Štvorročné alebo päťročné dieťa by malo pozerať len polhodinu televízie denne. S vekom to potom môže stúpať. Môžete im na YouTube zablokovať pornografiu a násilie, ale problém je v tom, ak malé dieťa dve hodiny pozerá akékoľvek video, hovorí psychoterapeutka Magda Petrjánošová, ktorá pôsobí na Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV a venuje sa fenoménu sociálnych sietí.

Pred týždňom zachvátila ľudí panika, pretože pár hodín nefungoval Facebook, Instagram a WhatsApp. Čo to hovorí o našej spoločnosti?

Zaujímavé je, že pri výpadku sociálnych sietí sa každý zameriava na to, čo v tom čase robili deti a teenageri/dospievajúci. Nie je však pravda, že závislí sú len mladí. Na Facebooku sú napríklad skôr dospelí a aj dosť veľa ľudí nad 65 rokov. Mladší sú zväčša na Instagrame, TikToku, Twitchi a ešte horších sieťach.

Tieto ročníky si výpadok sietí všimnú oveľa rýchlejšie, pretože sú technicky zdatní. Seniorom podľa mňa trvalo oveľa dlhšie pochopiť, že ide o nejaký technický problém. Zrejme tam ale bol aj moment, že niekto pridal príspevok a čakal na reakciu, ktorá neprichádzala. To už mohli naskakovať tie negatívne dôsledky sociálnych sietí, ktoré dnes už dokazujú výskumy – problémy so sebavedomím, depresie. Je to ako závislosť od spätnej väzby. Akoby sme ani neexistovali, pokým nám niekto nelajkne naše úspechy.

Problém je však všeobecnejší – ako spoločnosť sme zvyknutí na okamžitú odpoveď, väčšina ľudí je nervózna, ak neodpovie hneď po pípnutí správy. Na druhej strane sa pre túto virtuálnu komunikáciu často nevenujeme živým ľuďom.

Problematike sociálnych sietí sa venujete viac ako dvadsať rokov. Dekádu dozadu bol pritom dominantný naratív o vplyve sociálnych sietí pozitívny. Vraj prepájajú ľudí, šíria sa cez ne informácie, hovorilo sa o demokratizácii spoločnosti. Dnes je tomu presne naopak a hovorí sa hlavne o negatívach. Zmenili sa sociálne siete alebo sme sa len viac dozvedeli?

Spomínate idealistický naratív z polovice 90. rokov, my sme tu ohľadom tejto diskusie trošku pozadu. Týkal sa komunikačných kanálov dávno pred sociálnymi sieťami. Už kniha Howarda Rheingolda Virtuálna komunita z roku 1993 hovorila o tom, ako ľudia z rôznych minorít vytvorili online skupiny a ľudia s rovnakými problémami sa navzájom podporovali a pomáhali si. V tom čase bola však online len špeciálna skupina ľudí. Išlo najmä o mladých, ktorí mali prístup na internet vďaka univerzitám a tiež vedcov.

Neskôr došlo k masovosti používania internetu celkovo a vznikali aj špeciálne platformy pre kontakty ako MySpace či u nás Pokec, kde tiež vznikali komunity. Keď okolo roku 2008 dorazil na Slovensko Facebook, hľadali sme si tam najmä kamarátov zo starých čias, ale úplný zlom nastal s reklamou. Dovtedy bol Facebook sieťou na osobné kontakty a ich udržiavanie. Udržiavali sa aj takzvané slabé kontakty, ktorých máte veľa a nie sú také dôležité, ale občasná interakcia s nimi je príjemná a zlepšuje kvalitu života.

Zo sprostredkovania kontaktov sa potom sociálne siete zmenili na prostredie, ktoré ako produkt predáva užívateľa.

Áno, aktuálne ide o komerčný produkt, na ktorom niekto zarába. Odvtedy sa objavujú výhrady proti algoritmom, napríklad aj tomu, ako eskalujú polarity a zviditeľňujú skôr kontroverzné posty.

V každej krajine rezonuje výčitka proti algoritmom, ktoré človeka doslova pripútajú a držia pred obrazovkou. Bývalá zamestnankyňa Facebooku Frances Haugenová navrhla, aby došlo k obmedzeniu algoritmov, ktoré ponúkajú obsah s najväčšou interakciou.

Na nadnárodných aktérov ako Facebook je však dosah štátnych legislatív problematický.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.