Michal Čop vyberá knihy, obrazy a filmy, ktoré sa viažu k adventu.

Ústrednou postavou evanjelia tretej adventnej nedele je v tomto liturgickom roku podobne ako v predchádzajúcu nedeľu Ján Krstiteľ. Špecifikom tejto nedele je, však aj radosť z blízkeho narodenia Spasiteľa, preto sa nazýva aj nedeľu gaudete, čo v preklade znamená radujte sa! Toto pomenovanie vychádza zo slov vstupnej antifóny sv. omše „Gaudete in Domino semper“ (Vždy sa radujte v Pánovi!). Preto má v túto nedeľu kňaz ružové rúcho a v kostoloch je na rozdiel od ostatných nedieľ povolená kvetinová výzdoba.

Začnime však Jánom Krstiteľom

Ten je, ako už bolo spomenuté pred týždňom, jednou z najviac zobrazovaných postáv v celej histórii výtvarného umenia. Spomedzi všetkých malieb však najviac upúta (či vyruší) tá od Leonarda da Vinci z roku 1516, ktorá je mimochodom považovaná za jeho posledné výtvarné dielo.

Da Vinci tu zobrazuje typické znaky Jána Krstiteľa, oblečenie z ťavej srsti, trstinu v tváre kríža, prst vztýčený k nebu. Okrem týchto atribútov však Da Vinci vložil do svojho obrazu ešte tri iné, netypické prvky. Ján je na obraze sám, druhým je tma, ktorá ho obklopuje, ktorú on presvetľuje, a napokon jeho jemný úsmev.

Foto: wikimedia

Samotou autor posilnil aspekt odlúčenia sa od ruchu sveta a potrebu stíšenia sa ako nevyhnutného predpokladu správnej prípravy na príchod Krista, ktorá dopĺňa ťaviu srsť a s tým súvisiacu púšť. Tým, že Ján na obraze vystupuje z tmy, zas zdôraznil to, čo ukazuje aj prst vztýčený k nebu, teda, že Ján nás chce nasmerovať na toho, kto privádza svet z tmy do svetla. A úsmev zas pripomína, že Jánova zvesť je predsa zvesť radostná, čo špecificky pripomína aj dnešná nedeľa.

Apofthegmata a Buď kde si

Ako už bolo spomenuté, jedným z hlavných atribútov Ján Krstiteľa je ten, že prišiel z púšte, čím aj nám pripomína potrebu samoty a ticha v živote človeka. Múdrosť mužov, ktorí sa vydali po tejto ceste asi najlepšie zachycuje zbierka výrokov či príbehov púštnych otcov s názvom Apofthegmata. Jej autormi sú mnísi žijúci osamote v Egyptskej púšti medzi tretím až piatym storočím, najznámejší z nich je sv. Anton, ktorý je považovaný za zakladateľa moderného mníšstva.

Aktuálnosť posolstva púštnych otcov súčasnému čitateľovi v knihe Buď kde si ukázal český kňaz Štěpán Smolen. Kniha je príbehom mladého seminaristu, ktorého neustále „unáša“ púštny otec abba Kasián. Spolu navštevujú ďalších púštnych otcov a hľadajú kľúč, ako prežiť šťastný život, ako sa čo najviac priblížiť k Bohu (čo sú v knihe v podstate synonymá).

Smolen chápe súčasného človeka, ktorý mníchovi kladie otázky na telo, aj púštneho otca, ktorého odpovede ukazujú, že Smolen má púštnych otcov viac než dobre prečítaných. Až by som povedal, že hádkami s nimi si pri štúdiu ich spisov aj sám prešiel. Výsledkom je výborná kniha, ktorá ukazuje nielen na potrebu spomaliť a stíšiť sa, ale aj na aktuálnosť posolstva púštnych otcov pre dnešnú dobu.

Apofthegmata sa dá kúpiť v českom preklade vo viacerých kníhkupectvách, v slovenčine ju zoženiete asi len v benediktínskom Kláštore premenenia Pána v dedinke Sampor.

Svetlá veľkomesta

K radosti patrí smiech a ten v umení vyvolávajú najmä komédie či komici. Jedným z najlepších v dejinách bol nepochybne Charlie Chaplin, ktorý vo filme Svetlá veľkomesta z roku 1931 zobrazuje príbeh bezdomovca, ktorý sa zaľúbi do chudobného nevidiaceho dievčaťa, ktoré ho však zhodou okolností považuje za boháča. Okrem zaľúbencov vo filme vystupuje aj tretia postava, skutočný boháč, ktorého bezdomovec viackrát zachránil pred samovraždou a ktorý mu to v čase opilosti rád opláca, no v čase triezvosti sa tvári, že ho nepozná.

Film bol uvedený v čase veľkej hospodárskej krízy. Chudobu mnohí prežívajú aj v týchto dňoch. A aj napriek tomu, že v tom období už vznikali zvukové filmy, Chaplin sa pre Svetlá veľkomesta rozhodol pre verziu bez zvuku. Vďaka tomu vidíme, čo slepé dievča nevidí, a ona počuje, čo my nepočujeme.

Práve postava slepého dievčaťa nám môže v adventom čase pomôcť k lepšej príprave na Vianoce. Sme totiž v podobnej situácií ako ona. Aj my sa môžeme zamerať na nesprávne veci, tak ako ona napokon nestretnúť v čase Vianoc Krista, i keď sa budeme na neho pozerať. Zameriame sa na nesprávne veci a to dôležité nám ostane skryté. Film má otvorený koniec, rovnako ako otvorená je naša reakcia na Vianoce. Čo budeme vidieť, keď budeme o pár dní pozerať do tváre Krista v jasliach?  

Bonus na záver

Veľmi často sv. Jána Krstiteľa maľoval Michelangelo Merisi da Caravaggio. Len samotného Jána namaľoval deväťkrát a trikrát namaľoval obrazy inšpirované jeho sťatím, z ktorých je najznámejší tento z roku 1609, ktorý je zároveň považovaný za jedno z najväčších výtvarných diel západnej civilizácie.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0