V Bundestagu sedí stovka červených a zelených zväzákov. Čomu veria?

Do Spolkového snemu sa dostalo nevídané množstvo mladých radikálov, predovšetkým sociálnych demokratov a Zelených. Dokáže ich pravdepodobný kancelár a technokrat Olaf Scholz skrotiť?

Navonok to vyzerá, že víťaz nemeckých volieb, starý strohý sociálnodemokratický harcovník Olaf Scholz, si čoskoro zasadne do kresla nemeckého kancelára. Po úspešnom sondovaní začína rokovania so Ze­lenými a pravicovo-liberálnou FDP o vzniku takzvanej se­ma­fo­ro­vej koalície. Od piatka už existuje hrubá písomná dohoda o kľúčových bodoch vládneho programu, všetci zúčastnení sa tvária konštruktívne, niektorí až euforicky.

Al­ter­na­tívy k Semaforu v danej chvíli niet, Únia CDU/CSU si líže svoje rany, predniesla „brutálne otvorenú“ analýzu historického debaklu, predseda Armin Laschet už len moderuje prechod na rozsiahlu obnovu Únie.

Umiernený a nikoho polarizujúci technokrat Scholz zatiaľ nemá problém, karta mu ide. S predsedami ďalších dvoch koaličných strán si postupne budoval dôverný vzťah.

Problém Olafa Scholza je inde – v jeho vlastnej strane.

To tu ešte nebolo, SPD má v parlamente štvrtinu zväzákov

Stará tetuška – SPD je najstaršou nemeckou stranou – ešte nikdy nemala takú frakciu v Spolkovom sneme. Polovica z 206 poslancov sú nováčikovia, 56 percent z nich je mladších ako štyridsať rokov, štvrtina má tridsať rokov a menej. Je skutočne nevídané, že 49 novopečených poslancov sú takzvaný Jusos, teda členovia mládežníckej organizácie SPD.

To tu ešte nebolo. V strane dlhodobo platila zásada, že mládežníkov z Jusos do parlamentu radšej netreba púšťať. Občas dokonca nedostal mandát ani predseda zväzákov – a odrazu je ich 49. Mladí sociálni demokrati majú odteraz v Berlíne väčšiu hlasovaciu silu než celá frakcia Parlamentnej ľavice (39, nemýliť si s Die Linke, vysvetlím nižšie) alebo bavorská štátostrana CSU (45).

Vedenie SPD, ktorá bola vždy aspoň v niektorých spolkových krajinách aj vládnou stranou, mala na to, aby nepresadzovala mladých na kandidátku, veľmi dobré dôvody. Jusos sú totiž odjakživa radikálnejší ako priemer strany. V sedemdesiatych rokoch sa o týchto zväzákov bez výnimky bili krajne ľavicové subfrakcie, ako napríklad Stamokap, ktorá otvorene bojovala proti „štátnemu monopolnému kapitalizmu“. 

Aj dnes mládežníkov SPD vnímajú skôr ako socialistov než ako sociálnych demokratov. Vedenie strany si preto tradične hovorilo: Nech ich najprv tá mladistvá nerozvážnosť prejde, nech si najprv trochu zarobia a vybijú energiu v interných žabomyších vojnách. Až keď budú pri rozume, vezmeme na kandidátku tých najšikovnejších z nich. Žiaden sociálnodemokratický kancelár nechcel byť odkázaný na po­slancov z radov Jusos. Scholzovi sa to stalo.

Scholz na šnúrkach od gatí mladých poslancov

K mladšiemu, ženskejšiemu a „diverznejšiemu“ parlamentu prispieva aj značne zväčšená frakcia Zelených. Tí dostali do parlamentu viac ako 60 nováčikov, pričom až 22 z nich má menej ako tridsať rokov. Dá sa teda povedať, že pravdepodobný kancelár Scholz bude odkázaný na hlasy stovky veľmi mladých a premotivovaných poslancov. Pre stabilné vládnutie potrebuje podporu 368 poslancov, semaforová koalícia ich má iba o 48 viac.

Medzi Zelenými je kontrast medzi starou gardou a čerstvou krvou trošku menej badateľný, keďže spomedzi nich aj mnohým skúsenejším politikom chýba reálnejší pohľad na život. V SPD však zväzácke cunami ešte viac naštrbí pozostatky vnútrostraníckej rovnováhy. V strane sociálnych demokratov fungujú viaceré názorové platformy, napríklad taký „Seeheimský okruh“ (Seeheimer Kreis) je najviac napravo, „Parlamentná ľavica“ (Parlamentarische Linke) zasa najviac naľavo.

Tá sa zrodila v roku 1969 a vtedy dostala od médií zosmiešňujúcu prezývku Juso-Lobby. V roku 2021 sa to znenazdajky napĺňa, „zväzácka loby“ pravdepodobne dosiahne vo frakcii väčšinu a prevalcuje iné platformy. Z mladej päťdesiatky sa hlásili len štyria ku konzervatívnym Seeheimčanom.

Kto sú teda títo neznámi mladíci v Spolkovom sneme zač? Chcú presadzovať veci, na ktorých môže padnúť Scholzova vláda? Majú spoločné len to, že sa dostali vďaka historickej náhode v mladom veku do parlamentu? Alebo mienia čochvíľa presadzovať socialistickú a klimatickú revolúciu?

Fenomén Kühnert, neformálny vodca červených

Neformálny vodca červených zväzákov je ich bývalý predseda 32-ročný Kevin Kühnert (na obrázku nižšie). Odkedy v roku 2018 viedol odpor proti tretiemu vstupu SPD do vlády pod vedením Angely Merkelovej, je jedným z najvplyvnejších politikov medzi červenými. Mladučký Berlínčan je síce už dva roky podpredsedom strany, až teraz však dostal miesto v parlamente. Syn berlínskych úradníkov z vilovej štvrti v sebe spája dva rozmery nemeckej sociálnej demokracie, chýba mu len tretí rozmer, ktorý stelesňovali červení kancelári Helmut Schmidt a Gerhard Schröder – tvrdý ekonomický pragmatizmus.

• 

• 

Homosexuál Kühnert je na jednej strane predstaviteľ nemeckej verzie woke politiky identít, počas lockdownov mu „najviac chýbal safe space“ ber­línskych gay barov. Na druhej strane sa zviditeľnil utopistic­kou sociálnou politikou. Raz žiadal o kolektivizáciu takých firiem, ako napríklad BMW, inokedy sa opýtal: „Akým právom má niekto viac ako dvadsať bytov?“

Odkedy patrí Kühnert k špičke SPD, vyjadruje sa opatrnejšie, po Scholzovi je ale ne­po­chybne najväčšia hviezda budúcej kan­ce­lár­skej strany. Prednedávnom vysielali šesťdielny dokument o Kevinovom vzostupe. Je tam okrem iného vidieť, ako si tento mladík – proti vôli ministra financií Scholza – pre­sadil svojich favoritov do predsedníctva SPD. Išlo o Saskiu Eskenovú a Norberta Waltera-Borjansa.

V štýle motivačného trénera nahuckal pred dôležitým vystúpením duo ťažkopádnych šesť­desiat­ni­kov: „Vy na to máte chuť! Vy máte chuť, chuť, chuť!“ Teta Eskenová si to napísala, ujo Walter-Bor­jans poslušne prikývol a zamrmlal slová, ktoré si mal zapamätať. Keď nebola Eskenová v miestnosti, povedal Kühnert do kamery: „Bude to veľmi ťažké, ale zažijeme si s ňou aj veľa zábavy.“ Vtedy, v ro­ku 2019, boli úplne neznámi funkcionári Eskenová a Walter-Bor­jans zvolení za spolupredsedov vtedy zúfalej strany. Vďačili za to Küh­ner­tovi. 

Radikálna ľavičiarka Rosenthalová

Aj jeho nástupkyňa na čele Jusos, 28-ročná Jessica Rosenthalová, medzitým nastúpila do Spolkového snemu. Má veľké oči, keď chce byť sú­časťou vyjednávacieho tímu, ktorý rokuje o novej vláde.

Spomína si aj na temné časy: „My, ako mladí socialisti, sme v minulosti dosť často stros­kotali kvôli našej vlastnej parlamentnej frakcii, napríklad v prípade sprísnenia azylových zákonov. Teraz sme sami vo frak­cii dôležitým faktorom.“ Vedúca zväzáčka, ktorá sa spolitizovala počas stáže v mi­mo­vládke „CARE Deutschland“, si hovorí „mladá socia­lis­t­ka“. Pred voľbami pre­ferovala čisto ľavicovú vládu so Zelenými a post­komunistickou Ľavicou (Die Linke). Pri svojom vzostupe vyhlásila: „Chcem ten ka­pi­ta­liz­mus, ktorý je založený na vykorisťovaní, prekonať.“

Rosenthalová má z priebežnej dohody troch semaforových strán zmie­ša­né pocity. Počas sondovaní sa opýtala: „Ak sa nemá siahnuť na svä­tý grál dlhovej brzdy a nemajú sa zvyšovať dane, ako sa má po­tom financovať sociálno-ekologická transformácia?“ Cez víkend pri­tvrdi­la: „Nevieme pochopiť, ako sa všetky tieto investície na­ko­niec zaplatia a prečo tam nie sú projekty prerozdeľovania, ktoré sú pre nás tak dôležité.“

• 

• 

• 

V Jusos pritom môžu byť spokojní, mnohé body v prie­bežnej dohode sú podľa ich gusta: Odstavenie nemeckých tepelných elek­t­rár­ni sa teraz avizuje na rok 2030 namiesto pôvodného roku 2038. Je v nej aj ne­priama zmienka o zákaze spaľovacích motorov do roku 2035. A najmä padne Schröderova nenávidená reforma zákonníka práce. Prežijú aspoň dáv­ky, ktoré sú pomenované podľa autora reformy, bývalého per­sonál­ne­ho manažéra Volkswagenu Petra Hartza, budú ale premenované z „Hartz IV“ na Bürgergeld, peniaze pre občana. To je pritom iný, menej polarizujúci vý­raz pre takzvaný základný prijem. (Fanúšikovia Richarda Sulíka vedia, o čom je reč.)

Popri všetkých sťažnostiach nezabudla šéfka mládežníckeho zväzu SPD poďakovať budúcemu kancelárovi za jednu vec: „Olaf Scholz sa k nám Ju­sos správa s rešpektom.“ V tom má určite pravdu. Veď budúci kancelár ich musí rešpektovať, nemá ani na vý­ber, bez nich môže na vládnutie zabudnúť.

Pribudli východniari

Určite ste zvedaví na detailnejší profil a pikošky. Žiaľ, ani tri týždne po nemeckých voľbách nevieme o nových mladých poslancoch takmer nič. Zatiaľ si organizujú sťahovanie do Berlína, správajú sa disciplinovane. Vieme len to, že ich drvivá väčšina inklinuje k typu ľavice, ktorá by na Slovensku asi dostala nálepku „radikálna“. A tiež to, že prekvapujúco mnohí z nich sú z východného Nemecka, čiže z územia, na ktorom vládol štyridsať rokov „reálne existujúci socializmus“. Až 41 poslancov SPD sú „východniari“, čo je dvakrát toľko ako v starej frakcii.

SPD robila kandidátku na jar, keď čakali volebný výsledok 15 percent, ale napokon získali 26 percent. Aj preto je spolu so Zelenými v nemeckom parlamente zhruba stovka neznámych ľudí. Média im ešte nestihli venovať dostatok pozornosti, časopis Spiegel však už priniesol profil dvoch mladých poslancov z východu. Vybral si 27-ročnú Annu Kassautzkú a 35-ročného Erika von Malottkiho. Obaja sú zo severovýchodu Nemecka, z pobrežia Baltského mora, napravo od nich leží Poľsko a 150 kilometrov cez more už Švédsko. Magazín sa na nich sústredil najmä preto, že „ukradli“ volebné obvody celebritám z CDU.

Kassautzká vyhrala s 24 percentami v obvode, ktorý predtým osemkrát – nepretržite od roku 1990 – získala istá Angela Merkelová. Tá už do Spolkového snemu nekandidovala. Kassautzká, ktorá čiastočne vyrástla v západonemeckom He­sensku, Merkelovú nikdy v živote nestretla, má k nej ale „skutočný reš­pekt za to, čo dosiahla“.

Následníčka večnej kan­ce­lárky je sedem ro­kov v SPD. Hovorí, že ju politizoval pravicový extrémizmus: „Vyrástla som na vidieku a vtedy sme mali fakt drsný problém s neo­nacistami.“ V trinástich rokoch založila miestnu skupinu združenia „Anti­fa­šistická vzdelávacia iniciatíva“ (Antifaschistische Bil­dungs­ini­tia­tiva). Okrem toho prezradila Spieglu, že vo voľnom čase relaxuje pri izraelskom bojovom ume­ní Krav maga. Ako svoju vnútrostranícku platformu si vybrala Parlamentnú ľavicu.

Od Kassautzkej trošku starší súdruh Erik von Malottki zosadil niek­daj­šiu mladú hviezdu CDU Philippa Amthora. Von Malottki dokonca ho­vorí: „Ak by nebol Philipp Amthor v tomto obvode, pravde­po­do­b­ne by som nikdy nekandidoval.“ Amthor, mladý elegán s výrazne kon­zer­va­tív­nym zovňaj­škom, v sebe spája takmer všetky fe­nomény, ktoré sprevádzali voľný pád dlhé roky hegemonickej CDU v priebehu jedného polroka. Sú nimi ideo­lo­gická vy­práz­d­ne­nosť, bezohľadný ťah na moc a korupčná ziskuchtivosť.

• 

• 

Rov­nako ako odchádzajúcemu ministrovi zdravotníctva Jensovi Spa­h­no­vi aj Amthorovi predpoveda­li pravicové kruhy veľkú budúcnosť spa­siteľa nemec­ké­ho konzervativizmu. A rovnako ako Spahn narazil pre svoje kšefty. Am­thor bol pritom obzvlášť drzý: Chalanisko sa objavil vo ve­dení tajuplnej spoločnosti, ktorá podniká v oblasti umelej inteligencie a rozpoznávania tváre, loboval za ňu aj na ministerstve hos­podárstva. Presne s takými škandálmi politikov CDU a CSU súvisel od začiatku roka prepad preferencií Únie v prieskumoch.

Nadaný rečník Amthor, ktorému hovorili „Merkelovej chlapček“, skončil 26. septembra až tretí. Favoritom bol vlastne kandidát pra­vicovo-po­pu­lis­tic­kej AfD, sociálny demokrat von Malottki vyhral len s polpercentným náskokom. Sociálny demokrat sa doteraz angažoval v odboroch, okrem boja proti AfD je jeho po­li­tic­kou prioritou výška miezd. Keďže „sektor nízkych miezd urobil v mojom re­gióne veľa zlého, niektoré červené čiary sa, samozrejme, nemôžu pre­kročiť“. Nováčik má asi šťastie. Ekonomickí liberáli z budúcej tretej koaličnej strany FDP zrejme v sondážach súhlasili s náh­lym zvýšením minimálnej mzdy o 12 eur. Až v budúcnosti bude jasné, kde budú Malottkiho ďalšie červené čiary.

• 

• 

Ešte väčší problém bude mať Scholz so zeleným dorastom

Ako vidieť, Olaf Scholz bude mať plné ruky práce s tým, aby udržal politických zväzákov vo vlastnej strane v šachu. Ešte o niečo veselšie však bude sema­fo­ro­vé vládnutie so zeleným dorastom. Zelení dosiahli so 14,8 per­cen­ta­mi na celoštátnej úrov­ni svoj historicky najlepší výsledok. Viac ako 60 ich poslancov je však v Spolkovom sneme prvýkrát.

U Zelených fun­gujú dlhodobo dve vnútrostranícke platformy, Fun­dis a Rea­los, desaťročia mala každá platforma nárok na funk­ciu jedného spolupred­sedu strany a jedného spolupredsedu frakcie. Úz­kostlivo strážená rov­nováha sa teraz u Zelených naštrbila. Na prvom po­vo­leb­nom stretnutí sa zúčastnilo 55 poslancov v mi­nu­lo­sti silnejších „realistov“ a až 64 patrilo k fundamentalistom, kto­rí si najnovšie rad­šej ho­voria ľavičiari. Aj tu sa ukazuje vplyv 22 (väčšinou žen­ských) po­slancov mladších ako 30 rokov. Máloktorá z tých mladých ze­le­ných poslankýň sa hlási k platforme reálnejších Zelených. Obvykle po­chádzajú z mimovládok, v ktorých organizovali radikálne pro­testy proti kli­matickým zmenám. Prajú si klimatickú revolúciu a chcú ju teraz.

• 

• 

Medzi poslankyňami z generácie Fridays for Future je 26-ročná Zoe Mayer­ová, ktorá rozprávala nadšeným reportérom Spieglu, že ako prvé po­tre­buje v Berlíne bicykel. Nová zelená frak­cia je podľa mladej vegánky „najprogresívnejšou a najsilnejšou zo všetkých čias. Tie­to voľby boli vraj volaním po zmene“.

Mní­chov­čan­ka Sas­kia Weishauptová (28) zasa pre­sadzuje legalizáciu mäkkých drog a ženské kvó­ty, vo svojej feministickej agende vidí problém v prostredí staromódnych kla­sických liberálov z FDP. Teší sa jedine z toho, že s liberálmi a sociálnymi demo­krat­mi môže „konečne“ zrušiť paragraf, ktorý za­kazuje reklamu na potraty. Bola to jedna z po­sled­ných tém, pri ktorej urobili CDU a CSU ešte trošku kresťansko­demo­kra­tic­kú politiku. Bez Únie vo vláde dostane zrejme aj Nemecko ešte liberálnejší potratový zákon.

• 

• 

Kathrin Hennebergerová (34) bola hovorkyňou radikálne atavistického hnutia Ende Gelände. Tajná služba zistila, že toto hnutie je „pod ľavicovo-extrémistickým vplyvom“, zvlášť zo strany sku­pinky, ktorá si hovorí „Intervencionalistická ľavica“. Hennebergerová si na chvíľu pozrela budovu Spolkového snemu, mala vraj „surreálny po­cit“ a vrátila sa na blokačnú akciu do Porýnia. Keď šéfovia strán v Berlíne sondovali možnosti zostavenia koalície, blo­kovala uhoľné bane Garz­wei­ler. Na jar podporila prezlečená za jednorožca akciu #climate­ju­sti­ce.

• 

• 

Z drážďanskej vetvy Ende Gelände je aj 25-ročná Marle Spellerbergová. Vy­zvala ľud k „neposlušnosti v prospech kli­ma­tickej spravodli­vo­sti“ a sľúbila, že prinesie do Spolkového sne­mu „hlučný anti­fa­šiz­mus“. Žia­da, aby sa antifašistické združenia dostali ľahšie k štát­nym peniazom.

V nemeckom parlamente je teraz aj 27-ročná Deborah Düringová, kto­rá po absolvovaní zahraničného semestra v peruánskej Lime obhajuje záujmy indigénov, teda pôvodných obyvateľov. Vyštudovala „Výskum mieru a konfliktov“ (Frie­dens- und Konfliktforschung). Emilia Festerová (23) je zasa študentka a asistentka divadelnej réžie v detskom divadle. Obe poslankyne majú „obrovské sympatie“ pre zelenú požiadavku „klimapasu“. Mig­ran­ti, ktorí musia opustiť svoje domovy v dôsledku klimatických zmien, by vďaka tomuto dokumentu získali v Európe práva podobné občianstvu. Národno-pravicový web Tichys Einblick článok o tom vydal s titulkom: „Nemecko musí prijať 200 miliónov utečencov, lebo Nem­ci ničia ich klímu!“

• 

• 

V Spolkovom sneme sedí aj 28-ročná Jamila Schäferová, ktorá ako prvý zelený politik získala priamy mandát v Bavorsku, konkrétne na dobre situovanom juhu Mníchova. Schäferová mala svoju slávnu chvíľu už počas Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2016. Vtedy sa perspektívna zelená politička strachovala, že podpora národného tímu by mohla viesť k rasistickému násiliu. Navrhovala preto: „Prečo človek nemôže podporiť nemecký futbalový zväz so zelenou vlaj­kou? Prečo to musí byť nemecká vlajka?“ O shitstorm mala po­sta­rané. 

Schäferová pritom nie je hocikto. Medzitým sa stala podpredsedníčkou druhej najväčšej strany v avizovanej semaforovej koalícii a v období, keď snívala o zelených vlajkách na nemeckých štadiónoch, bola jedným z dvoch predsedov Zelenej mládeže.

• 

• 

• 

V parlamente zatiaľ nie je, ale už toho má za sebou dosť

Aktuálna spolupredsedníčka Zelenej mládeže sa volá Sarah-Lee Heinrichová. V Spolkovom sneme zatiaľ nesedí, má len 20 rokov, ale už teraz ju dobehla jej temná minulosť. V útlom veku 14 rokov prelomila sympatická černoška všetky tabu povojnového demokratického Nemecka – k tejto téme sa na webe vyjadrila rasisticky, homofóbne a znevážila postihnutých. Na Twitteri napísala pod hákový kríž „Heil“ a argumentovala v štýle: „Tvoje topánky sú teplé, moje topánky sú drahšie“ alebo „Aj tento buzerant by už mal držať hubu“. Oznámila, že chce „jedného dňa vziať metlu a vymietnuť všetkých belochov von z Afriky“. Súčasťou jej repertoáru boli aj vyhrážky smrťou: „Nájdem si ťa a opľujem ťa, potom do teba štuchnem nožom a nechám ťa krvácať.“ Inokedy avizovala: „Chcem ťa spáliť.“ V 18 rokoch, keď už bola v politike, rozprávala v televíznej debate o „hnusne bielej majoritnej spoločnosti“.

V Nemecku je nepredstaviteľné, že človek s takým pohľadom na svet pôsobí v politike. Heinrichová ale zostala spolupredsedníčkou Zelenej mládeže. Ospravedlnila sa síce, ale to je všetko. Strana ju drží, evanjelická veteránka a predsedníčka frakcie Zelených v Spolkovom sneme Katrin Göring-Eckardtová sa jej poďakovala za ospravedlnenie a dodala: „Ale ďakujem ti aj za to, že jasne hovoríš, čo je to vylúčenie z dôvodu chudoby, z dôvodu, že niekto nie je biely, z dôvodu rasizmu alebo ľahostajnosti.“

Médiá zo zeleno-progresívneho mainstreamu sa s obrátením celého naratívu poponáhľali: Utajili najhoršie výroky Heinrichovej z mladosti, široko ale citovali nenávistné vyhrážky, ktoré vraj teraz dievčatko dostáva od pravicových extrémistov. Z mladej političky je tak obeť a zažíva širokú vlnu solidarity. Feministická komentátorka Spieglu Margarete Stokowská ukončila debatu s nenapodobiteľnou presnosťou: „Treba si uvedomiť, že sa tu hrá hra, ktorú si užívajú najmä tí, ktorí ju začali: Je to nacistická hra nacistov pre nacistov na úkor mladej černošky.“

Ak z nejakého dôvodu nebudú v Nemecku predčasné voľby, môže sa úradujúca predsedníčka Zelenej mládeže dostať do Spolkového snemu až o štyri roky. Zatiaľ sa Olaf Scholz teda nemusí báť, že je pre úspech svojej vládnej koalície odkázaný aj na Heinrichovej hlas.

Bude sa však musieť spoliehať na sto ďalších.