Klimatická zmena v nasledujúcich dekádach prehĺbi chudobu vo svete a vyžiada si ročne státisíce životov, vyplýva z odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie. Niektorí odborníci aj štáty touto hrozbou argumentujú v boji proti klimatickým zmenám a za riešenie považujú spomalenie ekonomického rastu. Dánsky štatistik Bjørn Lomborg však nesúhlasí a tvrdí, že práve rast zachráni pred smrťou z podvýživy viac ľudí ako boj proti klimatickým zmenám.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že od roku 2030 klimatické zmeny spôsobia 250-tisíc ročne úmrtí navyše. Väčšinu obetí pritom majú tvoriť ľudia z najchudobnejších štátov sveta trpiaci nedostatkom potravín.

WHO vo svojich odhadoch porovnala skutočný svet s imaginárnym modelom, v ktorom neexistujú klimatické zmeny, a vypočítala rozdiel v počte úmrtí na podvýživu, maláriu, hnačky, horúčku dengue, záplavy a vlny horúčav.

Najväčším zabijakom posilňovaným klimatickými zmenami je podľa zistení WHO podvýživa. V roku 2050 by mohla spôsobovať smrť 85-tisíc ročne popri štandardnej úmrtnosti.

Druhá strana mince

V reakcii na takúto pochmúrnu predpoveď WHO chcú mnohí experti a štáty urobiť všetko pre to, aby zvrátili alebo aspoň spomalili globálne otepľovanie. Aj za cenu, že tento boj bude mimoriadne nákladný a spomalí ekonomický rast. Podľa dánskeho štatistika Bjørna Lomborga, riaditeľa think tanku Copenhagen Consensus (Kodanský konsenzus), je takýto postoj pochopiteľný.

Lomborg vo svojom komentári na stránke denníka Wall Street Journal píše aj o druhej, menej medializovanej časti analýzy WHO. Tá podľa neho ukazuje, že boj proti klimatickým zmenám môže chudobným viac uškodiť ako pomôcť.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.