Ochota dodržiavať opatrenia je na minime, miera obmedzovania kontaktov je najnižšia od začiatku epidémie. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?

Nižšiu mieru ochoty dodržiavať protipandemické opatrenia v priebehu celého sledovaného obdobia deklarovali respondenti, ktorí zároveň uviedli, že sa neplánujú dať zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Ochota dodržiavať protipandemické opatrenia však od mája klesala v podobnej miere medzi nezaočkovanými, ako aj vo zvyšku populácie.

Okrem respondentov, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať, deklarujú nižšiu mieru ochoty dodržiavať opatrenia aj muži, ľudia, ktorí sa pandémiou necítia byť ohrození a respondenti nespokojní s postupom vlády pri zvládaní epidémie nového koronavírusu. Naopak, dôkladnejšie dodržiavanie opatrení deklarujú starší respondenti.

Obmedzenie kontaktov s osobami mimo domácnosti predstavovalo už od začiatku pandémie základné opatrenie na zamedzenie šírenia infekcie. Na otázku, či obmedzili svoje sociálne a spoločenské kontakty s ľuďmi mimo domácnosti, odpovedala väčšina respondentov v prvej polovici októbra, že svoje kontakty obmedzili čiastočne (64,7 percenta). Až 27,2 percenta odpovedalo, že svoje kontakty neobmedzili vôbec a 8,1 percenta respondentov odpovedalo, že kontakty obmedzili úplne.

Tak celková miera dodržiavania opatrení, ako aj rozsah obmedzenia kontaktov súvisí s celkovým pocitom ohrozenia epidémiou nového koronavírusom. Tento pocit bol na Slovensku v októbri na prakticky rovnakej úrovni ako v júli, pričom nižšia miera obáv bola len v máji. Tradične nižšiu mieru obáv už od začiatku pandémie vykazovali respondenti, ktorí sa neplánovali dať zaočkovať. Obavy takýchto respondentov sú aktuálne najnižšie od začiatku pandémie na jar minulého roka.

"Podobne, ako počas minuloročnej druhej vlny pandémie, aj počas tretej vlny sa ukazuje, že vnímanie rizika u respondentov a s ním súvisiace dodržiavanie opatrení nekopíruje reálnu epidemiologickú situáciu. U očkovaných môže byť nižšia miera vnímaného rizika spojená najmä s pocitom, že sú chránení. U nezaočkovaných môže ísť aj o obrannú reakciu popierania závažnosti situácie, respektíve to môže byť súčasťou ich protestného postoja a celkovej nespokojnosti s vládou pri zvládaní pandémie," uviedla Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV).

Prieskum sa uskutočnil od 5. do 10. októbra na vzorke 1000 respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.