Deti začali chorľavieť veľmi skoro. Delta variant sa od bežného vírusu odlíšiť nedá, vraví pediatrička Visolajská

Deti boli dlho doma, chýba im imunita, a preto sú choré, hovorí pediatrička Kristína Visolajská. Delta variant nie je pre deti nebezpečnejší, nedá sa odlíšiť od bežnej respiračnej virózy. Imunitu má približne 40 percent detí, myslí si, zvyšných 60 percent sa premorí do januára. Zrušenie rúšok kritizuje, lebo deti chránili pred nákazou vyššou vírusovou náložou. Predpokladá, že u detí vznikne nový variant. Bude však otázne, či sa dokáže presadiť.

V každej rodine, ktorú poznám, sa nájde aspoň jedno dieťa, ktoré má sopeľ, kašeľ či horúčky. Niektorí pediatri hovoria, že takúto chorobnosť ešte nezažili.

Chorobnosť detí je skutočne vysoká. V školách chýba zhruba tretina detí. Aj počas iných rokov sa však stávalo, že boli chrípkové prázdniny a niektoré školy boli zatvorené. Chorobnosť detí je teraz veľmi vysoká najmä vzhľadom na to, že je október. Číslami sa to skôr podobá na január a február, keď býva chrípková sezóna.

Čomu to pripísať?

Deti sa pre dištančné vyučovanie chorobám vyhýbali a tie ich teraz všetky naraz dobehli. Registrujeme respiračné ochorenia, hnačky, zvracanie či iné virózy.

Bude to mať dlhodobé následky, alebo môžeme očakávať, že terajším stretom s vírusom si deti imunitu napravia?

Stretom s ochoreniami získavajú deti väčšiu odolnosť. Nasledovať by mal pokles chorobnosti. Deti si ochoreniami musia prejsť. Tie z nich, čo nechodia do škôlky, po nástupe do školy ochorejú. Naopak, deti, ktoré navštevujú jasle, nebývajú neskôr také choré, lebo ochorenia prekonajú v skoršom veku.

Kedy sa aktuálna krivka počtu chorých detí zlomí?

Krivka bude tento rok odlišná, pretože deti začali chorľavieť veľmi skoro. Čo sa bežných ochorení týka, máme nádej na zdravšie Vianoce.

Spomínali ste, že od januára trápi deti chrípka. Máme v novom roku očakávať nárast chorobnosti?

Ak sa deti nezaočkujú proti chrípke, tak áno. Prvýkrát môžeme na Slovensku očkovať deti proti chrípke vakcínou vo forme nazálneho spreja. Rodičia, ktorí si nemôžu dovoliť neustále vynechávať prácu, by určite mali očkovanie detí zvážiť. V zahraničí sa tak bežne očkujú milióny detí.

Aký je záujem o očkovanie proti chrípke na Slovensku?

U malých detí pomerne nízky, ale táto tradícia nám chýba vo všeobecnosti. V rámci Európy máme jednu z najnižších mier zaočkovanosti proti chrípke. Za následok to má v priemere osemsto odvrátiteľných úmrtí ročne. Chrípka neohrozuje deti tak ako starých ľudí. Mladší však vymeškajú školu a spravidla sa dlho zotavujú. Nejde o ochorenie, z ktorého sa dostanú za týždeň.

Infektológ Pavol Jarčuška v rozhovore pre Štandard uviedol, že človek sa môže nakaziť dvomi vírusmi. Platí to aj pre deti?

Áno. Z nemocničnej praxe poznáme prípady, keď dieťa hospitalizujú s jedným ochorením a odíde s nejakým iným.

Chrípka teda nie je pre deti veľkou hrozbou. Mohlo by to zmeniť súbežné infikovanie sa deltou?

Môže sa to stať. Myslím si však, že kým k nám príde chrípka, deti budú premorené deltou.

Pediatrička Elena Prokopová nedávno prosila, aby rodičia využívali telemedicínu. Deje sa tak?

Áno, odkonzultovanie ťažkostí s lekárom bez nutnosti jeho návštevy je už roky bežná prax v zahraničí. Som rada, že pandémia k tomuto učí aj Slovákov. V našej ambulancii sa venujeme aj vysokorizikovým pacientom, preto je dobré, že veľa detí dokážem vyriešiť aj na diaľku bez toho, aby museli prísť do rizikovej čakárne. Pacientov objednávam telefonicky na presnú hodinu a po každom vyšetrenom dieťati vydezinfikujem ambulanciu a vyvetrám. Rodičia mi posielajú fotky a videá do emailu a zvykli si na to. V niektorých ambulanciách musia však rodičia na vyšetrenia čakať aj dva dni. Chýba nám asi 150 pediatrov a niektorí z nás preto majú veľké obvody s pacientmi.

Kedy nastáva čas na návštevu pediatra?

Každému rodičovi radím zavolať na začiatku ochorenia. Poznačím si ho a potom sledujem, ako sa choroba vyvíja. Ak po troch dňoch poklesne dieťaťu teplota, je to v poriadku. Treba si tiež všímať, ako sa dieťa správa po tabletke proti teplote. Ak mu klesne teplota a nie je malátne, všetko je v poriadku. Najlepšie to rozozná matka. Ak vidí, že dieťa má sopeľ a teplotu, ale inak je čulé, nemusí sa báť.

Ak sa teploty ťažko zrážajú, trvajú dlho a dieťa sa cíti stále unavene, zbystrila by som pozornosť. Všímať si treba aj prípadné vyrážky – vtedy sa treba prísť ukázať lekárovi. Väčšinu infekcií však zvládnu rodičia doma.

Čo rodičom napovie, že ide o delta variant? Dá sa delta odlíšiť od bežného vírusu?

Nedá. Alfa variant sa dal ľahšie určiť, pretože pacienti často strácali čuch a chuť. Delta variant je viac ako typická detská viróza. Medzi jej časté príznaky patrí zimnica, kašeľ, horúčka, upchatý nos, zvracanie či hnačka. Každého rodiča preto prosím, aby išiel na PCR test.

Ak má dieťa príznaky, rodičia za test neplatia. Môžu sa objednať sami cez korona.gov.sk a ak to nezvládajú, objednávam ich osobne cez náš počítačový systém. Má to veľa výhod. Ak dieťa prekoná covid, dostane výnimku z karantény. Môže teda ďalej chodiť do školy či na krúžky aj v prípade, že sa stretne s pozitívnym človekom.

Ak sa delta prejavuje ako typická viróza, znamená to, že nie je pre deti nebezpečnejšia?

Delta variant nie je pre deti nebezpečnejší ako predchádzajúce varianty. Je však dôležité odhaliť ho vzhľadom na jeho okolie.

Koľko z vašich pacientov tvoria tí s deltou?

Za deň mám približne 30 až 40 pacientov a asi jeden, dvaja z toho nahlásia, že majú covid. V ambulancii mám však deti a dospelých do 28 rokov. Určite ich má covid viac, ale komplikujú to domáce antigénové samotesty. Rodičia sa na ne spoliehajú a nahlásia mi, že dieťa je negatívne. Antigénové testy majú citlivosť približne 20 percent a mnohí rodičia ich nemusia vykonať správne, lebo im chýba prax.

Delta variantom sa určite infikovalo mnohonásobne viac detí, než ich zachytávame. V populácii do 18 rokov je milión detí a my tam denne spravíme asi dvetisíc PCR testov. Máme dátovú tmu v tom, koľko detí je nakazených. Deti sa premorujú, ale my nevieme presne kde a ani ako rýchlo.

Približne dvetisíc detí do 19 rokov sa týždenne zaočkuje. Hovoríte, že v ordinácii máte aj suspektných pacientov, nejaké deti boli pozitívne testované, iné sa nakazili. Koľko detí má teda imunitu?

V dospelej populácii vieme, koľko sa zaočkovalo a aspoň približne to, koľkí ochorenie prekonali. Nepoznáme však prienik – teda koľko prekonaných sa aj zaočkovalo. Nemôžeme tieto dve čísla jednoducho zrátať a povedať, že toľko ľudí má imunitu. Z nadmerných úmrtí dospelých sa odhaduje, že covid prekonalo asi 30 percent dospelých. Hrubým odhadom by sme dnes mohli hovoriť, že rovnako sú na tom aj deti.

Čiže tristotisíc ich covid prekonalo?

Odhadom áno. K dnešnému dňu sme do 19 rokov zaočkovali takmer 120-tisíc detí. Prinajlepšom by tak polovica detí mala určitú imunitu. Ibaže v štatistikách sú aj devätnásťroční a opäť prízvukujem, že nemôžeme zrátavať zaočkované deti s tými, čo covid prekonali, pretože môže ísť o dve skupiny, ktoré sa čiastočne prekrývajú. Hrubým odhadom môže mať imunitu 40 percent. Čaká nás ešte premorenie zvyšných 60-tich percent.

Pričom predpokladáte, že sa tak stane do konca kalendárneho roka.

Deti sa budú premorovať súbežne s dospelými. Čítala som rôzne modelácie delta vlny a v predpovediach jej konca sa líšia o pár mesiacov. Podľa súčasného strmého nárastu by sa väčšina populácie mohla premoriť do januára. Závisí to tiež od nefarmakologických opatrení.

Myslíte si, že ešte budeme mať plošný lockdown?

Nepovažujem to za reálne. Situácia by musela byť extrémne zlá, aby ku plošnému lockdownu naozaj prišlo.

K premoreniu prispieva aj to, že deti počas vyučovania nemajú rúška. Schvaľujete to?

Rozhodne nie. Všetky odborné spoločnosti zastávajú názor, že deti v školách majú nosiť rúška. Rúška zabraňujú nákaze vysokou infekčnou dávkou. Ak sa deti nakazia nižšou infekčnou dávkou, môžu mať ľahší priebeh ochorenia. V Spojených štátoch by mali 3. novembra schváliť očkovanie detí od 5 do 12 rokov. S odkladom rúšok tam vo väčšine škôl preto čakajú. Na Slovensku nechodili deti 28 týždňov do školy, vydržali celý ten čas všade s rúškami a respirátormi. Zrazu im na prahu tretej vlny povieme, že rúška netreba, hoci väčšina nemá žiadnu imunitu. Považujem to za vysoko neodborné.

Riaditelia škôl oponujú, že deti rúška aj tak nenosia.

Nemyslím si, že učitelia by mali dávať epidemiologické pravidlá – tie sú doménou odborníkov. My zas máme rešpektovať pravidlá pedagogického procesu, ktoré zadávajú učitelia. Ak deti nenosia rúška, musia ich učitelia napomenúť. Školy nemusia mať tisíc pravidiel. Stačia dve, tri pravidlá, ktoré budú efektívne dodržiavať a nosenie rúšok by malo byť jedným z nich.

Je pri infekčnosti delty šanca, že ak sa v triede vyskytne nakazený žiak, nenakazia sa všetci?

Bez rúšok sa nakazí celá trieda, najmä ak sa nevetrá, čo je špecificky slovenský zvyk.

Konzílium odborníkov tvrdí, že deti potichu nepremorujeme.

Je isté, že bez rúšok ich premorujeme.

Bez rúšok fungujú deti v Česku aj Poľsku, ale nemocnice nezapĺňajú. Hovoríte, že delta sa u detí prejavuje ako bežná respiračná viróza. Nie je v tomto smere jedno, či sa nakazia nárazovo alebo pomaly? Bez rúšok aspoň vidia svoje tváre a majú pocit normálneho života.

Okrem iného, slovenským problémom je nízka zaočkovanosť dospelej populácie. Z tohto dôvodu nám opäť hrozí zablokovanie zdravotníctva. Našou jedinou možnosťou je spomaliť šírenie, a tak sa pokúsiť znížiť nápor na zdravotníctvo. Súčasťou tohto cieľa je nosenie rúšok u detí. Je predsa rozdiel, ak sa za týždeň infikuje tisíc rodičov detí jednej školy alebo sa tento počet infikuje počas mesiaca až dvoch. Ako som už povedala, rúško tiež významne znižuje vírusovú nálož, ktorou sa deti infikujú. Tým môžeme deti uchrániť pred rizikom ťažšieho priebehu. Covid u detí nie je vždy banálne ochorenie. Jedno dieťa zo sto diagnostikovaných potrebuje hospitalizáciu a asi 20 detí zo sto hospitalizovaných skončí na JIS. Nezabúdajme ani na dlhodobý covid, ktorý sa dotýka osem až desať percent pozitívnych detí.

Virológovia po celý čas varovali, že ak sa nebude vetrať a deti budú v triede bez rúšok, vírus tam ostane v koncentrovanejšej podobe. Môžeme vylúčiť, že u detí vznikne variant, ktorý zamieša karty?

Varianty podstatne častejšie vznikajú v neočkovanej populácii, kde sa vírus voľne množí. Varianty vznikajú stále, ale len niektoré sa presadia. Deti sú najmenej zaočkovaná populácia, vôbec by som teda nečudovala, keby tam vznikol nový variant. Práve naopak – je to pravdepodobné. Otázkou je, či sa taký variant dokáže presadiť.

Variant, ktorý by ich mohol potenciálne viac ohrozovať?

Nemyslím si, že vznikne variant, ktorý bude ohrozovať špeciálne deti. Nový typ koronavírusu ohrozuje deti menej, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Deti sa rýchlo zbavia koronavírusu už pri prvom kontakte na slizniciach. Ich imunita je lepšie pripravená, aby vírus zničila aj po prípadnom preniknutí zo slizníc do krvného obehu a tkanív. Určite sa však môže stať, že v budúcnosti vznikne nová pandémia, ktorá bude ohrozovať vo väčšej miere práve deti. Existujú napríklad baktérie a vírusy, ktoré postihujú viac deti a sú pre ne nebezpečnejšie.

Napríklad?

Baktéria meningokok je nebezpečná najmä pre deti do dvoch rokov. Ďalej pneumokoky, čierny kašeľ, ale aj rotavírusy.

Pri koronavíruse teda najviac hrozí, že klesne účinnosť vakcín?

Áno, ostáva nám len dúfať, že nebudú vakcíny úplne neúčinné. Nevieme totiž, aký variant vznikne. Teoreticky sa môže stať, že vakcíny aj imunita z prekonania vírusu budú málo účinné.