Vatikán nanovo založil centrum na ochranu detí a zraniteľných. Inšpiroval sa hnutím #MeToo

Bývalé Centrum na ochranu detí na Pápežskej Gregoriánskej univerzite mení názov a rozširuje zameranie. Bude sa zaoberať prevenciou a štúdiom sexuálneho i duchovného zneužívania. Inšpirovalo sa hnutím #MeToo a minulý týždeň ho navštívila nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Vo Vatikáne slávnostne otvorili staronové Centrum na ochranu detí a zraniteľných osôb. Volá sa Inštitút antropológie a interdisciplinárnych štúdií o ľudskej dôstojnosti a starostlivosti (skratka IADC). Vyškolí odborníkov na prevenciu sexuálneho i duchovného zneužívania detí i zraniteľných osôb. Jeho cieľom je holistický a systematický prístup, ako aj celkové pochopenie hodnoty ľudskej osoby.

Jeho predchodcom bolo Centrum na ochranu detí (CCP), ktoré vzniklo v roku 2012 pod Inštitútom psychológie na Pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme. To sa však ukázalo ako nedostatočné:

„Dôraz médií a verejnej mienky bol na sexuálne zneužívanie detí, a preto sa CCP venovalo prevencii. V posledných rokoch však pritiahli pozornosť iné formy zneužívania. Hnutie #MeToo [proti obťažovaniu a využívaniu žien, pozn. red.], pápežove slová o zneužití zasvätených žien či nedávna debata o zneužívaní moci a duchovného zneužívania, sú príklady novej citlivosti,“ vysvetlil riaditeľ staronového strediska jezuita Hans Zollner pre univerzitný čaopis La Gregoriana.

„Je to dôležitý krok nielen pre obete a cirkev, ale pre celú spoločnosť,“ zaznelo v debatách medzi ľuďmi ešte pred samotným otvorením. Inštitút minulý týždeň navštívila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Na inaugurácii inštitútu na jezuitskej Gregoriánskej univerzite boli veľvyslanci, donori a novinári vrátane známeho vatikanistu Johna Allena. Ale aj niekoľko žurnalistov, ktorí boli v pápežskom špeciáli na Slovensku. Prišiel bývalý hovorca Svätej stolice kňaz Federico Lombardi, ako aj priatelia jezuitu Zollnera z Nemecka, lebo vraj „ide o veľkú vec a veľký projekt, a tak sme ho prišli osobne podporiť“, prezradili.

Prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu kardinál Giuseppe Versaldi povedal, že „prekonanie rozdielu medzi vierou a rozumom je predpokladom na vytvorenie spoločnej antropológie“. Veľké očakávania od staronového strediska vyjadril generálny predstavený jezuitov Arturo Sosa aj talianska ministerka pre univerzity a výskum Maria Messa, ktorá účastníkom poslala list.

Formácia je intenzívna a náročná

Po prezentácii sme oslovili niekoľko študentov Inštitútu. Zhodli sa na tom, že v ich krajinách – Bangladéš, Madagaskar, Malawi, Ukrajina – nie je sexuálne zneužívanie veľká téma, no je lepšie byť pripravený, ak by sa takéto prípady začali objavovať. Kňaz z africkej Malawi pripomenul, že pedokriminalita postihuje skôr štruktúry mimo cirkvi.

Budúci odborníci na ochranu detí a zraniteľných osôb uznali, že formácia je intenzívna a náročná. Témy, ktorým sa venujú, sú napríklad gender ideológia, sexualita, machizmus (teda nadradenosť mužov voči ženám). Každý deň pritom musia odovzdať krátku úvahu na rôzne témy, aj keď jedna študentka sa sťažovala, že nemá čas diskutovať o úvahách s vyučujúcimi.

Po podujatí neboli povelené oficiálne rozhovory pre médiá. Azda aj preto, aby sa vyhli citlivým otázkam o správe o sexuálnom zneužívani vo Francúzsku. Inštitút sa naopak chce zameriavať na štúdium, analýzy, ako aj prevenciu a vyškolenie odborníkov, aby k pedokriminalite nedochádzalo. Od vzniku CCP zaškolil temer 150 absolventov a momentálne má vraj okolo štyritisíc študentov po celom svete.

Štandard oslovil aj bývalú riaditeľku CCP Karlijn Demasureovú a opýtal sa jej, či cirkev robí dostatok aktivít na odstránenie sexuálneho zneužívania. A robil dosť pápež Benedikt XVI., keďže za jeho pontifikátu centrum vzniklo?

„Cirkev sa snaží robiť dosť, ale vo viacerých štátoch o tom nemôžete hovoriť, je to tabu. V mnohých krajinách sa už veľa prípadov stalo a počnúc pápežom Benediktom XVI. bolo jasné, že pápež chce, aby sa nezatajovali. Predtým to nebolo úplne jasné. Ak sa pozriete, kde sme teraz, mohli by ste povedať, že toho neurobil dosť. S tým však nesúhlasím: je to on, kto začal s touto témou. Priniesol ju do Ríma do Kongregácie pre náuku viery, aby zabránil biskupom zatajovať a nič nerobiť. A ak nie biskupi, potom je rad na nás, povedal a napísal list a niekoľko dokumentov do Írska. Práca však nebola dokončená a potom abdikoval.“