Korida na trnavskom štadióne a nebezpečný precedens

FC Spartak Trnava - ŠK Slovan Bratislava "Kamaráti" z mokrej štvrte. Foto: Lukáš Grinaj / TASR

Zatiaľ nemáme spoľahlivé dáta, nakoľko koronová frustrácia u mladých nevybúrených grázlov posilňuje agresivitu na štadiónoch. Je však faktom, že zvieracie šialenstvo, ktoré sa odohralo v nedeľu na štadióne Spartaka v zápase so Slovanom, je historický precedens. A udialo sa to práve počas prvého pokoronového zápasu s veľkou diváckou kulisou. Aj na túto sociálnu paradigmu súčasnosti dnes musia organizátori myslieť.    

Na úvod musím priznať, že ako spartakovec som v konflikte záujmov, mám sklon sa na situáciu pozerať skôr s ohľadom na svoj obľúbený tím. No keďže som sedel hneď vedľa slovanistického sektora hostí, bol som priamym svedkom udalostí a na besnenie fanúšikov som hľadel z pozície blízkeho svedka, mediálna verzia o zlyhaní organizátorov mi príde síce pravdivá, no veľmi jednostranná.  

Najskôr kritika do vlastných radov. Usporiadatelia situáciu zjavne nezvládli a na násilné besnenie hľadeli ako bezvládni štatisti, Spartak Trnava si zaslúži veľkú pokutu.

Nedokázali zakročiť ani tam, kde trojica chuligánov na zemi kopala do bezvládneho tela. Takýchto situácií bolo niekoľko.

Bitka medzi fanúšikmi Slovana a Spartaka. Foto: Lukáš Grinaj/TASR

Nikto nepochybuje, že Spartak si to musí citeľne odskákať. No ak sa tento zápas skončí kontumáciou v prospech Slovana, ako sa predpokladá, pôjde o nebezpečný precedens. Konflikt zjavne odštartovali slovanistickí chuligáni. Svetlice hádzali na ihrisko už pred zápasom aj počas neho, neskôr ich hádzali dokonca medzi nás, do najbližšieho sektora bezprostredne vedľa nich. Bolo medzi nami veľa detí. Tie mali v očiach naozajstný strach.  

Šéfovi Slovana Ivanovi Kmotríkovi mladšiemu tak stačí dohodnúť sa s najväčšími zvermi z radov svojich „fanúšikov“, a každý zápas na ihrisku súpera vyhrajú kontumačne len preto, že miestna organizačná služba nedokáže zabrániť masovej vlne agresie, ktorej sa nie vždy dá zabrániť.

Kmotrík sa tam s úsmevom prechádzal. Môžeme ľahko pochopiť prečo. Hoci zápas sa po odprataní slovanistov a upokojení situácie mohol v pokoji dohrať, Kmotrík presvedčil svojich hráčov, aby za danej situácie odmietli nastúpiť. Vedel, že podľa stanov nemajú čo stratiť. V horšom prípade sa zápas presunie, v lepšom vyhrajú kontumačne.  

Nepochopiteľný je však Kmotríkov postoj k celej udalosti. Kým trnavská strana si sypala popol na hlavu, Kmotrík v oficiálnej reakcii svojich „fanúšikov“ v plnej miere podporil. Bez jedinej zmienky o tom, že by agresívne správanie odsúdil.

Kmotrík sa pritom snaží pred svojimi chuligánmi dlhodobo získavať rešpekt podľa ich kritérií. V minulosti ich hecoval do agresie, spolu s nimi na štadióne hajloval.

Inak to nebolo ani tentoraz. Kmotríkov oficiálny postoj, ktorý celý problém vidí ako „zlyhanie usporiadateľskej služby“, je škandalózny: „Slovan stojí za svojimi fanúšikmi,“ napísal Kmotrík v oficiálnom stanovisku. „Rovnako odsudzujeme následný zásah voči našim priaznivcom. … nechceli by sme pokračovať po tom, ako boli naši fanúšikovia neprávom potrestaní a vytlačení zo štadióna. … Osobne za nimi stojím, celý problém totiž vnikol zlyhaním domácej usporiadateľskej služby.“

Ani slovo o odmietnutí či nebodaj odsúdení násilia, ktorého sa slovanisti objektívne dopustili. Naopak, neskrývaná podpora: „Klub za vami bude vždy stáť. Spolu sme Slovan,“ vyznáva sa im Kmotrík.

Dohodnutá bitka?

Z pohľadu mňa a mojich kamarátov sa nemôžeme zbaviť dojmu, že spektakulárna bitka desiatok chuligánov v bojových kuklách priamo na trávniku bola vopred dohodnutá. Aj na fotografiách z TASR je vidieť, ako počas bitky vedľa seba postávajú chuligáni Spartaka (aspoň podľa mikín išlo o spartakovcov) a muž v slovanistickej kukle. Bezradne pokukávajú, do koho by si mohli z vlastného bezpečia kopnúť. Najlepšie ak boli v presile a na zemi ležal dobitý chlap.

„Kamaráti“ z mokrej štvrte. Foto: Lukáš Grinaj/TASR

Takto vyzerajú dohodnuté bitky medzi fanúšikovskými tábormi, nie spontánna agresia. Banda hrdlorezov ani nemohla mať prehľad o tom, kto je kto, mlátilo sa skrátka do každej živej bytosti. Ak bezvládne ležala na zemi, zlietlo sa k nej hneď niekoľko „hrdinov“.  

V našom sektore, ktorý sa nachádzal hneď vedľa slovanistov, nastala zvláštna situácia. Ide o relatívne mierumilovný sektor pokojamilovných fanúšikov, s kamarátmi si za desaťročia nepamätáme, že by sa v ňom v minulosti vyskytovali agresívni chuligáni (dajme bokom slovné pokriky, tie sú folklórom v každom sektore). Tentoraz to bolo inak. Ihneď ako slovanistickí grázli vbehli na štadión a iniciovali bitku, z nášho sektora sa okamžite vynorilo niekoľko desiatok mladých bitkárov, ktorí si nasadili bojové kukly a počas niekoľkých sekúnd preskočili zátarasy a vbehli na trávnik.

Tá bitka bola zjavne vopred dohodnutá. Niežeby išlo o „poctivú“ férovku. Tí chlapci pôsobili skôr ako zbabelci, kopajúci do bezvládnych tiel na zemi. Občas sa vyskytla aj priama férovka jeden na jedného, ale po pár úderoch sa hneď obaja dotyční rozutekali do bezpečia.    

Provokácie zo strany Trnavy

V tejto chvíli je dôležité pomenovať aj provokácie, ktoré násiliu predchádzali. Žiaľ, prichádzali najmä z trnavskej strany.

Najväčšou provokáciou bol veľký plagát počas úvodného chorea, ktoré trnavskí fanúšikovia rozprestreli pred zápasom, na ktorom bachar držal na reťazi slovanistu a pod ním bol nápis: „Vždy nad vami belasými psami.“ Veľkolepé choreá majú byť symbolom hrdosti, a hoci sú z povahy veci často nepriateľské voči súperovi, nesmú priamo podnecovať násilie, nenávisť a agresiu. Voči takýmto gestám sa klub musí aktívne vyhraniť, zástupca fanúšikov by mal s klubom komunikovať zámery už pred zápasom. A ak si spartakovci chystajú nenávistné spektakulárne gestá rozprestreté cez polovicu najväčšej tribúny, klub musí byť schopný vopred zakročiť. Ak sa aj plagát na zápase rozprestrie, okamžité odsúdenie jeho vizuálu moderátorom zápasu by malo byť psou povinnosťou.

Kmotrík má tiež pravdu v tom, že nad sektor hostí sa trestuhodne prepašovalo niekoľko trnavských fanúšikov. Zreteľne sme ich tam videli aj my sami, z fotografií, ktoré zverejnil Slovan na svojom webe, je jasne vidieť, že spartakovcom sa podarilo dostať až na strechu tribúny, a nad sektorom hostí vyvesili plagát s nápisom „Vždy nad vami“.  

Najšťastnejšie nebolo ani vystupovanie novej trnavskej ikony Martina Škrteľa v predzápasovom videu, kde sa ukázal v kukle. Rozumiem, že sa svojou účasťou vo videu snažil ukázať rešpekt trnavským skalným fanúšikom. Veľkolepé choreo, dym a svetelné efekty sú prirodzenou súčasťou kulisy, no kukla na hlave je za čiarou, je totiž symbolom násilných nekontrolovateľných bitiek. To by si mal Škrteľ uvedomiť.  

Kde bola polícia?

Podľa pravidiel môžu usporiadatelia vykázať fanúšikovský sektor aj po opakovanom fyzickom ohrození. Slovanisti hádzali svetlice na trávnik ešte pred zápasom a neskôr v tom pokračovali, keď konflikt vrcholil, mnoho svetlíc od slovanistov dopadalo nielen medzi ľudí na hracej ploche, ale aj do nášho sektora a blízko detí.

Už v tomto momente mali usporiadatelia reagovať nekompromisne. Kde však boli bezpečnostné zložky? Na štadióne boli počas zápasu len usporiadatelia v žltých vestách a SBS-kári. Keď sme sa členov SBS pýtali, prečo nezakročili, povedali nám, že oni nemali kompetenciu a zjavne ani silu zakročiť. Logicky, banda chuligánov sa dá zastaviť len tvrdou silou policajných „korytnačiek“ s obuškami.

Tí ale počas zápasu postávali mimo štadióna na parkovisku. Je nepochopiteľné, prečo boli povolaní tak neskoro. Najväčšie zverstvá sa totiž diali počas prvých desiatich minút. Kým prišli, na hracej ploche nebolo autority, ktorá by dokázala zakročiť.

Ťažkoodenci prišli neskoro. Foto: Lukáš Grinaj/TASR

Pritom polícia nedokázala ani následne nikoho zadržať. Nielen preto, že mlátiaci sa „hrdinovia“ rýchlo zmizli a schovali sa späť do hľadiska medzi dav fanúšikov. Na zemi zostal napríklad zranený trnavský fanúšik s dvoma kamarátmi. Po ošetrení ho poslali späť medzi divákov, pritom táto trojica už samotnou účasťou na hracej ploche spáchala priestupok, a keďže sa aktívne zapojila do bitky, zrejme aj trestný čin výtržníctva.  

Štandardom všade vo svete je pritom iný prístup. Netrestať kolektívnou vinou celý slušný fanúšikovský sektor alebo klub, ale identifikovať malý zlomok konkrétnych výtržníkov, udeliť im spektakulárne tresty a už nikdy ich nepustiť na štadión. Takto sa v Anglicku podarilo zatočiť s násilím na štadiónoch bez toho, aby sa trestali desaťtisíce slušných fanúšikov.  

Ak sa majú tresty zosobňovať, ako je možné, že polícia nedokázala zadržať ani zopár jednotlivcov? To je najväčšia morálna škoda danej situácie: nikoho z iniciátorov násilia sa polícia ani nepokúšala zadržať.  

Zatiaľ nevieme, ako bude klub potrestaný, a akým trestom. No v tejto chvíli je isté len to, že jediným víťazom bitky sú práve tí násilníci, ktorí ju vyvolali. Nie sú identifikovaní, a preto majú stále prístup na štadióny. A keďže im to prešlo bez ujmy, dnes vedia, že si to môžu kedykoľvek zopakovať.  

Napriek tomu, že v priamom prenose pred zrakom státisícov ľudí na zemi mlátili bezvládne telá.   


Ďalšie články