Čo možno čakať od budúcej vlády Petra Fialu? Rozprávali sme sa s insidermi českej politiky, Matyášom Zrnom a Janou Jochovou.

Na prvý pohľad sa zdá, akoby české voľby vyhrali konzervatívci. Novým premiérom by mal byť konzervatívne založený praktizujúci katolík Petr Fiala, ľudovci z KDU-ČSL získali historicky najviac mandátov, navyše, progresívni piráti pohoreli a ľavicovo-liberálna ČSSD skončila úplne mimo parlament. Ako je to možné a čo možno čakať od českých konzervatívcov?

Oslovili sme dvoch konzervatívcov z Prahy, novinára a aktivistku, ktorých poňatie je slovenskému konzervativizmu blízke a porozprávali sa o tom s nimi. Jana Jochová vedie českú Alianciu za rodinu, s pokojom a nadhľadom zvláda podstatne ostrejšie kontroverzie a najmä osobné útoky, ako prebiehajú tu u nás. Jej poslaním je strážiť definíciu rodiny, čo sa jej pomerne úspešne darí, aj keď čelí mediálnej cenzúre či ostrakizácii. Jana je manželkou Romana Jocha, ktorý sa podobným témam venuje na Krajniakovom ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.

Druhým osloveným respondentom je Matyáš Zrno, štyridsiatnik s pestrým životopisom, ktorého jedna z predností je, že pozná väčšinu dôležitých politikov českej pravice osobne a nepredstiera žiadne ilúzie, ktorými by kryl svoje ambície. Naopak, jeho zdravá skepsa z neho robí dobrého pozorovateľa.

Začnime teda s ním a otázkou, či je Česko po víkende konzervatívnou krajinou.

Z veľkej časti je výsledok českých volieb dielom náhody či šťastia, myslí si český politický komentátor Matyáš Zrno, ktorý vysvetľuje, že významným faktorom, prečo vyzerá výsledok vo finále tak, ako vyzerá, je, že prepadlo veľmi veľa hlasov (viac ako milión, čo tvorí až pätinu odovzdaných hlasov), pričom tieto hlasy do značnej miery patrili práve trom ľavicovým stranám – ČSSD, Přísaha a KSČM –, ktoré skončili tesne pod piatimi percentami. Dokopy je to takmer 15 percent hlasov skôr ľavicových voličov, ktorých strany sa nedostali do parlamentu.

Druhým dôvodom, prečo vo voľbách dominovali skôr pravicové strany, je podľa neho aj dobre zvolená taktika, konkrétne vytvorenie koalície strán ODS, TOP 09 a KDU-ČSL v spoločnom zoskupení s názvom Spolu. Zrno pripomína, že koalície, samozrejme, nemusia znamenať synergický efekt, ale tu sa to podarilo. Tradičným voličom týchto strán spojenie nevadilo, naopak, vytvorenie koalície znamenalo, že spolu pritiahli ďalších voličov. „Profesor politológie mal pravdu, keď tvrdil, že spájanie je cesta,“ vraví Zrno.

A čo pohľad na progresívnu časť spektra, ktorá dostala – podobne ako u nás – vo voľbách trochu po prstoch?

Česká aktivistka z hnutia Aliancia za rodinu Jana Jochová tvrdí, že za neúspechom Pirátov je aj ich prílišné sebavedomie a prudko progresivistická rétorika, ktorá odhalila ich skutočnú tvár a ukázala, ako by vyzerala kultúrna revolúcia, ktorú by chceli v politike presadzovať. Ľudia im preto podľa nej prestali veriť, krúžkovali skôr starostov, ktorí s nimi tvorili predvolebnú koalíciu, a tak jasne odmietli pirátsku politiku i kultúrnu revolúciu.

Za najlepším výsledkom KDU-ČSL za dlhé roky zas Jochová vidí to, že strana išla do koalície s ODS a TOP 09, ktorá im podľa nej pomohla, napríklad aj tým, že v nej mohli neutralizovať v minulosti pomerne časté útoky, kritizujúce údajné spojenie strany s katolíckou cirkvou. Okrem toho, podľa nej v prípade ľudovcov zohralo rolu aj to, že ich voliči radi krúžkujú, a tak dokázali viacerých svojich kandidátov prekrúžkovať do parlamentu. Podarilo sa im teda niečo podobné ako kresťanom na kandidátke OĽaNO.

A čo môžeme od českých kresťanov a pravičiarov, respektíve novej vlády, ktorú budú tvoriť, očakávať?

Konzervatívnu revolúciu nečakajme

Obaja respondenti sa zhodli na tom, že nová vláda nebude konzervatívna v tom, že by dokázala pretlačiť konzervatívne témy. Zrno hovorí, že konzervatívne otázky podľa neho nebudú podstatné, keďže českým konzervatívnym stranám „nejde o to niečo presadiť, ale udržať status quo. Témy vždy nastavovala ľavica, ktorá však teraz bude mať len štyroch poslancov“. Ak vám napríklad napadnú potraty, žiadne zmeny nečakajte. Aj Jochová si myslí, že nový parlament bude v kultúrno-etických otázkach skôr hrádzou proti prenikaniu ďalších progresívnych politík než revízie statusu quo.

Jeden úspech a stopku však čakať možno. Obaja sa zhodujú na tom, že v praxi to znamená stopku pre takzvaný zákon o manželstve pre všetkých, čiže uzákonenie homosexuálnych manželstiev. S týmto zákonom sa dlho zahrával Andrej Babiš, potom sa dlho odkladal, až počkal na novú snemovňu. Zákon je jasne inšpirovaný nemeckým modelom a podobá sa na to, čo nedávno v slovenskom parlamente predložil Tomáš Valášek z PS. V Česku ho zrejme čaká stopka. Jochová pripomína, že v povolebnom štúdiu to už jasne komunikoval aj predseda KDU-ČSL Marian Jurečka.

Iné posuny sa asi očakávať nedajú. Pri otázke na to, či by v budúcej koalícii mohla prejsť aspoň nejaká malá zmena napríklad v oblasti potratov, ako trebárs predĺženie lehoty na rozmyslenie alebo zlepšenie informovaného súhlasu, ako sa to práve deje na Slovensku, sa Jochová dlhšie zamýšľa, no nakoniec priznáva, že nevie o poslancovi, ktorý by chcel niečo podobné presadzovať. „Druhého Karasa zatiaľ nevidím,“ konštatuje. Zrno v tejto súvislosti hovorí, že aj najkonzervatívnejšia strana, teda ľudovci, sú skôr „opatrní konzervatívci, ktorí hodnotovým otázkam neotvoria dvere, ale ani kvôli nim nepôjdu na barikády“. Ako príklad uvádza ich predchádzajúce pôsobenie vo vláde, kde ich v roku 2016 pri zákone, ktorý povoľoval homosexuálom osvojiť si biologické dieťa svojho registrovaného partnera spolu s opozíciou prehlasovali ich koaliční partneri, a KDU-ČSL napriek tomu z vlády nevystúpila.

Na otázku, či túto slabosť českých konzervatívcov nevyužijú ich koaliční partneri z Pirátov alebo hnutia STAN, sa obaja respondenti zhodujú, že niečo také nepredpokladajú. Zrno osobnosti z kandidátky STAN označuje za mix všeličoho, preto pripúšťa, že sa medzi nimi nájde aj niekto, kto by mohol byť hodnotovo na strane progresívcov, no zároveň upozorňuje na prípad jedného z kandidátov z radov starostov, ktorého niektorí Piráti pre jeho výroky označili za fašistu a chceli ho vyhodiť z kandidátky. Starostovia teda budú podľa Zrna skôr centristi a veľké problémy od nich v otázkach konzervatívno-liberálneho pnutia neočakáva. Jochová dodáva, že do parlamentu sa nedostali ani tradiční ťahúni progresívnych myšlienok z iných strán, ako napríklad Barbora Kořanová z Babišovej strany ANO, ktorá bola veľkou podporovateľkou zavedenia manželstiev homosexuálov. Aj preto nepredpokladá, že by medzi budúcimi koaličnými partnermi mali vznikať veľké spory ohľadne hodnotových otázok.

Samozrejme, dôležité bude aj to, akým smerom sa bude vyvíjať EÚ a do akej miery začne na niektoré z týchto tém tlačiť. Čo by, prirodzene, malo vplyv najmä na stredových a médiami ľahko vystrašených politikov.

Zmena štýlu riadenia

V čom teda bude nová vláda iná? Hlavná zmena sa podľa Zrna bude týkať osobností vo vláde a štýlu vládnutia. Babiša Zrno definuje ako „neschopného mikromanažéra so sociopatickým spôsobom riadenia“, kvôli ktorému sa podľa neho nič kľúčové počas predchádzajúceho volebného obdobia nerozhodlo a riešenia sa len odďaľovali. Ako príklad uvádza stavbu jadrovej elektrárne Dukovany či výstavbu diaľnic, ktoré za Babišových vlád nijako nenapredovali. Fiala, ale aj ostatní predsedovia koaličných strán či ďalšie významné osobnosti črtajúcej sa koalície sú pre neho omnoho schopnejší ľudia s neporovnateľne kultivovanejším vystupovaním.

Čo sa týka tém, Zrno hovorí, že od novej vlády očakáva najmä konsolidáciu verejných financií, zmenu prístupu k energetike a ochrane životného prostredia, naštartovanie reforiem či zmenu prístupu k Európskej únii. Nová vláda bude podľa neho viac eurorealistická. Jochová vidí hlavné témy novej vlády podobne. Dodáva však, že verí, že vďaka vyššiemu počtu konzervatívnych poslancov sa konsolidácia verejných financií nedotkne rodín, ale priestor na šetrenie sa bude hľadať niekde inde.  

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.