Vatikán nechce zakazovať prijímanie eucharistie katolíckym politikom, ktorí hlasujú za potraty. Taký je záver návštevy Nancy Pelosiovej v Ríme. Hoci inde sa nezhodnú, v tomto sa zhodli prakticky všetci komentátori, ktorí píšu o tejto téme.

Nancy Pelosiová mala k politike vždy blízko. V roku 1940, čo bol rok, keď sa narodila, bol jej otec Thomas Ludwig John D'Alesandro Jr. kongresmanom za štát Maryland reprezentujúci Demokratickú stranu. Nancy sa údajne odmala zúčastňovala na otcových kampaniach a napokon sa vydala v jeho šľapajach. Od roku 1976 bola súčasťou Národného výboru Demokratickej strany, od roku 1987 nepretržite súčasťou kongresu, kde sa v roku 2006 stala ako prvá žena a zároveň prvá osoba talianskeho pôvodu prvýkrát jeho predsedníčkou. Od roku 2019 tento post zastáva opäť.

Demokrati a katolíci patrili dlho k sebe. Po roku 1973 sa však niečo začalo postupne meniť. Príbeh Pelosiovej je iný. V Kongrese vždy patrila k horlivým zástancom všetkého progresívneho. Už v roku 1996 hlasovala ako jedna zo 67 kongresmanov (z celkového počtu 435) proti Defense of Marriage Act, čo bol zákon stanovujúci, že manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy. Postaviť sa proti tomuto zákonu, bolo vtedy radikálnym postojom. Je známa ako podporovateľka LGBTI ideológie, manželstiev homosexuálov, antikoncepcie, potratov či migrácie. Nič z toho by nebolo až tak nezvyčajné, keby nebola – podobne ako prezident Joe Biden – praktizujúcou katolíčkou.

Zbožní katolíci a zbožní satanisti

Pelosiová je však iná ako Biden. Ten sa s hodnotami svojej viery lúčil len postupne (on napríklad Defense of Marriage Act podporil) a tvrdí, že progresívnu politiku podporuje napriek svojej katolíckej viere. V minulosti vyhlasoval, že verí, že život sa začína počatím a osobne je proti potratom, ale ako politik nemôže svoje presvedčenie vnucovať aj ostatným. Dnes už tvrdí, že život sa počatím nezačína.

Zato Pelosiová bola progresívna, odkedy je politicky aktívna, a hlavne, už viackrát sa nechala počuť, že progresívnu agendu podporuje práve vďaka svojmu náboženskému presvedčeniu. V roku 2012 sa napríklad nechala počuť, že manželstvá homosexuálov podporuje kvôli svojej katolíckej viere, ktorá ju „núti byť proti akejkoľvek diskriminácii“. Kvôli jej výrokom, kde spája katolícku vieru s politikou, ktorá jej odporuje, sa preto viackrát dostala do konfrontácie s cirkevnými predstaviteľmi. K tomu sa však ešte dostaneme. Stačí, ak si nateraz uvedomíme, že tak Biden, ako aj Pelosiová sa pomerne často a radi označujú za zbožných katolíkov.

Problémom americkej cirkvi je, že katolík Biden konajúci v rozpore s náukou katolíckej cirkvi je najvyšším ústavným činiteľom USA a Nancy Pelosiová, katolíčka konajúca v rozpore s náukou katolíckej cirkvi, je treťou najvyššou ústavnou činiteľkou USA. Američania preto znova (predtým napríklad keď John Kerrym kandidoval za prezidenta USA) riešia otázku, či by mala byť katolíckym politikom odopretá možnosť pristupovať k svätému prijímaniu, keďže podľa náuky katolíckej cirkvi k nemu môžu pristupovať len osoby, ktoré nie sú v stave ťažkého hriechu, čo sa o politikoch podporujúcich potraty nedá povedať, keďže podporujú zabíjanie nevinných nenarodených detí. Čitatelia Štandardu vedia, že americkí biskupi sú v tomto smere nejednotní a zatiaľ sa dohodli, že situáciu bude každý z nich riešiť individuálne v rámci svojej diecézy. Už v novembri však majú v tejto veci vydať spoločné stanovisko. V centre tejto debaty bol dlho prezident Biden, no na prelome septembra a októbra sa to zmenilo a rieši sa (opäť) najmä Pelosiová.

Celé to začalo v máji tohto roka, keď texaský guvernér Greg Abbott podpísal zákon, ktorý zakazuje vykonávanie interrupcií po tom, čo dieťaťu začne biť srdce. I keď doposiaľ všetky podobné zákony stopli americké súdy, v prípade tohto zákona sa tak nestalo a stopku mu nedal ani Najvyšší súd. To podnietilo demokratov k revanšu a predloženiu Zákona na ochranu zdravia žien, ktorý je označovaný za najradikálnejší potratový zákon v dejinách a ktorý nedávno prešiel v Snemovni reprezentantov. Samozrejme, jeho veľkou podporovateľkou je aj Pelosiová, ktorá ho podľa vlastných slov, rovnako ako inokedy podporovala nie napriek, ale vďaka svojej viere.

Tu musíme trochu odbočiť a ešte raz sa vrátiť k porovnaniu Bidena a Pelosiovej a uviesť ešte jeden dôležitý rozdiel, ktorý celý spor vyostril. Spočíva v tom, pod akú diecézu, a teda aj pod akého biskupa, obaja politici patria. Zatiaľ čo Biden je katolíkom v diecéze hlavného mesta Washington, kde sa miestny biskup, kardinál Wilton Gregory, snaží k situácii so svojou zatúlanou ovečkou vyjadrovať čo najmenej. Zdôvodňuje to tým, že sa nechce miešať do politiky, preto odmieta Bidenovi odoprieť možnosť prijímať eucharistiu (jeho predchodca Wuerl pritom varoval politikov pred tým, že k tomu môže byť prinútený). Nancy Pelosiová je iná diecéza a iný prípad: v kongrese zastupuje San Francisco, ktorého biskup Salvatore Cordileone, predseda Komisie pre laikov, manželstvo, rodinný život a mládež Americkej konferencie katolíckych biskupov, zastáva úplne opačné stanovisko. Začiatkom septembra napríklad s odvolaním sa na exkomunikáciu prominentných katolíckych predstaviteľov segregačnej politiky zo začiatku 60. rokov otvoril otázku exkomunikácie politikov, ktorí tvrdošijne bojujú za potraty, ktoré označil za „najaktuálnejšiu výzvu v oblasti ľudských práv našej doby“.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.