame.“ Tento rok mal viac dovolenky a chcel ju využiť rozumne. Aj preto sa rozhodol ísť na Lesbos a pokúsiť sa venovať čas a pomoc utečencom.

Škola mieru. Foto: archív Márie Vidličkovej

Desať dní v tábore Kara Tepe

Na Lesbos odleteli traja mladí dobrovoľníci 20. augusta a prežili tam desať dní. Bolo tam s nimi ďalších približne 50 dobrovoľníkov z rôznych krajín sveta. Počas týždňa mali na starosti predpoludním takzvanú „školu mieru“ a „školu angličtiny“.

Neľakajte sa trochu čudného názvu, podstatný je obsah. Škole mieru sa venovala Mária Vidličková. Deti boli rozdelené podľa veku od päť do dvanásť rokov a pripravovali pre ne rôzne programy, scénky, hrali sa s nimi, maľovali. Snažili sa im aspoň na chvíľu prinavrátiť hry a bežnú zábavu, ako ho poznajú deti u nás.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.