Pápež František svojim pontifikátom len potvrdil, že rímskokatolícka cirkev dnes stojí na rázcestí. Sám presadzuje jej decentralizovanie.  

Pred 150 rokmi, 18. júla 1870, bola na I. vatikánskom koncile slávnostne vyhlásená dogmatická konštitúcia Pastor aeternus. Obsahuje štyri kapitoly, z ktorých tretia hovorí O moci a podstate primátu rímskeho veľkňaza a štvrtá O neomylnom učiteľskom úrade rímskeho veľkňaza.

V tretej kapitole sa učinila bodka za sporom trvajúcim stáročia – kontroverzia s konciliarizmom bola rozhodnutá v prospech pápežstva ako poslednej inštancie, po ktorej už nie je možné ďalšie odvolanie sa a požadovanie nového rozsudku.

Vo štvrtej kapitole je rímskemu biskupovi pripísaná neomylnosť v prípadoch, keď sa vyjadruje „ex cathedra“: „Keď svojou najvyššou apoštolskou autoritou z úradu pastiera a učiteľa všetkých kresťanov definuje náuku viery alebo mravov, ktorá má byť zachovávaná celou cirkvou.“

Od roku 1870 došlo len raz k takémuto jednoznačnému výroku „ex cathedra“, a to v roku 1950, keď pápež Pius XII. vyhlásil dogmu o nanebovzatí Božej Matky.

Vyhlásenie o pápežovi ako o poslednej inštancii vyslovil už sv. Augustín z Hippa známym „Roma locuta, causa finita“, na I. vatikánskom koncile sa však stalo záväzným. Aj keď za posledných 150 rokov výrok pápeža „ex cathedra“ zaznel len raz, pápeži vždy vážili svoje slová a texty, vedomí si, aj v kontexte dogmy o neomylnosti, svojej zodpovednosti voči veriacim.

A tu prichádza na scénu pápež František. V Annuario Pontificio 2020 stojí pri jeho mene iba: rímsky biskup. Ostatné názvy sa nachádzajú pod čiarou s označením „historické“.

Pápež hovorí o synodalite a ozdravnej decentralizácii cirkvi. Na synode biskupov v roku 2015 v prejave pápež František povedal: „Práve cesta synodality je cestou, ktorú Boh očakáva od cirkvi tretieho tisícročia.“ Na miestnej úrovni pastoračné rady, kňazské rady, kapituly, na diecéznej partikulárne snemy a biskupské konferencie a na celocirkevnej synodalita ako prejav kolegiality pápeža s biskupmi ako nástroj spoločného rozhodovania. Posilnenie kolegiality má viesť podľa pápeža k „ozdravnej decentralizácii“.

Pápež a homosexuálne partnerstvá

V posledných týždňoch vyvolali v cirkvi i vo svete rozruch slová pápeža Františka, ktoré vyslovil vo filme Francesko o spolunažívaní homosexuálnych osôb: „To, čo musíme zabezpečiť, je vytvoriť zákon o civilných zväzkoch, aby takýmto spôsobom mali právnu ochranu. Sám som sa za to zasadzoval.“ Ak pápež hovorí „sám som sa za to zasadzoval“, bolo to v kontexte diskusie v Argentíne v roku 2010, keď niektorí predstavitelia argentínskej cirkvi vrátane arcibiskupa Jorgea Maria Bergoglia sa zastávali akceptovania civilných zväzkov, aby ich odlíšili od pojmu tradičného manželstva.

To, že pápež zastával takýto názor, potvrdil v týchto dňoch argentínsky arcibiskup Víktor Manuel Fernández, ktorý bol blízkym spolupracovníkom pápeža Františka.

Kardinál Raymon Leo Burke sa k pápežovým výrokom vyjadril kriticky, pomocný biskup v Astane Schneider vyzval pápeža, aby svoje výroky odvolal.

Sekretariát Svätej Stolice zaslal tento týždeň  internú nótu na všetky nunciatúry na celom svete, kde sa píše, že pápež nespochybnil cirkevné učenie o tom, že manželstvo je zväzkom medzi mužom a ženou.

Pápež vyjadril svoj osobný názor na civilné zväzky homosexuálnych ľudí, ktoré mnohé krajiny právne akceptujú, a pápež s takýmto riešením súhlasí. Pápež jasne hlása učenie cirkvi o manželstve ako zväzku muža a ženy, ale jeho názor na akceptáciu civilného zväzku je v rozpore s učením cirkvi, ktorej je hlavou.

Pápežové slová o ozdravnej decentralizácii cirkvi a rozhodnutie povedať svoj osobný názor v civilných otázkach v rozpore s učením cirkvi je z jeho strany nabúraním 150-ročného tabu, ktoré dogmatická konštitúcia Pastor aeternus zaviedla.

Cirkev na rázcestí

Teológ Karol Moravčík ma upozornil na knihu katolíckeho kňaza v Münsteri Stefana Jürgensa: Ausgeheuchelt! So geht es aufwärts mit der Kirche (Prestať sa pretvarovať! Iba tak môže napredovať cirkev). Jürgens v nej píše, že cirkev sa bude musieť rozhodnúť, na akú loď chce dnes nasadnúť. Či na Archu Noemovu, v ktorej sa vnútri usadí a utesní, aby prežila nečas mimo nej, na Titanic, tváriac sa, že všetko je v poriadku, kým loď sa pomaly potápa, alebo plachetnicu Santa Maria Krištofa Kolumba, ktorá sa vydala odvážne do Indie, ale objavila nakoniec Nový svet.

V cirkvi vidno prvé náznaky zápasu o to, na ktorú z týchto lodí chce do budúcnosti nasadnúť. Generál jezuitov Arturo Sosa verejne vyhlásil: „V cirkvi zúri politický boj. Je to boj o víziu cirkvi, ako si ju Koncil vysníval… je to boj o moc.“ Dodal ešte, že zápas, ktorý vo Vatikáne beží, sa už nesústreďuje ani tak na pápeža Františka ako skôr na jeho nástupcu. 

Známy vatikanista Marco Politi k tomu dodáva: „Je to boj medzi víziou spoločnej, synodálnej cirkvi a tvrdým jadrom klerikalizmu, ktorý štruktúru a ideológiu katolicizmu stáročia formoval.“ Vidíme vážne diskusie, ktoré prebiehajú v rámci nemeckej biskupskej konferencie. O slovo sa hlási tiež cirkev v Južnej Amerike. Nevieme dnes predvídať, čo tento zápas o budúcu podobu cirkvi nakoniec prinesie. No jedno môžeme isto povedať, že je dnes veľmi potrebný.

Pápež František si oficiálne prisvojil titul rímsky biskup. Nevdojak nám napadá záver Malachiášovho proroctva z 12. storočia o pápežoch. V tomto proroctve je uvedených 111 pápežov,  počnúc Celestínom II., ktorý zomrel v roku 1144. Každý je pomenovaný krátkym heslom a po Klementa VIII. (1592 – 1605) aj menom. Potom idú už len heslá.

V súčasnosti sme na konci proroctva, ktoré sa po 111. hesle končí takto: „V poslednom prenasledovaní Svätej Rímskej cirkvi sedí Peter Rímsky, ktorý pasie ovce v mnohých súženiach, po ktorých bude zničené mesto siedmich pahorkov a strašný Sudca bude súdiť svoj ľud. Koniec.“

Samozrejme, dodávame, toto proroctvo nie je článkom našej viery.

Autor čerpal z príspevkov Pavla Rábaru, Imricha Gazdu z denníka Postoj a z portálu www.kath.net.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.