Sociálny dištanc, vyšší výskyt nakazených či zákaz vychádzania podmienili v pandémiou najzasiahnutejších miestach rast duševných porúch.

Počas života zaťažujú duševné poruchy globálnu populáciu v priemere viac než akékoľvek iné ochorenia. Deje sa tak napriek systému psychiatrickej a psychologickej zdravotno-sociálnej starostlivosti. Zdá sa, že pandémia ochorenia COVID-19 tento trend ešte zhoršila.

Okrem dlhodobých ekonomických a sociálnych dôsledkov negatívne ovplyvnila aj duševné zdravie. Dokazuje to štúdia publikovaná v recenzovanom časopise Lancet. Vedci v nej analyzovali recenzované štúdie o výskyte depresívnych a úzkostných porúch z obdobia od 1. januára 2020 do 29. januára 2021. Obe poruchy sú podľa výsledkov na vzostupe.

Viac nakazených znamená viac depresie

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.