Za oblečenie si priplatíme. Cena bavlny je najvyššia za poslednú dekádu

Cena energií rastie, čo sa premieta do všetkých oblastí života od bývania cez potraviny až po oblečenie. Okrem narastajúcich účtov za plyn a elektrinu sa budeme musieť pripraviť aj na to, že si priplatíme za ošatenie. Cena bavlny je najvyššia za desať rokov a nárast pocítia aj koncoví zákazníci.

Cena bavlny sa vyšplhala na úroveň z júla 2011, keď sa firmy, ako napríklad Levi Strauss „modlili“, aby nárast prežili. Analytici dnes varujú, že mnohí výrobcovia oblečenia sú teraz v úplne inej situácii ako boli pred desiatimi rokmi a nárast cien zatiaľ premietajú na zákazníkov, ktorí napriek vyšším cenám neprestávajú nakupovať.

V piatok (8. októbra) sa bavlna prehupla cez 1,15 dolára za libru, čo je cena, ktorú odevní magnáti nevideli už desať rokov. Spôsobuje to podobné obavy ako v minulosti, ale podľa niektorých odborníkov sa zatiaľ netreba až tak obávať, aj keď v priebehu dvoch týždňov vzrástla cena komodity viac ako o pätinu (22 percent).

Pred desiatimi rokmi sa totiž cena bavlny na svetových trhoch dostala až cez 2 doláre za libru, pretože sa po nej po skončení globálnej ekonomickej krízy enormne zvýšil dopyt. India, ako veľký vývozca bavlny, vtedy navyše obmedzila vývoz tejto komodity, aby uspokojila požiadavky domácich textiliek.

Generálny riaditeľ spoločnosti Levi Strauss Chip Bergh spomína, že v roku 2011 sa pri raketovom náraste cien bavlny museli skutočne modliť. Podľa ekonóma Jacka Kleinhenza sa vtedy cena trička s krátkym rukávom posunula z približne 1,5 dolára na dva doláre a výrobcovia ešte časť nákladov brali na seba. Dnes zatiaľ nárast ceny platí zákazník.

Bergh spolu s ďalšími odborníkmi a analytikmi z odvetvia tvrdia, že nárast ceny bavlny bude pre textilný priemysel menej náročný ako pred desiatimi rokmi.

Príčiny zdražovania

Každý nárast ceny má svoje príčiny. V prípade energií ceny rastú z viacerých dôvodov – presadzovanie zelenej politiky, oživenie ekonomiky po pandémii či geopolitické problémy. Podobne je to aj s bavlnou.

Za strmým rastom jej cien je viacero dôvodov. Jedným z nich je zákaz dovozu bavlny a ďalších produktov na výrobu textílií zo západnej Číny do Spojených štátov amerických. Administratíva exprezidenta USA Donalda Trumpa tento zákaz zaviedla v decembri 2020, ale ľudia okolo nového šéfa Bieleho domu Joea Bidena ho dosiaľ nezrušili.

Ďalšou premennou, ktorá hrá významnú úlohu pri náraste ceny bavlny, je počasie. Extrémne teploty a sucho zničili časť úrody naprieč Spojenými štátmi. Bavlnové plantáže v Indii zase ohrozujú slabé monzúny.

Analytik Michael Binetti považuje obavy z nedostatku materiálu či tovaru spôsobené zvýšenou cenou bavlny za prehnané. Priznáva však, že najviac postihnutí zdražovaním budú výrobcovia džínsov, napríklad spomínaný Levi Strauss. Bavlna totiž tvorí viac ako 90 percent materiálu potrebného na výrobu džínsoviny.

Opakujúci sa scenár

Pri cene bavlny sa opakuje podobný scenár ako pri cenách energií. Aj tu vzbudzuje akýkoľvek nárast obavy z nedostatku. V prípade plynu v niektorých krajinách často oprávnené. Varovania pred tým, že nás túto zimu môže čakať plynová kríza, zaznievajú čoraz častejšie. Podobne je to aj s cenami elektriny.

Slovenský Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) už od augusta varuje, že cena elektriny by sa mohla vzhľadom na vývoj cien na komoditných burzách zvýšiť až o 15 percent. Vláda pod vedením Eduarda Hegera (OĽaNO) rieši problém so zástupcami zodpovedných rezortov aj s ÚRSO.

Podľa Hegera by ceny energií na Slovensku mali zostať na budúci rok podobné ako v rokoch 2019 a 2020. Elektriny aj plynu je podľa premiéra dostatok a súčasné celosvetové turbulencie na trhoch s energiami dokáže štát účinne tlmiť. ÚRSO je však schopné regulovať len cenu za distribúciu, cenu za samotnú komoditu ale určujú globálne trhy, ktorých prípadné výkyvy nedokáže vláda ovplyvniť.