Poľsko odmietlo nadradenosť legislatívy EÚ nad ústavou, francúzska opozícia mu tlieska

Napätie medzi Bruselom a Varšavou postupne narastá, Európsky parlament aj viacerí európski politici si zvykli Poľsko kritizovať a hroziť mu sankciami. Teraz zase poľský Ústavný súd hovorí o nadradenosti domácej ústavy. Únia hrozí finančnými sankciami.

Nie je však všetko tak, ako by ste čakali. Stačí sa pozrieť do Francúzska. Kým tamojšia vláda sa postavila na stranu Únie, pravicovej opozícii sa verdikt poľského súdu páči a volajú potom, aby sa podobnou cestou vydal aj Paríž.

Minulý týždeň (7. októbra) zaznelo dlhoočakávané rozhodnutie poľského ústavného súdu o súlade poľskej ústavy a základných zmlúv EÚ. Najvyššia inštancia justície vyhlásila, že v niektorých oblastiach je poľská ústava nadradená európskej legislatíve.

Všetko sa začalo v marci, keď Súdny dvor EÚ rozhodol, že súdna reforma v Poľsku môže ohroziť nezávislosť tamojšej justície. Premiér Mateusz Morawiecki preto požiadal Ústavný súd, nech rozhodne, či má prednosť poľská ústava alebo európske zmluvy. Vyhlásenie bezprecedentného verdiktu súd najprv štyrikrát posunul, až napokon dospel k záveru, že európsky súd zasahuje do poľskej suverenity. O viacerých vnútropolitických oblastiach nemá podľa Varšavy Súdny dvor EÚ právo rozhodovať a poľská ústava má prednosť pred európskymi pravidlami.

Nasledovali víkendové demonštrácie, vo Varšave sa zhromaždilo osemdesiat až stotisíc Poliakov. Vyzval na ne bývalý predseda Európskej rady a poľský expremiér Donald Tusk, toho času predseda opozičnej Občianskej platformy. Vládu obviňuje, že chce Poľsko vyviesť z EÚ. Vládni predstavitelia na čele s premiérom Mateuszom Morawieckým a Jaroslawom Kaczynským to popierajú.

Brusel odmieta poľské argumenty

Rovnako sa Bruselu nepozdával spôsob menovania ústavných sudcov, čím spochybňuje aj verdikt súdu, ale i fungovanie disciplinárnej komory. V druhej veci Poľsko cúvlo, čeliac hrozbe sankcií a ukončilo fungovanie komory. Avizovalo však, že ju nechá dokončiť otvorené disciplinárne konania a potom komoru nahradí iným orgánom.

Európska komisia ustupovať odmieta, tvrdiac, že je jej povinnosťou dohliadať na dodržiavanie európskych zmlúv a použije všetky dostupné nástroje na to, aby to platilo: „Zmluvy hovoria jasne. Všetky verdikty Súdneho dvora EÚ sú pre členské štáty a ich súdy záväzné. Európska legislatíva je nadradená národným zákonom vrátane ústavy. Všetky členské štáty s tým pri vstupe do EÚ súhlasili.“

Poľsko namieta, že niektoré oblasti sú výlučnou kompetenciou členských štátov. Poukazuje na verdikt Ústavného súdu. Podobný kompetenčný spor s európskym tribunálom zvádza nemecký Ústavný súd. Týka sa síce nákupu dlhopisov Európskou centrálnou bankou, ale podstata je rovnaká – Nemecko tvrdí, že v niektorých prípadoch európsky súd nemá právomoc rozhodovať.

Bitka na viacerých frontoch a tvrdé sankcie

„Je to prvý raz, čo čelíme rozsudku v rozpore s európskymi zmluvami,“ uviedol Didier Reynders, eurokomisár pre spravodlivosť. Rozsudok vníma ako útok na nadradenosť európskeho práva, odmietol však, že by viedol k odchodu Poľska z EÚ. Namiesto toho hovorí o právnom spore.

Poľsku hrozia finančné sankcie, podobne ako v iných prípadoch, keď sa odmietalo podvoliť rozsudkom Súdneho dvora EÚ. Lenže tentoraz je situácia iná. Ústavný súd tvrdí, že európsky tribunál nemá právomoc rozhodovať o dianí v poľskej justícii, prípadné pokuty by teda boli neplatné.

Nie je to však jediný spor, ktorý Varšava s Bruselom zvádza. Bojuje sa na viacerých frontoch.

V pondelok (11. októbra) súd v Luxemburgu vymeral Poľsku pokutu 10 miliónov eur za pokračovanie ťažby v bani Turow na hranici s Českom. Spor sa stal bolestivým bodom v poľsko-českých vzťahoch.

Európska komisia (EK) zas kvôli nezhodám ohľadom právneho štátu a súdnych kompetenčných sporov odmieta schváliť poľský plán obnovy, ktorý je vstupenkou k desiatkam miliárd eur. Kým doteraz EK nedávala spory do priamej súvislosti s plánom obnovy, najnovšie rozhodla už o treste v podobe zadržiavania peňazí.

Poľsko považuje konanie EK za protiprávne, vyhlásil hovorca tamojšej vlády Piotr Müller. Od niektorých členov kabinetu počuť vyjadrenie, že Brusel už nechce s Poliakmi rokovať, že o konflikte je rozhodnuté.

The European Commission (EC) is acting illegally by delaying the acceptance of Poland's post-pandemic National Recovery Plan, the Polish government's spokesman claimed on Monday.

— Polish Press Agency (@PAP_eng) October 11, 2021

Vládni politici na strane Bruselu, opoziční na strane Varšavy

Nájdu sa však aj krajiny, kde nepočuť iba kritiku Poľska. Napríklad Francúzsko.

Rozsudok poľského súdu jednoznačne odsúdili francúzsky, nemecký i luxemburský ministri zahraničných vecí, ktorí sa postavili za eurokomisiu. Francúzsky minister pre európske záležitosti Clément Beaune zašiel ešte o krôčik ďalej, keď povedal: “Je tu riziko odchodu Poľska z EÚ.“ Na stranu Bruselu sa prikláňa aj europarlament.

Poliakov naopak pochválili francúzski opoziční politici, najmä pravičiari. Marine Le Penová uviedla, že Poľsko len uplatnilo suverenitu, ktorá je neodcudziteľným právom každého štátu. O suverenite a nadradenosti chce sama po prípadnom víťazstve v prezidentských voľbách usporiadať referendum.

🇵🇱 En affirmant la primauté de son droit constitutionnel sur la législation européenne, la #Pologne exerce son droit légitime et inaliénable à la souveraineté. ⤵️ https://t.co/7JE0Htt0Op

— Marine Le Pen (@MLP_officiel) October 8, 2021

O nadradení francúzskych zákonov nad európske sníva neoficiálny prezidentský kandidát Éric Zemmour a podobný názor tiež presadzuje ľavičiar Arnaud Montebourg.

Právny „frexit“ a suverenitu Francúzska v migračnej otázke pred mesiacom obhajoval Michel Barnier. Bývalý hlavný vyjednávač Európskej únie v otázke brexitu po ohlásení prezidentskej kandidatúry názorovo otočil. Michel Barnier bol ešte pred rokom v otázke nedeliteľnosti členstva v Únii nekompromisný.

A tak sa o budúcnosti poľsko-únijných vzťahov nerozhoduje len medzi Varšavou a Bruselom či Berlínom, ale tiež v Paríži.