Poslanec Drdul z OĽaNO: Nemám zábrany komunikovať Igorovi svoje výhrady, ale nerobím si na tom reklamu

Od narodenia žije s hendikepom, no jeho sebavedomie, paradoxne, najviac dostalo zabrať, keď sa stal poslancom. Zblížil sa s Igorom Matovičom, vďaka ktorému sa dostal do parlamentu, no tvrdí, že ho neváha konfrontovať s opačným názorom. Študent práva a historicky najmladší slovenský poslanec Dominik Drdul.

Do politiky ste vstupovali s ambíciou zastupovať práva ľudí so znevýhodnením. Sám máte rázštep chrbtice, od narodenia ste na vozíčku. Aká je to diagnóza?

Ide o jednu z najčastejších vrodených vývojových chýb centrálnej nervovej sústavy. Aby som sa nevyjadroval nezrozumiteľne, ide o to, že horný a dolný koniec miechy sa nespojil v strede a z mozgu tak nemôžu prechádzať do celého tela elektrické impulzy. A tá časť tela, ktorá sa nachádza od defektu nadol, je neinervovaná.

Poznali ste niekedy, čo to znamená stáť na nohách?

Mal som možnosť párkrát stáť na nohách vďaka špeciálnej ortéze, ktorá slúžila ako výstuž postavy, korzet. Dokázal som sa postaviť a mechanickým prenosom váhy z nohy na nohu aj chodiť, ale nešlo o aktívnu chôdzu. Bola to pasívna chôdza na mechanickom princípe.  

Je to iné, keď sa musíte vyrovnávať s vrodenou diagnózou, oproti tomu, ako keby ste povedzme ochrnuli po autonehode a odrazu sa vám prudko zmení život? 

Určite je ľahšie sa s hendikepom narodiť a žiť s obmedzeniami už od začiatku, ako si zvykať na nový život s podstatne rozsiahlejšími obmedzeniami, než mal človek predtým, ako sa mu stal úraz.

Ako ste sa s tým vyrovnávali v detstve a mladosti?

Dieťa takúto otázku nerieši, ak ju nerieši jeho okolie, alebo mu nevyhadzuje na oči, že má postihnutie. Dieťa to samo od seba nikdy riešiť nezačne. Aj Adamovi musel niekto najprv povedať, že je nahý. (Úsmev.)

Poznám vás z farského mládežníckeho spevokolu, ešte ako maturanta si vás pamätám ako ohromne sebavedomého chalana, ktorý rád dával najavo, že sa dokáže vyhýbať limitom, ktoré si ľudia obvykle spájajú s takouto diagnózou. Spomínam si, že ste raz chceli so mnou súťažiť v silových cvikoch v posilňovni. Takéto mentálne nastavenie ale asi nepríde len tak, bolo to vaše sebavedomie vedome vybojované?

Časom o svoje sebavedomie musím bojovať čoraz viac, inak ako bojom o sebavedomie to asi nejde. Najmä v poslednom roku a pol som drastickým spôsobom konfrontovaný so svojimi nedostatkami. Všetkými naraz. Niekedy je to naozaj náročné. Ale je to skvelý priestor rásť, rozvíjať sa a posúvať sa ďalej. Iba v pohybe môže človek dospieť k vývoju a posunúť sa do štádia, v ktorom dokáže byť prospešný pre spoločnosť.

Takže ako študent ste sa v 22 rokoch stali poslancom a práve v tej chvíli ste zažili najväčší útok na svoje sebavedomie?

Súhrnne so všetkými vecami, ktoré sa mi za ten rok a pol stali, tak áno. Boli tam aj veci, ktoré nesúviseli s politikou. Ale čo je tréma, som zistil až v parlamente. Bol som konfrontovaný s niektorými svojimi rečovými zlozvykmi, prejavom, ktorý nepôsobí vždy dôveryhodne. Boli momenty, keď som sa svojimi nedostatkami zaoberal viac, ako by bolo zdravé. Ten útok na sebavedomie bol skôr vnútorný.

Išlo o veci, ktoré vám druhí vyhadzovali na oči alebo ste to vnímali skôr sám?

Vnímal som, že ma okolie možno kvôli týmto veciam berie menej vážne, menej dôveryhodne. Mne samému nevyhovovalo, keď som sa pod vplyvom veľkého stresu nedokázal dostatočne jasne, presne a kultivovane vyjadriť.

Reagovali ste na to?

Musel som na to reagovať.

Tréningami?

Či už tréningami, alebo tým, že som si niektoré veci sám identifikoval ako problém a pokúšal som sa nájsť cestu k riešeniu. Viaceré postupy, ktoré som si pomenoval a vyvinul, sa mi osvedčili.

Zažili ste si v detstve aj tvrdosť zo strany rovesníkov?

Nemyslím si, že by sa so mnou niekto v detstve maznal, či už išlo o rovesníkov, alebo rodinu. Mám pocit, že väčšina ľudí v mojom živote so mnou komunikovala priamo, bez okolkov a bez zohľadňovania môjho hendikepu. Tak to je dobre.

Človek so slabšou povahou sa tomu ľahko podvolí.

Nie je problém sa zložiť. Najmä v prostredí, v ktorom sa dnes pohybujem.

Zosypať?

Napríklad. Nazvime to aj takto.

Aj sa vám to stalo?

Podľa toho, ako to definujeme. Mal som na mysli finálne zosypanie. Ani to nie je problém, najmä v tomto prostredí. To sa mi, našťastie, nestalo, ale viem si to reálne predstaviť. Bežný človek nie je disponovaný na tlak, ktorému sú vystavení politickí predstavitelia.

Práve kvôli tomu vás nedávno opustil poslanec Jozef Bubnár.

Zverejnil nejaké dôvody, ja som sa s ním o tom detailne nerozprával, ale jeho príklad ukazuje, že politika nie je celkom pre každého. Nie je to nič negatívne ani pozitívne, proste to tak je.

Dokázali ste sa teda osobne vyrovnať s tvrdosťou politickej prevádzky?

Vyrovnávam sa s tým každý deň. Keď komunikujem dôležité veci s dôležitými ľuďmi, ktorí majú tendenciu pozerať sa na človeka zvrchu a z pozície moci. 

Politika je tvrdé remeslo, kde si oponenti veľa nedarujú…

…presnejšie vôbec nič. (Úsmev.)

Dovoľujú si vo vzťahu k vám vaši kolegovia rovnako ako voči komukoľvek inému? Neboja sa byť voči vám tvrdí kvôli hendikepu?

Zažil som aj situácie, keď som dostal, keď som si vypýtal. (Smiech.) Ale aj také, keď si kolegovia nedovolili byť tvrdí. Neviem, aké mali dôvody, je možné, že tam zohral svoju rolu aj hendikep. Ale je zbytočné špekulovať nad ich vnútornými motívmi, aj tak neboli takí tvrdí, ako byť mohli.

Zisťovali ste si niekedy percento žien, ktoré sa rozhodujú pre potrat, keď čakajú dieťa s vašou diagnózou?

Osem z desiatich. To bolo v období, keď som sa narodil. Teraz je to už menej, aj vďaka osvetovým aktivitám, ktoré rozvíjala nezisková organizácia, z ktorej som vyšiel.

Ako hľadíte na to, že pre takmer 80 percent ľudí, ako ste vy, je vaša diagnóza rozsudkom ešte pred narodením?

Nesúdim to. Mnohé z tých matiek sú vo veľmi ťažkej situácii. Takej ťažkej, že väčšina ľudí, ktorí k tomu majú silné vyjadrenia, si ani nedokáže predstaviť. Sú pod vplyvom tlaku okolia, nepresných, zlých a zavádzajúcich informácií. Pod tlakom ekonomickej núdze. Bol som v rôznych iných hraničných situáciách, ale v takejto som nebol.

Dajme bokom súdenie. Ide skôr o hranice možností, ktoré umožňuje legislatíva.  

Naša legislatíva neprikazuje zabíjať takéto deti. To by ani nemohla.

Tak som to, pravdaže, nemyslel.

Viem. Legislatíva vytvára možnosť využiť za splnenia zákonom predpokladaných podmienok umelé ukončenie tehotenstva. Niektorí hovoria, že úprava je dobrá, iní nesúhlasia. Som právnik, pozerám sa na to aj prostredníctvom rozhodovacej činnosti Ústavného súdu, ktorý vytvára predpoklady pre zliberálnenie aj skonzervatívnenie tejto úpravy. Je tam priestor pre oba názorové prúdy.

Keď váš poslanecký klub diskutoval o podpore posledných dvoch návrhov zákona Anny Záborskej o podpore takýchto žien, aký bol vaš postoj? 

S pani Záborskou sa budem určite chcieť rozprávať o niektorých bodoch návrhu zákona. Sú tam návrhy, s ktorými principiálne nesúhlasím, ale aj také, s ktorými súhlasím. Nerád by som zavrhol čokoľvek, čo má potenciál, len preto, že je tam niečo, čo je pre mňa neakceptovateľné.

V čom spočíva váš principiálny nesúhlas?

Najprv by som o tom chcel hovoriť s pani Záborskou.

Spor však nie je o tom, či treba súdiť ženy alebo či je tá situácia naozaj ťažká, hoci liberálne prostredie sa to snaží zarámcovať ako nejaký „súd“ ignorantských odľudov nad trpiacimi ženami. Spor je o to, či má vôbec legislatíva ľudskoprávne dávať možnosť takýmto spôsobom vyriešiť nepríjemný problém.   

To je bioetická, politická a právnovedecká otázka. Dá sa na ňu nazerať z rôznych aspektov. Myslím si, že ak je už raz v spoločnosti vytvorený istý návyk alebo možnosť riešiť nejaký problém nejakým spôsobom, verejnosť veľmi citlivo reaguje na zúženie tohto manévrovacieho priestoru. A preto nateraz nevnímam ako riešenie obmedzenie tejto možnosti. Nie kvôli tomu, že by sa mne osobne táto možnosť páčila alebo by som bol jej vyznávačom, ale preto, že sme demokratický právny štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Jednoducho, raz tu máme túto možnosť, spoločnosť si na ňu zvykla, hoci časť je výrazne proti. Časť je výrazne za.

Každý rok je táto téma arénou ostrých dišpút medzi dvoma názorovými tábormi, a preto treba veľmi citlivým spôsobom hľadať rovnováhu medzi právami nenarodeného dieťaťa a právami ženy. Ak sledujeme vývoj posledných rokov, nenájde sa politická podpora ani pre zliberálnenie a ani pre sprísnenie súčasnej úpravy. Nie je to momentálne otázka dňa. Vnímam to skôr ako otázku opakovane predostieranú buď jedným, alebo druhým táborom, ktorým na nej záleží, ale nie ako otázku, ktorá by bytostne trápila túto spoločnosť. Tým ale nechcem povedať, že by som túto problematiku podceňoval.

Anna Záborská priniesla zákon, ktorý v zásade potraty nijako neobmedzuje, ale naopak navrhuje podporiť ženy, ktoré sa ocitnú v ťažkej ekonomickej situácii. Pritom aj liberálne prostredie dlhodobo volalo po tom, aby sa táto téma riešila najmä podporou žien, a nie ich „trestaním“. Reakcia z liberálneho tábora voči návrhu Záborskej však bola tvrdá, SaS ho slovami poslankyne Jany Bittó Cigánikovej označila za chorý, lebo vraj podporuje ženy, aby sa im rodili postihnuté deti. Aký je váš postoj?

Nerád posielam kolegom odkazy cez médiá, zdržím sa aj v tomto prípade. Poviem len toľko, že pani Záborská bude pre presadenie zákona hľadať podporu, podobne ako pani Cigániková bude bojovať proti. 

Tak neposielajme odkaz kolegom, ale spýtam sa vás priamo. Myslíte si, že ak sa žena rozhodne ponechať si dieťa aj napriek tomu, že sa zrejme narodí postihnuté, je možné už samotnú finančnú podporu pre ňu považovať za podporu rodenia postihnutých detí?

Určite tam nie je priama úmera, ale jedným dychom dodávam, že to nemôže zostať len pri finančnej podpore. Bavil som sa aj s mnohými ženami, ktoré sú vyslovene pro-choice a vyjadrili sa, že tento názor nie je správne formulovať takýmto ostrým spôsobom. Hoci aj pani Cigániková mala potrebu korigovať tento postoj, mne sa jej vyjadrenie tiež nepáčilo, ale každý sme iný.

Prejdime k vašej ceste do politiky. Stali ste sa najmladším poslancom…

…historicky najmladším.

Dokonca… mali ste 22 rokov. Teda tri roky predtým ste maturovali, ako sa vám podarilo stať sa poslancom?

Štyri roky predtým som maturoval, zle mi vychádzajú roky. A predsa som kandidoval vo voľbách. Žartujem. (Úsmev.) Nejaký čas som sa venoval práci v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím v neziskovom sektore. Apeloval som na neduhy našej spoločnosti vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím, ale aj na nedostatky, ktoré má náš právny systém. Prišiel som do momentu, keď som veľmi jasne začal vnímať limity neziskového sektora. Uvedomil som si, že ak chcem niečo naozaj zmeniť, politika bude logickým vyústením tohto príbehu.

Ako k tomu došlo?

Mal som pár možností vystupovať aj na medzinárodnej pôde Európskej komisie či europarlamentu. Prinieslo to so sebou nejaké kontakty a ohlasy.

Tam ste sa spoznali s europoslankyňou Janou Žitňanskou?

Prišla sa pozrieť na moje vystúpenie. Dostal som sa tam cez medzinárodnú organizáciu, oni vypísali výberové konanie na takúto príležitosť a ja som ich zaujal. Nezávisle na tom som sa zoznámil s Igorom Matovičom, začali sme viesť rozhovory a ja som mu ponúkol svoju pomoc v zmysle, že ak by som mu niekedy dokázal byť v niečom nápomocný, budem veľmi rád. Ak sa to pretaví do politickej spolupráce, ani s tým nebudem mať problém. Dostal som od neho vtedy aj ponuku vstúpiť do tieňovej vlády, z čoho ale zišlo pre moju aj Igorovu zaneprázdnenosť.

Aká to bola funkcia?

Mal som zastrešovať sociálne veci.

Ako tieňový minister sociálnych vecí?

Mal som gestorovať túto tému, buď s niekým, alebo samostatne. Neskôr prišla ponuka kandidovať do eurovolieb, kde mi ponúkli solídne miesto, číslo päť. Získal som pomerne slušný výsledok a počas eurokampane som sa spýtal, či by mali záujem, aby som kandidoval do Národnej rady. Oni vraj, že by mali, ale že o tom budú hovoriť na predsedníctve.

Na úrovni čoho?

Predsedníctva OĽaNO.

To je čo? Už vtedy tam boli nejakí živí ľudia?

Je to deväť ľudí, posledné dva-tri roky organizujú snemy, majú vlastné orgány podľa zákona. Je tam Edo Heger, Jaro Naď, Igor a tak ďalej. Krátko pred voľbami mi oznámili, že budem číslo 20.

To je dosť vysoko.

Áno, prekvapilo ma to, a prišla s tým aj istá nádej, že by sa cieľ mohol podariť.

V tom období bola OĽaNO 6-percentná strana, vaše miesto ešte neposkytovalo žiadnu záruku.

Nebola to moja jediná životná ašpirácia, tak som si to určite nepredstavoval, ale rátal som s tým ako s možnou alternatívou. Prebehla kampaň, zúčastnil som sa asi desiatich mítingov, rozprával som sa s ľuďmi, aktivoval som priateľov a známych. V rámci svojich možností som kampaňoval.

Aký máte vzťah s Igorom Matovičom? Všimol som si, že chodíte do rovnakého kostola v Trnave…

Dobrý, veľmi korektný a dovolím si tvrdiť, že až priateľský.

Už ste sa s ním niekedy dostali do sporu?

Existuje zopár tém, na ktoré máme odlišné pohľady. Ale nikdy som nemal žiadne zábrany komunikovať výhrady, ak som mal problém s čímkoľvek, či už s návrhom zákona, alebo so spôsobom, ako robíme politiku. Snažil som sa konať tam, kde bolo treba, a tak, ako bolo treba. Bez toho, aby som si na ňom robil reklamu.

Čo znamená „tam, kde bolo treba“?

Jemu osobne napríklad. Alebo na klube.

Povedzme počas vládnej krízy?

Trebárs, aj. Alebo počas jeho roztržky s niektorými vedcami, odborníkmi, počas najťažšej covidovej krízy.

So Zuzanou Baťovou?

Napríklad.

A tam ste obhajovali koho?

Boli viaceré situácie, keď som mal potrebu Igorovi komunikovať, čo zo svojho pohľadu vnímam inak.

Refektoval to?

Keď uznal za vhodné, áno.

Kedy dokáže Igor Matovič reflektovať? A koho?

Poslanecký klub napríklad. Dokáže reflektovať ľudí, ktorým verí, tak ako každý z nás. A potom ľudí, ktorým verí, že to s ním nemyslia zle. Samozrejme, nie vždy, niekedy prevážil aj jeho vlastný názor.    

Keď sa ocitol v spore s Richardom Sulíkom, rozkladala sa nám na Slovensku vláda v priamom prenose, bolo to dosť čudné a nepochopiteľné. Čo sa dialo vtedy vo vašom vzťahu?

Keď som mohol, komunikoval som mu, ako som vnímal situáciu a on sa buď priklonil, alebo nepriklonil k môjho názoru.

Skôr asi nepriklonil.

Ehm, to záleží na tom, čo som mu v konkrétnom prípade komunikoval.

A váš pohľad na tú vec bol vtedy aký?

Že išlo o veľmi komplikovaný vzťah a pravda je niekde uprostred. Medzi tým, čo písali médiá, a tým, čo komunikovala jedna alebo druhá strana sporu. V mnohých veciach bol medzi nimi veľmi silný rozpor.

Oni sú koaliční partneri, ktorí spolu musia vychádzať, a nezdá sa, že by ten spôsob našli.

Prečo? Myslím si, že ho našli. Zákony prechádzajú, koalícia funguje, na koaličnej rade sa dokážu vecne baviť bez toho, aby si robili nejaké prvoplánové hlúposti a schválnosti. Zdá sa mi, že koalícia našla modus vivendi. Na profesionálnej úrovni.

Životaschopný a perspektívny modus vivendi?

Pevne verím, že áno.

Kedysi sa hovorilo, že klub OĽaNO stojí za svojím predsedom ako jeden muž. Dnes už to zjavne neplatí. Ako prebiehajú rokovania v poslaneckom klube pri kontroverzných témach?

Pri kontroverzných témach, ako kdekoľvek inde, sú rôzne názory, ktoré sa podľa možnosti kultivovane komunikujú a konfrontujú, niekedy sa to podarí viac, inokedy menej. Snažíme sa o kompromis.

Kto je tam dnes autorita?

Určite Igor a predseda klubu Michal Šipoš. Ale určite to nie je niekto, koho by sme sa báli. Každý návrh zákona má na schôdzi prideleného gestora podľa oblasti, do ktorej spadá. Usmerňuje pohľad klubu na danú problematiku.

Keď sme svojho času sledovali reťaz zničujúcich i sebazničujúcich sporov Igora Matoviča, ako vtedy reagoval klub? Zvonka pôsobil skôr ako fanúšikovský tábor, ale nezdvihol sa vtedy voči tomu odpor?

Od situácie k situácii, neevidujem, že by poslanecký klub organizoval prevrat alebo vzburu. Také niečo určite nebolo. Neregistroval som ani nekritické pochlebovačstvo. S Igorom sme konzultovali veci, keď sme to považovali za vhodné. Keď sme to nepovažovali za vhodné, nekonzultovali sme. Pýtali sme si informácie, ktoré nám boli poskytované.

Pri voľbe špeciálneho prokurátora ste navrhli Vasiľa Špirka. Ako k tomu došlo?

Prišlo mi to ako dobrý nápad. Zohnal som si na neho kontakt, spojil som sa s ním, porozprávali sme sa, aj sme sa stretli. Dohodli sme sa, že pôjdeme do voľby.

Prečo ste sa pre neho rozhodli?

Prišiel mi ako človek, ktorý sa dokáže so svojím názorom ozvať, hoci mu to môže priniesť problémy. Postaviť sa a nahlas vysloviť svoje presvedčenie, bez ohľadu na konzekvencie. Považujem ho stále za schopného odborníka a ak by došlo k jeho zvoleniu, dokázal by svoju funkciu vykonávať plnohodnotne.  

Boli ste presvedčený, že ide o najlepšieho kandidáta?

Bol som presvedčený, že ide o jedného z najlepších kandidátov, ktorí boli nominovaní. Ťažko povedať, ktorý z tých pánov bol najlepší, lebo my sme nominovali prokurátorskú špičku v rámci celého Slovenska. Neboli to žiadni treťotriedni advokátikovia z Hornej Dolnej.

Ale vtedy ste vedeli, že rozhodovať bude politická dohoda.

Vždy rozhoduje politická dohoda, parlament je politický orgán.  

Mali ste pre neho vybavenú podporu?

Nemám rád pojem vybaviť. S klubom sme rozoberali, kto bude najvhodnejší a najlepší kandidát, ako to vidia ostatné kluby. Tento faktor je často zanedbávaný, hoci dokáže výrazne zasiahnuť do personálnych otázok. Bez súhlasu koaličných partnerov dohoda nebude. Naša dohoda je závislá aj od nich.

Nomináciu napokon dostal Daniel Lipšic, bývalý kolega z OĽaNO, advokát predsedu strany. Bolo reálne, aby bol za stranu nominovaný aj niekto iný?

Nominovaný predsa bol aj Vasiľ Špirko.

Mohol uspieť niekto iný?

Bolo to reálne, ale ide o to, na čom sa dohodne koalícia ako celok. Alebo aspoň jej väčšina.

Všetci poslanci klubu hlasovali za Lipšica.

Vždy je to o tom, že poslanec diskutuje dovtedy, kým má priestor diskutovať. Potom musí každá strana v záujme spoločného postupu, podľa možností konsenzuálneho, ustúpiť zo svojich požiadaviek v prospech finálnej dohody. Necítim to tak, že by bol môj názor znásilnený, pošliapaný či potupený. Nedokázal som s dostatočnou silou a razanciou pretlačiť svoj názor.

Keď ste volili Lipšica a Žilinku, uvedomovali ste si, že medzi nimi môže vzhľadom na minulosť vykvitnúť zničujúci spor?

O spore z minulosti neviem a zničujúci spor tiež neevidujem.

Ako si to nazývate?

Odlišný postup, odlišný právny názor na rôzne otázky. Využívanie svojich kompetencií spôsobom, ako každý z nich uzná za vhodné.

Tie odlišné právne postupy sú dosť zásadným spôsobom odlišné. Ide o základnú povahu samotného vyšetrovania.

Nemyslím si, že by všetky kauzy, ktoré sú rozbehnuté, boli ohrozené tým, čo novinári nazývajú sporom medzi generálnym a špeciálnym prokurátorom. Jednoducho majú na rôzne veci odlišný pohľad, čo je úplne legitímne, obaja sú to špičkoví odborníci v oblasti trestného práva. Jeden z nich je dlhoročný prokurátor, ktorý dozoroval veľké kauzy a neraz sa ocitol vo veľmi nepríjemnej a ťažkej situácii. Skúsenosti oboch pánov formovali a je prirodzené, že mnohé veci vidia inak. Ak je človek pod tlakom, povie alebo urobí veci, ktoré by inak nepovedal. A robí aj chyby. That’s it.

Aké nálady a postoje sú v klube dnes vzhľadom na vojnu v bezpečnostných zložkách?

Klub si s plnou vážnosťou uvedomuje, že vzniknutú situáciu treba riešiť, ale treba ju riešiť v prvom rade v rámci zákonných medzí, ktoré má k dispozícii parlament, vláda a jednotliví zúčastnení aktéri. Žiadna iná cesta k zákonnosti a budovaniu dôvery spoločnosti v spravodlivosť neexistuje. Ak sa niekto tvári, že hej, je na omyle.

Predseda OĽaNO Igor Matovič ale jednu stranu tohto sporu označuje za mafiu, ktorá sa snaží o prežitie.

Neviem s určitosťou povedať, či ide o mafiu. Výsledky vyšetrovania už sčasti nepochybne ukázali, že tu existovali viaceré navzájom poprepájané alebo izolované štruktúry napojené viac alebo menej na bývalú vládnu garnitúru a boli ochotní pre nich robiť rôzne veci.

Ide o to, či to klub vidí ako objektívny a legitímny spor dvoch prokurátorských zložiek, prípadne dvoch zložiek vyšetrovania, alebo stojí za predsedom a na jednej strane sporu vidí mafiu.

Je zrejmé, evidentné a nepochybné, že ľudia, ktorí boli zapojení do rôznych vecí, možno aj kriminálneho charakteru, sa snažia zachovať si svoje postavenie, vplyv, moc a slobodu. Neviem, čo by mohol poslanecký klub fundovane povedať k tomu, čo sa odohráva medzi špeciálnym a generálnym prokurátorom.

Bolo na klube veľa poslancov, ktorí napríklad verili bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému?

Nik z nás nie je ani vyšetrovateľ a ani prokurátor, nemali sme k dispozícii spis. Bolo by teda nerozumné, niečo odkazovať vyšetrovateľom a prokurátorom, ktorí spis k dispozícii mali. Nevidím dôvod, aby som verejne komunikoval svoj súkromný názor na túto vec.

Foto: Matúš Zajac