Pre Európu či Ameriku nepochopiteľné, bizarné a neodpustiteľné. V krajinách východnej Ázie je to však mnohokrát len kuriozita či vizuálny doplnok. Reč je o masívnom využívaní nacistickej symboliky pre podnikanie alebo zábavu. Príklady tohto fenoménu nájdeme napríklad v Japonsku, Južnej Kórei, Indonézii, Indii či v Thajsku.

Nedávno rozvíril hladinu internetu novootvorený podnik v japonskom meste Osaka. Ide o takzvaný hostiteľský klub, v ktorom čašníci okrem bežného nalievania nápojov ponúkajú zákazníkom aj pripálenie cigarety alebo konverzáciu.

Podnik niesol názov Unfair (Nespravodlivosť) a slogan „život je stávka“. Fotografie zvnútra baru ukazovali výzdobu s hákovými krížmi, pričom tieto symboly totalitného režimu sa dostali aj na fľaše od nápojov či firemné vozidlo. Na stránkach o podobných kluboch zasa bolo možné nájsť fotky tamojších hostiteľov v nacistických uniformách.

Za iných okolností by svastiky neboli v Japonsku či dokonca v celej Ázii ničím pozoruhodným. Podobne ako inde vo svete, tento tradičný symbol sa tu v hojnej miere používa stovky až tisíce rokov, pričom v mnohých štátoch je všeobecne využívaný dodnes (napríklad v Japonsku na označovanie budhistických chrámov).

V spojení s nemeckými uniformami bol však jeho význam v prípade baru Unfair jednoznačný. Po kritike podnik zakrátko zatvorili.

https://twitter.com/MikiDezaki/status/1447102053461811202

Mám rád vojakov

Na Ďalekom východe však nejde ani zďaleka o ojedinelý prípad. Ak sa nazdávate, že menovaný bar v Osake zdobený hákovými krížmi je niečo výnimočné, nasledovné riadky vás vyvedú z omylu.

V Indonézii existovala napríklad nacistická kaviareň SoldatenKaffee (Vojakova kaviareň), ktorú otvorili v roku 2011 v meste Bandung na ostrove Jáva. Zákazníci v nej si mohli vychutnať vysmážané rezne či nemecké pivo a to všetko popri dekoráciách s Adolfom Hitlerom či ríšskymi orlicami.

Nechýbala obsluha v nemeckých uniformách alebo v tričkách s námornou vlajkou Tretej ríše. Kaviareň v sebe ukrýva aj množstvo vojenského vybavenia, ako napríklad čutory na vodu alebo bodáky.

Nie je však celkom pravda, že by takéto podniky nevyvolávali pohoršenie. Po spopularizovaní podniku miestnymi anglofónnymi médiami sa v roku 2013 voči majiteľovi Henrymu Mulyanovi spustila vlna kritiky.

„Neidealizujem si Hitlera, jednoducho mám rád vojenské príslušenstvo,“ reagoval vtedy Mulyana. „Žijeme v Indonézii a Indonézania neboli mučení holokaustom, takže nás to veľmi netrápi,“ podotkol zasa pre Bangkok Post jeden zo zákazníkov kaviarne.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.