Vyskúšal si cestu budhizmu, meditácií a bojového umenia. No, ako sám hovorí, časom zistil, že napriek tomu, že ho to silne oslovovalo, nenašiel v tom pravý pokoj. Ten objavil v Biblii, ktorú mu daroval brat. Peter Zuzák (42) pracuje ako onkológ v bratislavskej nemocnici, v manželstve žije šestnásť rokov, je otcom piatich detí, z toho jedno je už v nebi. V rozhovore pre Štandard prezradil, ako sa z neveriacej rodiny dostal k viere v Boha a čo pre neho znamená, že Boh je živý aj v jeho dňoch.

Kto a kde je Boh? Hoci ho niektorí ľudia nepoznajú, odmietajú alebo pre nich neexistuje, iní s ním majú osobný vzťah. V sérii rozhovorov Boh nie je mŕtvy prinášame skutočné príbehy ľudí, ktorí dennodenne chodia okolo nás. Možno sú celkom nenápadní, no nesú v sebe jedinečné poznanie. Ich životné skúsenosti hovoria o Božom konaní a o tom, ako aj v každodennosti cítia, že Boh je živý.

Aké ste mali detstvo? Pochádzate z veriacej rodiny?

Pochádzam z rodiny, ktorá ma k viere neviedla. Do kostola sme nechodievali. Moje detstvo malo, samozrejme, svetlé, no aj temnejšie stránky. Vyrastal som v Petržalke, kde som liezol po stromoch. Neboli ešte počítače ani mobily, takže som veľmi veľa času trávil vonku. V škole som nemával problémy, čo sa týka učenia, ale správania. Bol som nezbedné chlapčisko s množstvom poznámok a pokarhaní. Nevedel som ani, za čo ich dostávam, ale bolo ich veľa.

Ako ste trávili voľný čas?

Chodil som na hudobnú a na bojové umenie aikido. Tréningy som mával často, prežil som si tam takmer celú pubertu. Postupne sme trénovali aj ukážky a zápasili sme. Bavilo ma to.

Spomenuli ste aj temnejšie stránky detstva...

Myslel som tým hádky a konflikty v rodine. Prežíval som to zle. Odzrkadľovalo sa vo mne napätie, ktoré bolo cítiť v rodine. Na jednej strane som bol veselý chalan, no zároveň bolo vo mne napätie, časté výbuchy hnevu. Nevedel som to spracovať... Pomohlo mi, že som chodil na bojové umenie, pretože som to dokázal akoby vybiť, ale nebolo to úplne dostatočné. Stále to vo mne vrelo a bol som nahnevaný na rodičov, na to, aký je môj svet. Nechápal som, prečo musím byť v takom prostredí. Býval som nahnevaný aj na seba. Často som klamal a páchal hriechy. V tom čase som si neuvedomoval, že sú to hriechy, ale vedel som, že to, čo konám, je zlé. Preto som bol nahnevaný sám na seba a mal som v sebe nepokoj.

Keď som mal sedemnásť, kamaráti z aikida mi navrhli, aby som s nimi išiel na prednášky, v ktorých sa naučím zaujímavé veci. Priviedli ma na stretnutie Dni ezoteriky.

Peter Zuzák. Foto: archív P. Zuzáka

Čo ste tam zažili?

Diali sa tam všelijaké zaujímavé veci, ako napríklad prechádzanie do minulých životov, veľmi zvláštne transcendentné a uletené veci. Týmto spôsobom som sa dostal k budhizmu a meditácii zazen. Vtedy sa mi to pozdávalo – tí mnísi a ľudia, ktorí tam boli, nám názorne ukázali, ako meditovať a nájsť vnútorný pokoj. Nesmierne ma to oslovilo.

(viac…)




Najnovšie autorské články