Vo vedení polície sa rozmohli reči o temných silách. Čo spôsobí matovičizácia jazyka, keď sa ministrovi vrátili dve silné právomoci?

V posledných týždňoch sa udiali v rezorte vnútra tri dôležité veci. Vládna koalícia sa dohodla, že policajný prezident bude menovaný a odvolávaný ministrom vnútra. Podľa súčasnej legislatívy mal minister vnútra len malý vplyv na výber policajného prezidenta, keďže kandidáta vyberala komisia, do ktorej minister menoval len dvoch členov zo siedmich. Kandidáta potom schvaľoval výbor pre obranu a bezpečnosť a minister dostal návrh na jeho vymenovanie. Teda nevyberal ho on, ale on jediný potom za neho niesol zodpovednosť.     

Minulý týždeň sa však v parlamente udialo ešte jedno nečakané zvýšenie právomoci ministra vnútra, keď poslanci schválili v zákone o štátnej službe policajtov ministrovi právomoc odvolať nadriadeného policajného funkcionára bez udania dôvodu.

Do tretice, vo funkcii policajného prezidenta sa mediálne výrazne predstavil Štefan Hamran.

Myšlienková koalícia slušného Slovenska, Fica a OĽaNO

Začnime tým, ako pred pár rokmi bola nezmyselne ministrovi právomoc menovať policajného prezidenta odňatá. Ako prví s tým prišli aktivisti na mítingoch Za slušné Slovensko, potom sa toho cynicky chopil Ficov Smer a ešte počas Pellegriniho vlády naozaj v zákone ministrovi jeho personálnu právomoc nad policajným prezidentom zrušil. Do tretice sa k nim pridala vláda OĽaNO, keď s touto zmenou nič neurobila.

Keď sa na jar 2018 myšlienka obmedzenia personálnych právomocí ministra vnútra objavila, nazval som to v komentári súmrakom politiky. Veď to bol nezmyselný útok proti výkonnej moci všeobecne. Pred rokom som v televízii vyjadril znepokojenie nad tým, že vláda OĽaNO s tým po trištvrte roku vládnutia nič neurobila (výrok je v čase 1.54:30). Verila, že ruky sú rozviazané, tak čo, však?

Po roku a pol vládnutia zistila, že bezpečnostné zložky využívajú rozviazané ruky na to, aby sa navzájom obviňovali a zatvárali. Napokon sa zdravý rozum presadil. Ako to však býva, až potom, keď sa zlé možnosti vyčerpali. Ale radšej neskoro ako nikdy.

Je dobre, že padli i kompromisné predstavy, že by menovanie a odvolanie policajného prezidenta schvaľovala na návrh ministra vláda. Ak by to tak bolo, tak so železnou logikou by to dopadlo tak, že obsadenie funkcie policajného prezidenta by sa stalo predmetom koaličných vyjednávaní o personálnych otázkach.

Len to nie.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.