Štúdia: Pandémia zvýšila nárast depresií a úzkostných porúch. Postihujú viac ženy a mladých ľudí

Sociálny dištanc, vyšší výskyt nakazených či zákaz vychádzania podmienili v pandémiou najzasiahnutejších miestach rast duševných porúch.

Počas života zaťažujú duševné poruchy globálnu populáciu v priemere viac než akékoľvek iné ochorenia. Deje sa tak napriek systému psychiatrickej a psychologickej zdravotno-sociálnej starostlivosti. Zdá sa, že pandémia ochorenia COVID-19 tento trend ešte zhoršila.

Okrem dlhodobých ekonomických a sociálnych dôsledkov negatívne ovplyvnila aj duševné zdravie. Dokazuje to štúdia publikovaná v recenzovanom časopise Lancet. Vedci v nej analyzovali recenzované štúdie o výskyte depresívnych a úzkostných porúch z obdobia od 1. januára 2020 do 29. januára 2021. Obe poruchy sú podľa výsledkov na vzostupe.

Viac nakazených znamená viac depresie

Výskyt psychických problémov ovplyvnili najmä dva ukazovatele – denná miera nakazených SARS-CoV-2 a obmedzenie pohybu. V miestach, kde bola nákaza a protiepidemické opatrenia najsilnejšie, zaznamenali u ľudí najväčší nárast duševných porúch.

„Sociálne reštrikcie, zatváranie podnikov a prevádzok, škôl, strata živobytia, zníženie hospodárskej aktivity a presúvanie priorít vlád v ich snahe kontrolovať ohniská COVID-19 majú potenciál podstatne ovplyvniť duševné zdravie obyvateľstva,“ upozorňujú odborníci.

Vedci odhadujú, že v dôsledku pandémie koronavírusu na celom svete pribudlo približne 53 miliónov prípadov depresie. Predstavuje to nárast o zhruba 28 percent oproti predpokladanému stavu bez pandémie. Celkovo sa toto ochorenia vyskytlo u takmer 3,2 tisíca ľudí zo stotisíc.

Ešte horšie sa vyvíjali úzkostné poruchy. Tie sa počas prvého roka pandémie prejavili približne u 76 miliónov ľudí. Vzrástli teda zhruba o 26 percent. Zo stotisíc obyvateľov nimi trpelo okolo 4,8 tisíca ľudí.

Najväčšie negatívne dosahy zaznamenali u žien a mladých

Odborníci sa zamerali aj na rozdiely týkajúce sa pohlavia a veku. Z metaštúdie vyplýva, že ženy pandémiou trpeli viac než muži a silnejšie postihla mladšie vekové kategórie než starších ľudí. Vysvetlení je hneď niekoľko.

Autori sa domnievajú, že ženy častejšie postihujú sociálne a ekonomické dôsledky pandémie. V dôsledku dištančného vzdelávania sa totiž museli častejšie starať o domácnosť, deti či chorých rodinných príslušníkov.

Ženy sú podľa nich počas pandémie častejšie finančne znevýhodnené. Majú nižšie platy, menšie úspory a menej stabilné zamestnanie než ich mužské náprotivky. Je tiež pravdepodobnejšie, že sa stanú obeťami domáceho násilia, ktorého výskyt sa počas lockdownu a zákazu vychádzania zvýšil.

Aj pochmúrne myšlienky u mladšej generácie majú svoje vysvetlenie. Mladí ľudia čelili podľa UNESCO najvážnejšiemu narušeniu globálneho vzdelávania v histórii. Odhaduje sa, že 1,6 miliardy študentov vo viac ako 190 krajinách sveta v roku 2020 úplne alebo čiastočne prerušilo výučbu. Pre zatvorené školy prišli mladí o interakciu s rovesníkmi. Je tiež pravdepodobné, že pre hospodársku krízu bude pre nich ťažšie uplatniť sa na pracovnom trhu.

Autori upozorňujú, že depresívne a úzkostné poruchy zvyšujú riziko ďalších chorôb a samovrážd. Zároveň podľa nich pandémia zhoršila prístup k včasnej diagnostike a liečbe. Sociálny dištanc a obmedzené cestovanie sťažili prístup k liekom a navštevovaniu liečebných zariadení. Niektoré ambulancie prerušili poskytovanie zdravotnej starostlivosti a ústavné služby sa reprofilizovali pre pacientov s ochorením COVID-19.