To, že Vikingovia pristáli na americkom kontinente niekoľko storočí pred Krištofom Kolumbom, je známe. Mohli však Európania objaviť Nový svet ešte skôr? Teórie o objavení Ameriky pritom majú aj neeurópske národy.

Za veľkou mlákou pred pár dňami oslávili Deň Krištofa Kolumba. Tento sviatok pripomína pristátie Európanov v Novom svete a začiatok európskej kolonizácie kontinentov dnes známych ako Severná a Južná Amerika.

Dlhé roky sa však špekulovalo o tom, že Kolumbus a jeho muži neboli prví Európania, ktorí vkročili na americkú pôdu. O výletoch do neznámych krajín na ďalekom západe hovoria viaceré severské ságy, chýbali k nim však hmotné dôkazy.

Bolo to tak až do 60. rokov minulého storočia, keď archeológovia odkryli na Newfoundlande (lokalita L’Anse aux Meadows) zvyšky vikingského osídlenia. Pozostatky ďalšieho možného sídla objavili v roku 2012 aj na Baffinovom ostrove či na iných miestach v Kanade.

V súčasnosti sa už príliš nepochybuje o tom, že Vikingovia skutočne dosiahli americký kontinent niekedy na prelome 10. a 11. storočia. Podľa Ságy Erika Červeného (Eiríks saga rauða) cestoval moreplavec Leif Erikson do Grónska, keď ho zastihla búrka a odviala ho k Novému svetu. Videl tu široké lesy i vinič, podľa ktorého dal novej zemi aj názov – Vinland, teda Zem vína.

Podľa takzvanej Ságy Grónčanov (Grænlendinga saga), Leif získal informácie o novej zemi na západe od Islanďana menom Bjarni Herjólfsson. Toho tam zaviala búrka niekoľko rokov pred Eriksonom.

Zem plochých kameňov

Leif Erikson nazval nové územie podľa toho, čo videl. Sága o Grónčanoch spomína Helluland (Zem ploských kameňov), ktorá sa spája s Frobisherovou zátokou na Baffinovom ostrove alebo severným cípom Labradora. Markland (Zem lesov) vraj označuje strednú časť Labradoru a Vinland môže odkazovať na Záliv svätého Vavrinca, respektíve Newfoundland.

Mapa zo Skálholtu, kópia z roku 1690, originál z roku 1570. Foto: Wikipédia/Sigurd Stefánsson

Po Leifovi nasledovali podľa Ságy Grónčanov aj ďalšie expedície na západ. Zaujímavé je, že o krajine menom Markland píše ešte v 14. storočí, teda zhruba 150 rokov pred Kolumbom, taliansky mních Galvaneus Flamma vo svojej knihe Všeobecná kronika (La Cronica universalis).

Ide o dejiny celého sveta, ktoré však Flamma nikdy nedokončil. Dielo bolo objavené a identifikované až v roku 2013 v súkromnej zbierke, pričom zmienka o Marklande (terra que dicitur Marckalada) sa objavuje v časti, ktorá hovorí o geografii sveta, zároveň je polemikou o tom, či sú póly sveta obývateľné. Mních argumentuje, že to možné je a za príklad dáva práve aj túto tajomnú zem.

„Ďalej na západ [od Grónska, pozn. red.] je ďalšia zem, zvaná Markland, kde žijú obri; v tejto zemi sú budovy z obrovských kusov kameňa, ktoré by nemohol nik iný postaviť, okrem veľkých obrov. Sú tam tiež zelené stromy, zvieratá a veľké množstvo vtákov. Avšak žiadny námorník zatiaľ nedokázal naisto zistiť nič o tejto zemi či o jej črtách,“ píše Flamma.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.