Bývalý prezident a zbeh Andrej Kiska najprv opustil potápajúcu sa loď, dnes z bezpečia kádruje bezradných stroskotancov. Posmrtné tragikomické stony strany Za ľudí sú poučným príbehom. No len ak si z neho vezmeme ponaučenie. Tým by mala byť preventívna skepsa a podozrievavosť voči prázdnym spasiteľským projektom. A ešte prázdnejším "lídrom".

Veronika Remišová, Kiskov pohrobok na čele jeho bývalej strany, sa po nehoráznej buzerácii svojho bývalého šéfa rozhnevala a konečne odhodila zábrany: Kiskovi šplechla do tváre to, čomu sa vyhýbajú aj novinárski komentátori, inak vždy pripravení komandovať politikov aj za podstatne menšie prehrešky.

Nepriamo mu pripomenula daňové podvody a stretnutia s mafiánmi.  

A dnes k tomu pridala dobre mierený útok na šéfa Národnej banky Slovenska Kažimíra. Inokedy býva očistenie mena predpoklad verejnej funkcie, prečo by mal byť bývalý Ficov minister financií iný prípad?

Zaujímavejší je ale Remišovej útok na Kisku.

Niežeby bolo treba voči Remišovej pestovať súcit, kŕmi sa len vlastným pokrmom, no ak sa ešte aj Kiska nedávno pokrytecky postavil na stranu Márie Kolíkovej, hoci Remišová mala za sebou väčšinu straníckej základne, a ju samotnú verejne obviňuje z prepadu strany, jej prudká reakcia bola povinnosťou už len z pohľadu základnej hrdosti.      

Kiska vraj dnes cíti „pocit viny“. No nie za to, že ako kapitán odišiel po voľbách ako prvý a nechal svojich ľudí napospas osudu. Vinníkom situácie sa cíti preto, že do čela strany po svojom odchode podporil práve súčasnú predsedníčku.

Ešte v máji sme písali, že základným princípom tejto strany sa stala zrada, ktorá je po vzore otca-zakladateľa základným vzorom aj pre ostatných pozostalých v tejto schránke. Náhodné zoskupenie osobností, ktoré nespájalo nič okrem toho, že dostali pozvánku od muža, ktorý už v strane nie je. Strana založená lídrom, ktorý sa v aktívnej politike ukázal byť nepoužiteľný. Lídrom, ktorý presvedčil množstvo schopných ľudí, aby zanechali svoje kariéry a následne ich opustil v prvej chvíli, keď narazili na prekážku.

Čakali sme na to, kým tento stranícky pocit pomenuje niekto zvnútra strany. Konečne to prišlo, no paradoxne to vyprovokoval sám Kiska.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.