Znížte spotrebu mäsa, zakážte spaľovacie motory a zvýšte ceny nafty. A spravte to rýchlejšie, žiada nemecký úrad

Kravy, ilustračný obrázok. Foto: TASR/AP Kravy, ilustračný obrázok. Foto: TASR/AP

Ak chce byť Nemecko lídrom v klimatickej neutralite, musí pritvrdiť, vyplýva z interného dokumentu Spolkovej agentúry pre životné prostredie. Zmeny sa dotknú energií, priemyslu či dopravy.

Európska zelená dohoda plánuje do roku 2050 spraviť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent. Čisté emisie skleníkových plynov vyprodukované členskými štátmi Európskej únie sa majú rovnať nule. 

Dohoda má aj medzistupeň, ktorým je rok 2030. Dovtedy sa majú emisie znížiť najmenej o 55 percent v porovnaní s hodnotami z roku 1990. 

Nemecko chce byť opäť lídrom, doplatí na to?

Nemecko plánuje úplnú klimatickú neutralitu dosiahnuť ešte o päť rokov skôr. Spolková republika preto potrebuje do roku 2030 znížiť emisie až o 65 percent. Už pôvodný návrh je o desať percent prísnejší než majú iné európske štáty.

Nemecká Spolková agentúra pre životné prostredie (UBA) na začiatku októbra Nemcov nepotešila. V internom dokumente stanovila, že na naplnenie klimatickej neutrality bude treba zájsť ešte ďalej.

„Musíme to vystupňovať,“ hovorí šéf UBA Dirk Messner. Nemecké emisie skleníkových plynov sa majú do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 znížiť o 70 percent. To by znížilo emisie zo súčasných zhruba 739 miliónov ton ročne na 373 miliónov ton.

Viac veterných turbín a menej mäsa

Prudké zmeny si vyžadujú komplexný program, ktorý zahŕňa všetky oblasti hospodárstva. V sektore energií sa má zvýšiť objem výstavby obnoviteľných zdrojov. V priemysle chcú Nemci najneskôr do roku 2040 prestať spaľovať uhlie. Nahradiť ho má zelený vodík a solárne panely.

Sprísnenie sa má dotknúť aj stavebného sektora, kde je vraj potrebné okamžite zakázať inštaláciu nových olejových vykurovacích systémov. Od roku 2026 sa už nesmú používať ani plynové vykurovacie systémy. To by znamenalo rozsiahlu renováciu mnohých existujúcich budov. Nové stavby by zas museli mať zvýšené požiadavky na izoláciu.

Aj doprava má byť ekologickejšia. Spaľovacie motory sa majú zakázať – pre nové autá v rokoch 2032 až 2035 a pre nákladné autá najneskôr do roku 2038. Ľudí majú od kúpy áut a ich používania odradiť aj vyššie ceny pohonných hmôt, najmä benzínu a nafty.

Agentúra navrhuje zasiahnuť ľuďom aj do jedálnička. Ročná spotreba mäsa sa má znížiť zo súčasných 60 kilogramov na obyvateľa na necelých 16 kilogramov. Asi 15 percent spotreby mlieka majú pokryť náhradné výrobky. Dokument tiež uvádza, že na viazanie väčšieho množstva oxidu uhličitého potrebuje Nemecko viac zmiešaných lesov.

Politický tlak na ministerstvá

Šéf Spolkovej agentúry pre životné prostredie zastáva názor, že transformovať sa musia aj verejné inštitúcie. Navrhuje rýchlejšie plánovanie a implementovanie do praxe, viac digitalizácie či menej byrokracie.

„Modernizácia hospodárstva z hľadiska klimatickej politiky môže uspieť iba vtedy, ak sa stane najvyššou prioritou kancelára,“ uviedol Messner. „Ak sa bude stopercentná ochrana klímy organizovať iba na ministerstve životného prostredia a ostatné rezorty budú zapojené iba polovične, neuspejeme.“

Vyššie ceny energií, potravín či novostavieb nie sú medzi voličmi obľúbené témy. UBA je priamo podriadená spolkovému ministerstvu životného prostredia. Je teda na rozhodnutí vlády, či tieto návrhy prijme.


Ďalšie články