Múzeum v Chicagu vyhodilo viac ako stovku dobrovoľných sprievodkýň. Bolo tam priveľa belošiek

Dobrovoľníctvo sa v dnešnej progresívnej dobe nenosí, píše k udalostiam v americkom meste Chicago miestny denník. Kritizuje tamojší umelecký inštitút za vyhodenie desiatok dobrovoľných sprievodcov, pretože v ich radoch bolo priveľa bielych dôchodkýň. Predstavitelia inštitútu sa bránia a citujú potrebu zmien.

Je zahanbujúce, že Chicagský umelecký inštitút (AIC) vyhodil okolo 150 dobrovoľníkov, ktorí sprevádzali turistov v tamojšom múzeu umenia. Takýto názor vyjadrila redakčná rada denníka Chicago Tribune, ktorá sa zastala vyhodených dobrovoľných sprievodcov. Denník patrí k najčítanejším v Chicagu i v celom regióne Veľkých jazier.

Na situáciu upozornil koncom septembra. V texte redakcia opisuje, prečo boli spomínaní sprievodcovia, respektíve väčšinou sprievodkyne, vyhodené: boli jednoducho málo diverzné, čo v preklade znamená, že tam bolo priveľa postarších belošiek.

„Akonáhle sa prehryziete cez balast, tak tá správa vlastne hovorí, že múzeum sa kriticky pozrelo na zostavu svojich sprievodcov, medzi ktorými dominujú predovšetkým (ale nie úplne) biele ženy na dôchodku, ktoré majú voľný čas, a zistili, že táto skupina obyvateľstva nie je vyhovujúca,“ podotýka Tribune.

Nepomohlo ani to, že väčšina dobrovoľníčok mala za sebou roky školení a vzdelávania sa, aby dokázali turistom ponúknuť zaujímavé informácie o exponátoch v múzeu. Namiesto nich múzeum radšej najalo menší počet platených zamestnancov.

Dobrovoľníkov zákon nechráni

„Popravde, múzeum by zrejme čelilo vážnemu súdnemu konaniu za diskrimináciu na základe veku a rasy, keby nebolo jedinej veci: vyhodení ľudia boli dobrovoľníci,“ podotýka denník, pričom takéto osoby nie sú chránené federálnymi zákonmi o zamestnancoch.

Chicago Tribune tiež podotýka, že takéto dobrovoľníctvo sa nenosí v súčasných amerických progresívnych kruhoch. Tí totiž dobrovoľníkov vnímajú ako bohatých belochov, ktorí majú priveľa voľného času a nesprávne, zastarané názory. Aj preto museli byť nahradení platenými zamestnancami.

„V tomto prípade je tu jasná implikácia, že takíto zamestnanci budú viac povoľní voči niektorým ľavicovým kultúrnym aparátnikom v tomto výbornom múzeu a ich nástojeniu, ako opisovať niektoré z exponátov,“ dodáva denník. Redakcia uvádza, že existovalo mnoho lepších spôsobov, ak chcel AIC rozšíriť rady tamojších dobrovoľníkov o ľudí z radov menšín.

Na text reagoval riaditeľ dotknutého umeleckého inštitútu Robert M. Levy. Tvrdí, že AIC aj jeho kritici musia „ísť zmene oproti“ a prispôsobiť sa novej dobe. Zároveň obvinil Chicago Tribune, že vo svojom texte majú viacero nepresných informácií.

Ďakovné listy

Plánom tamojšej inštitúcie je vraj vytvoriť hybridný model sprievodcov, ktorý bude združovať platených zamestnancov aj dobrovoľníkov. Problematike rasy vyhodených sprievodkýň sa v texte však vyhol, podobne ako ďalší predstavitelia AIC.

Chicago Tribune neskôr zverejnil viacero listov od spomínaných dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ktorí komentovali rozhodnutie umeleckého inštitútu. Jedna zo žien, Amy Lardnerová, napríklad upozornila na trochu podobný prípad spred dvoch rokov.

V tomto období opustilo Múzeum umenia v meste Phoenix v štáte Arizona približne sto dobrovoľných sprievodcov. Niektorí boli vyhodení, iní odišli sami na znak protestu a znechutenia. Tentokrát však išlo o rozdielny prístup k opisovaniu múzejnej zbierky.

Zatiaľ čo „klasickí“ dobrovoľní sprievodcovia vychádzali pri svojich informáciách zo znalosti dejín, jazykov, histórie umenia či mytológie dotknutých exponátov, nový štýl na to ide progresívnejšie. Návštevníkov sa radšej pýtajú, aké pocity v nich vyvoláva prítomné umenie.