Zvládneme to, nakazení aj hospitalizovaní pribúdajú v priemere pomalšie, hovoria analytici

Nemocnice sa zapĺňajú, ale delta variant koronavírusuj má rýchlejší priebeh a viac pacientov prežije. Zdravotnícke zariadenia preto podľa analytikov v tejto vlne neskolabujú.

V covidovom pavilóne Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina musia vypomáhať vojenskí zdravotníci, viaceré nemocnice obmedzili plánovanú operatívu, ale záujem o očkovanie rapídne nestúpa. Zatiaľ čo zdravotnícki pracovníci opúšťajú systém, agresia voči nim stúpa natoľko, že ochranu personálne poddimenzovaného zvyšku zabezpečuje polícia.

Zdalo by sa, že Slovensko je odsúdené zopakovať si situáciu spred roka. Analytici z platformy Dáta bez pátosu však tvrdia, že delta vlnu zvládneme. Ponúkajú tri konštatovania.

Nakazených pribúda v priemere pomalšie

Titulky novín plnia katastrofické scenáre o rastúcom počte nakazených. Áno, delta je rýchla, ale podľa niektorých odborníkov nie je dôvod na paniku. Krivku rastu vraj zaobľujeme.

Zdvojnásobiť sedemdňový priemer PCR pozitívnych nám aktuálne trvá tri týždne. „Predtým sme vedeli počet pozitívnych zdvojnásobiť za 10 až 12 dní. Takže rastieme asi o polovičku pomalšie,“ hodnotia analytici.

Ďalším dôkazom miernejšej vlny má byť vekové zloženie nakazených. Najpremorenejšími kategóriami sú v delta vlne deti vo veku päť až 19 rokov a ich rodičia vo veku 40 až 55 rokov. Napriek tomu, že priebeh ochorenia je u každého nevyspytateľný, štatisticky ide o menej rizikové skupiny.

Analytici dodávajú, že oproti druhej vlne máme tri- až šesťkrát menej nakazených seniorov. Matej Mišík z Inštitútu zdravotných analýz prízvukuje, že je dôležité odložiť rodinné oslavy, na ktorých by sa mohli starší ľudia infikovať.

Priemerné počty hospitalizovaných sa spomaľujú

Pomalšie tempo rastu pozitívnych zas znamená pomalšie sa napĺňajúce nemocnice. Delta má totiž rýchly priebeh a najťažšie stavy sa do nemocnice dostávajú niekoľko dní po pozitívnom teste. Na porovnanie, v druhej vlne sa rast infikovaných v nemocniciach prejavil spravidla až o dva týždne.

Analytici upozorňujú, že preplneniu nemocníc by mohol pomôcť aj ďalší fakt. Zdravotný stav pacientov sa zlepšuje rýchlejšie, takže skôr a vo väčšom počte opúšťajú zdravotnícke zariadenia.

„V druhej vlne boli v časoch silných rastov počtov pacientov príjmy na dvojnásobku prepustených (80 ku 40). Dnes je pomer 4:3 (80 ku 60). Tento fakt nám dáva možnosť oproti jeseni 2020 predikovať stavy v nemocniciach a ich nárast mierne optimisticky,“ predpovedajú odborníci.

V počtoch úmrtí však mierne rastieme. Minulotýždňový priemer je na úrovni desať obetí. Od 6. do 12. októbra zomrelo denne v priemere 11 ľudí. Ku koncu októbra odhadujú analytici denný priemer úmrtí okolo 25. Posledný známy denný údaj z utorka 13. októbra bol 20 zomretých na ochorenie COVID-19.

Bratislava sa triasť nemusí, sever Slovenska na tom bude horšie

Zvládnuť delta vlnu nám podľa analytikov pomôže aj to, že sa šíri regionálne. Aktuálne je najpremorenejší Prešovský a Žilinský kraj.

V Prešovskom kraji hovoríme najmä o okresoch Svidník, Stropkov, Sabinov, Stará Ľubovňa, Bardejov a Prešov. Stropkov a Sabinov nemajú covidové lôžka a zvyšné okresy majú kapacity naplnené na viac než 50 percent.

V Žilinskom kraji sa budú podľa odborníkov najhoršie vyvíjať okresy Čadca, Kysucké Nové Mesto a Žilina. Očakávajú, že počty nakazených aj hospitalizovaných tam budú nasledujúce dva týždne rásť. Čadca a Kysucké Nové Mesto zaočkovali len 37 percent občanov, ale Žilinu od 65-percentnej hranice delí len pár desiatkov nezaočkovaných.

V novembri by si však sever Slovenska mohol podľa analytikov od delty „oddýchnuť“. Nákaza sa pravdepodobne presunie na Považie a cez stredné Slovensko na juh a juhozápad krajiny. Tam už je zaočkovanosť vyššia. Okresy Dunajská Streda, Pezinok, Senec, Galanta, Šaľa a Trnava zaočkovali v kategórii nad 50 rokov už viac než 65 percent obyvateľov. Komárno od tejto hranice delí iba zopár ľudí.