Čínsky kapitalizmus nefunguje podľa plánu. Prípad Evergrande

Problémy čínskeho developera Evergrande vyvolávajú vo svete obavy z krízy. Ďalší vývoj a reakcia vlády budú výpoveďou o čínskom kapitalizme. Čínska ekonomika je dnes zrejme iná, ako si ju vládnuci komunisti naplánovali, a tí ju budú chcieť usmerniť.

Svetové finančné trhy posledné týždne ovplyvňujú obavy spojené s možným bankrotom čínskeho developera Evergrande. Mohlo by sa zdať, že ide lokálnu čínsku záležitosť, no vzhľadom na veľkosť tejto firmy a previazanosť svetovej ekonomiky môžu byť následky globálne. Po rokoch sa v ekonomických médiách opäť pripomína príbeh americkej banky Lehman Brothers, ktorý stál na začiatku finančnej krízy roku 2008.

Kľúč k riešeniu problémov Evergrande drží v rukách čínska vláda. Spoločnosť je zrejme príliš veľká na to, aby ju politici mohli nechať padnúť, a pád Evergrande by zrejme zasiahol aj ďalších developerov. Navyše, spoločnosť pôsobí primárne v sektore rezidenčného bývania, takže následky jej kolapsu budú nielen ekonomické, ale aj sociálne. Ani čínski vládcovia si nemôžu dovoliť naštvať príliš mnoho ľudí.

Reakcia vlády bude dôležitou výpoveďou o tom, ako si čínski súdruhovia predstavujú štruktúru svojej ekonomiky. Zároveň možno ukáže limity zapojenia čínskych podnikov do medzinárodných finančných trhov. Výsledok nemusí byť pre Západ nutne nepriaznivý, hoci krátkodobo môže priniesť straty.

Čínski komunisti a kapitalizmus

Príbeh spoločnosti Evergrande nenesie typické čínske znaky, pokojne by sa mohol odohrať v ktoromkoľvek západnom štáte. Rýchlo rastúci developer, postupne expandujúci do iných odvetví, financoval svoj rast pôžičkami, domácimi i zahraničnými. A hoci v poslednom období dlhové financovanie pripomínalo pyramídovú hru, stále ide o veľmi kapitalistický príbeh.

Mohlo by sa zdať, že Čína je už naozaj kapitalistickým štátom. Síce nemá demokraciu, ale z ekonomického hľadiska sa veľmi nelíši od štátov Západu. Áno, nad všetkým bdie silná vláda, ale na Západe to predsa dnes už nie je inak. Áno, stále majú Číňania nižšiu životnú úroveň, horšie pracovné podmienky a podobne, ale doháňajú nás a toto sa časom zmení.

Zdanie však klame.

Medzi čínskym a západným kapitalizmom je zásadný rozdiel, ktorý ide ku koreňom. Západný kapitalizmus vyrastá zo západnej kultúry, ktorú charakterizuje individualizmus a z neho plynúci rešpekt k osobe i majetku druhých ľudí. Trhové hospodárstvo je manifestáciou tohto rešpektu v ekonomickej sfére.

Čínsky kapitalizmus nikdy nebol plodom miestnej kultúry. Ázijské hodnoty sú iné než tie západné. V Číne je kapitalizmus len nástrojom miestnych komunistov na modernizáciu krajiny. Keď zlyhal sovietsky model, skúsili iný, západný. Cieľom však nie je spoločnosť autonómnych občanov ako na Západe, ale len modernizácia ekonomiky. Prípadné vedľajšie efekty treba eliminovať.

Z tejto perspektívy treba chápať aj relatívny úspech čínskej transformácie v porovnaní, povedzme, s tou ruskou. Zatiaľ čo Rusko bolo na konci 80. rokov vysoko industrializovanou a urbanizovanou ekonomikou, Čína bola prevažne poľnohospodárska a rurálna. Čína v nasledujúcich desaťročiach len dobiehala to, čo mal Sovietsky zväz už za sebou. Navyše masakrom na námestí Tchien-an-men si v roku 1989 čínski komunisti zaistili „pokoj na prácu“.

Čínske problémy nemusia byť iba zlou správou

Predstava modernizácie sa primárne spájala s industrializáciou. Tá sa podarila nad očakávania dobre a z Číny sa stala továreň zásobujúca celý svet. V druhom slede prišiel aj rozvoj výskumu a vývoja a Čína dnes už rozhodne nie je len dielňou na realizáciu cudzích myšlienok. Lenže odklon od priemyselnej ekonomiky je pre vládnucu stranu potenciálne nebezpečný.

Primárnym cieľom čínskych komunistov zrejme nie je blahobyt Číňanov, ale udržanie vlastnej moci. Ekonomická štruktúra musí byť v súlade s týmto cieľom. Potvrdzuje to aj správanie čínskej vlády v poslednom období – na prvom mieste snaha oslabiť a regulovať technologický sektor. Problémy Evergrande môžu byť príležitosťou ukázať dominanciu vlády v sektore nehnuteľností a financií, respektíve vyslať jasný signál, že hru v Číne neurčuje súkromný sektor.

Dôsledky pre Západ sa týkajú jednak finančných trhov, jednak reálnych zdrojov. Zatiaľ nie je jasné, ako sa podarí vyriešiť obrovské nesplatené dlhy spoločnosti Evergrande. Zdá sa, že pozornosť sa doteraz zamerala primárne na čínskych veriteľov. Je otázne, či bude čínska vláda účinne chrániť aj tých zahraničných. Ak nie, prinesie to krátkodobé straty mnohým západným investorom vrátane veľkých amerických investičných fondov. Na druhej strane by odpísanie týchto dlhov zásadne poškodilo dôveryhodnosť čínskych podnikov na finančných trhoch. Tak alebo onak, tento prípad ukáže, nakoľko je Čína naozaj zapojená do globálneho kapitalistického systému.

Pozitívom môže byť aj utlmenie realitného sektoru v Číne. Problémy Evergrande upozornili, že v Číne rástla realitná bublina, akú poznáme z nedávnej minulosti v Spojených štátoch a Európe. Stúpajúca stavebná činnosť vytvárala veľký dopyt po surovinách a materiáloch, čo sa pri veľkosti čínskej ekonomiky prejavovalo v globálnych cenách. Nižší dopyt po týchto komoditách by mohol viesť k nižším cenám a uľaviť tak aj inflačným tlakom v iných častiach sveta vrátane Európy.

Čínska vláda si zrejme bude chcieť udržať svoje postavenie aj za cenu (nezamýšľaného) oslabenia ekonomiky, ktorú bude udržovať v priemyselnej fáze vývoja. Pre Západ to môže byť príležitosť hľadať konkurenčné výhody v iných odvetviach.