17. októbra, 12:40

Od Messerschmidta po pápeža Františka

Od Messerschmidta po pápeža FrantiškaLadislav Čarný. Foto: Matúš Zajac
Daniela Čarná Kunsthistorička a kurátorka.

Cením si, že vo veku formácie sa moje myslenie formovalo kresťanstvom, hovorí v rozhovore s Dankou Čarnou výtvarník Ladislav Čarný.

Výtvarník a pedagóg Ladislav Čarný (1949, Žilina) postupne prešiel od analytickej maľby a práce so svetlom k tvorbe zrkadlových objektov a procesuálnych inštalácií, ktoré vznikajú pre konkrétne výstavné priestory. Je držiteľom Ceny Fra Angelico, podieľal sa na tvorbe osnov výtvarnej výchovy pre základné a základné umelecké školy, je autorom učebníc výtvarnej výchovy. Ladislav Čarný je otcom Daniely Čarnej, ktorá s ním vedie rozhovor.

Zo Žiliny pochádza viacero výrazných výtvarníkov, ako je Andrej Barčík, Alex Mlynárčik, Rudolf Sikora, Roman Ondak, a mohli by sme dlho pokračovať. Čím to je a ako si spomínaš na rané „žilinské“ obdobie?

V Žiline vznikla v roku 1959 jedna z prvých základných výtvarných škôl, dnes je to základná umelecká škola. Jej zakladateľom bol zapálený pedagóg František Behúň, ktorý dokázal motivovať celú generáciu žiakov, ktorí sa dnes venujú výtvarnej tvorbe. Medzi nimi bol Rudo Sikora, Dušan Kállay, Dušan Bada, Palo Choma, Rudolf Lendel, Róbert Brun, Edo Šutek a mnohí ďalší. Učil nás aj Zdeno Horecký, ktorý mal pre nás auru „akademického maliara“, jeho štýl a rukopis mnohí žiaci preberali. Náš sused bol Alex Mlynárčik, ale nemal som príležitosť stretávať sa s ním. Bol o generáciu starší a vo veku, keď som začínal reflektovať svet umenia, bol vo väzení za pokus o ilegálne prekročenie hraníc a potom žil už väčšinou mimo Žiliny. Ale jeho mama mi ukazovala jeho práce a rozprávala mi o ňom. Kontaktovať som sa s ním začal až oveľa neskôr, vlastne až v období po štúdiách.

Už v detstve si uvažoval o ceste výtvarníka, no študovať si šiel na gymnázium. Nelákala ťa skôr Stredná škola umeleckého priemyslu?

Moji spolužiaci z výtvarnej šli študovať na gymnázium a v tej dobe som nevedel, že na „ŠUP-ke“ v Bratislave učí Rudolf Fila a aká tam vládne tvorivá atmosféra. Nemal som vtedy ani záujem opustiť Žilinu. Aj keď som po maturite šiel študovať na Vysokú školu výtvarných umení do Bratislavy, chýbali mi hory a lesy, na ktoré som bol zvyknutý. Potreboval som dozrieť ešte v domácom prostredí.

Mal si však aj bratislavskú skúsenosť, počas letných prázdnin si navštevoval maliarsky kurz u Janka Alexyho.

V lete som chodieval, spolu s Dušanom Badom, k Jankovi Alexymu, kde sme absolvovali letné kurzy.  Spoznal som u neho viacero zaujímavých ľudí, motivoval nás a povzbudzoval. Ale aj trošku využíval, napríklad mi dal namaľovať portrét prezidenta Novotného, ktorý mu potom daroval ako prácu svojho žiaka. Bol umiestnený v galérii detských prác na Pražskom hrade.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.