Štát nevie, koľko pôdy majú cudzinci. Trikrát nás preplatia, varujú potravinári. Korčok chce zmeny

Ivan Korèok, Peter Szijjártó tlaèová konferencia Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (vpravo) prijal svojho maďarského rezortného partnera Petra Szijjártóa v utorok 5. októbra 2021 v Bratislave. Foto: Martin Baumann/TASR

Plány kabinetu maďarského premiéra Viktora Orbána na nákup zahraničnej pôdy za stámilióny eur vrátane tej slovenskej u nás spustili lavínu reakcií. Líder Smeru Robert Fico podáva návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora varuje pred oslabením krajiny. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok vo štvrtok avizoval, že nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam cudzími štátmi prejde legislatívnymi zmenami.

Téma vlastníctva slovenskej pôdy zahraničnými osobami a firmami ako veľmi citlivej komodity sa u nás pravidelne vyťahuje a znovu ukladá do zásuvky už roky.

Do popredia sa dostala aj pri riešení jedného z najzávažnejších zločinov v dejinách našej krajiny – prípadu Kuciak, v rámci ktorého pôvodné stopy smerovali k talianskej mafii aktívnej najmä v agrosektore.

Po troch rokoch kostlivec zo skrine vypadáva opäť. Zapríčinil sa o to nápad maďarskej vlády, ktorá avizovala vytvorenie kapitálového fondu, ktorým sa majú vytvoriť základy expanzie maďarských podnikov do cudziny.

Ako už Štandard informoval, rámcový objem fondu by mal podľa uznesenia maďarskej vlády predstavovať 400-miliónov eur, pričom 70 percent sumy vo forintoch, čo zodpovedá 280 miliónom eur, zabezpečí Budapešť na úkor štátneho rozpočtu.

Špecifikom tejto idey teda je, že financie na nákup pozemkov nebudú prúdiť zo súkromných účtov, ale aj z verejných prostriedkov tamojších daňových poplatníkov.

Kľúčovú úlohu v tomto biznisovom ťažení má šéf diplomacie Péter Szijjártó, pod ktorého rezort spadá aj obchodná agenda. Politika poverili tým, aby sa postaral o zabezpečenie podmienok a požiadaviek, ktoré sú potrebné na prevádzku a evidovanie záznamov fondu a o to, aby bol aktívny pri výbere jeho správcu.

Korčok: Zmeníme to

Jeho ministerský náprotivok Ivan Korčok (nominant SaS) na osobnom stretnutí s ním netajil nespokojnosť a uviedol, že sa o vytvorení fondu dočítal z médií. „Požiadali sme Maďarsko, aby robilo svoje vládne programy, ktoré majú presah na Slovensko alebo sa realizujú na našom území, po vzájomnej dohode a odsúhlasení,“ dodal.

V rovnakom duchu vystupoval aj v čerstvej diskusnej relácii SME, kde uviedol, že „existujú tu určité pravidlá a Maďarská republika v súlade s nimi nepostupovala“. Dodal, že by chcel mať jasno v tom, aká je motivácia našich južných susedov.

Korčok ďalej skonštatoval, že nechce špekulovať, či sme svedkami zvyšovania vplyvu Budapešti na Slovensku, ale nakoľko sme ako krajina súčasťou vnútorného trhu EÚ, nevidí v samotnej aktivite problém, no nerozumie, prečo sa na tento účel využívajú verejné financie.

Korčok po štvrtkovom rozhovore s predsedom Úradu geodézie, kartografie a katastra SR Jánom Mrvom avizoval, že nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam cudzími štátmi prejde legislatívnymi zmenami. Iniciuje ich ministerstvo zahraničných vecí v súčinnosti s príslušnými rezortmi.

Mrva podľa Korčoka vydá v najbližších dňoch pokyn pre všetky katastrálne úrady, aby od 15. októbra informovali príslušné štátne orgány vrátane rezortu diplomacie, že konajú o vklade vlastníckeho práva ktoréhokoľvek cudzieho štátu k akejkoľvek nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky.

Minister skloňuje národné bohatstvo

Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nominant OĽaNO) sa na adresu ťahu Budapešti tiež vyjadril, a nie v pozitívnom duchu. Súčasťou dobrých susedských vzťahov medzi štátmi je podľa neho aj to, aby každá cezhraničná podpora bola uskutočňovaná so súhlasom štátu, na územie ktorého daná pomoc prichádza.

„Verím, že aj Maďarsko sa vráti k tejto slušnej diplomatickej praxi. Slovenskú pôdu považujeme za naše národné bohatstvo a národné dedičstvo, ktorého ochranu budeme aj v týchto turbulentných časoch naďalej legislatívne posilňovať,“ dodal minister.

Opozícia poukazuje na slabú vládu

Opozičný Smer navyše pre maďarské aktivity podá v piatok 8. októbra návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to povedal predseda strany Robert Fico.

Maďarský premiér Viktor Orbán podľa Fica chápe, že na Slovensku je bezvládie a môže tu realizovať svoje plány. Viniť z toho je podľa neho potrebné Eduarda Hegera (OĽaNO) a jeho vládu. Expremiér dodal, že sa na to nechce pozerať, a preto podáva návrh.

Zároveň žiada, aby vláda vysvetlila, čo ide robiť preto, aby sa pôda, lesy a historické budovy nedostali do rúk iných štátov. „Orbán sa správa ako dravec, ktorý zavetril starú krívajúcu laň,“ povedal Fico.

„Voda, pôda a lesy je niečo, čo je viac hodnotné ako zlato a diamanty,“ dodal. Poukázal na to, že jeho vláda ochránila už v minulosti SR pred predajom slovenskej pitnej vody či pozemkov do zahraničia.

Potravinári: Strácame značnú kontrolu nad vlastným územím

Varovný prst však v tejto súvislosti nedvíhajú len predstavitelia verejnej moci, ale aj najväčšia organizácia svojho druhu – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). Tá slovami hovorkyne Jany Holéciovej informácie o nákupe pôdy zahraničnými osobami vníma „s nevôľou“.

„Z pohľadu nielen poľnohospodárskeho, ale aj národného, je smutné a znepokojujúce, že pôdu, na ktorej hospodária slovenskí poľnohospodári, skupujú cudzinci, ktorí zo svojich krajín dostávajú oficiálnu aj skrytú podporu na to, aby expandovali do iných krajín,“ vraví pre Štandard.

Či už ide o nákupcov z krajín ako Nemecko, Holandsko, Dánsko či Maďarsko, až na malé výnimky majú podľa nej cudzinci dostatočné financie na to, aby aj trikrát prevýšili ponuky našich poľnohospodárov na odkúpenie tejto pôdy.

„Každý úbytok pôdy, najmä úrodnej pôdy, znamená pre krajinu jej oslabenie, pretože znižuje jej schopnosť produkovať vlastné potraviny. Takýmto spôsobom strácame značnú kontrolu nad vlastným územím a miera sebestačnosti tým prudko klesá. Zároveň sa opätovne zvyšuje priestor pre dovoz potravín zo zahraničia,“ varuje Holéciová.

SPPK vníma ako jediné efektívne riešenie navýšenie podpory domácich poľnohospodárov, napríklad formou dotácií. Za účelom posilnenia konkurencieschopnosti by im štát vraj mal v čo najvyššej miere pomáhať, aby mohli vlastníctvo k pozemkom nadobúdať a aby pre našich poľnohospodárov nebolo výhodnejšie predávať svoje orné pôdy zahraničným investorom.

„Na slovenskej pôde majú v prvom rade hospodáriť naši poľnohospodári a pridanú hodnotu vytvárať pre Slovensko, nie zahraniční agropodnikatelia pre svoju domovskú krajinu. Prípadný predaj pôdy musí byť legislatívou prísne regulovaný najmä z dôvodu špekulatívneho nákupu pôdy na nepoľnohospodárske účely,“ uzatvára pre Štandard komora.

Pokiaľ ide o sprísňovanie legislatívy, k jej zmenám v priebehu posledných rokov skutočne prichádza. A to aj na najvyššej úrovni.

Na ochranu pôdy myslí aj ústava

V máji roku 2017 totiž náš zákonodarný zbor schválil novelu Ústavy SR, ktorá sa týka ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy. V najsilnejšom právnom predpise sa tým zakotvila definícia pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja, ktorý požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. 

Podľa SNS nebolo jedno, kto vlastní pôdu na Slovensku. „Je iné, keď pôdu vlastní občan SR, ktorý tu žije, žijú tu jeho deti a vnuci. A úplne iné je, keď pôdu vlastnia zahraničné subjekty alebo korporácie, ktoré sídlia 5-tisíc kilometrov od Slovenska,“ vysvetľoval vtedy šéf poslaneckého klubu strany Tibor Bernaťák.

Národniari cúvli

Smerodajný je však v tomto smere Zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Legislatíva zaviedla viaceré výrazné obmedzenia týkajúce sa najmä jeho prevodu, teda predaja, kúpy, darovania či zámeny. Tento zákon zaviedla druhá Ficova vláda v roku 2014, keď bol ministrom Ľubomír Jahnátek zo Smeru.

Cieľom právnej úpravy bolo uprednostniť pri kúpe pozemkov miestnych poľnohospodárov, ktorí ju chcú obrábať a zároveň chcel zákon obmedziť špekulatívny nákup pôdy, ku ktorému dochádzalo najmä zo strany zahraničných investorov cez nastrčené slovenské obchodné spoločnosti.

Zákon okrem iného prinášal viaceré prekážky, ktoré by zamedzili odpredaju slovenskej pôdy do zahraničných rúk. Azda najviac sa skloňovala nutnosť 10-ročnej existencie bydliska alebo sídla na území Slovenska. Ministerka Gabriela Matečná (nominantka SNS) po varovaní Európskej komisie navrhla podmienku vypustiť.

„Neobávame sa, že Komisia povie, že porušujeme štyri základné slobody Únie (voľný pohyb tovaru, voľný pohyb osôb, sloboda poskytovania služieb a voľný pohyb kapitálu, pozn. red.),“ dodala toho času Matečná.

Únia: Môžete, ale nemôžete

Postoj Bruselu k protekcionistickým opatreniam členských štátov je pritom nejednoznačný a to, či národné legislatívy ochranou vlastnej pôdy porušujú, alebo neporušujú pravidlá jednotného trhu bude ešte dlho vecou výkladu.

Za všetko hovorí usmernenie, ktoré vo veci odpredávania tohto aktíva na jeseň roku 2017 vydala Európska komisia: „Členské štáty EÚ majú právo obmedziť odpredávanie poľnohospodárskej pôdy v záujme zachovania poľnohospodárskych spoločenstiev a podpory udržateľného poľnohospodárstva. Musia však pritom dodržiavať právne predpisy EÚ, najmä predpisy týkajúce sa voľného pohybu kapitálu,“ uvádza sa v ňom.

To, koľko pôdy na Slovensku v súčasnosti vlastnia cudzinci, je jednou veľkou neznámou. Odpoveď nepozná ministerstvo pôdohospodárstva a ani Slovenský pozemkový fond (SPF). „Fond predmetnými dátami nedisponuje,“ uviedol pre Štandard riaditeľ odboru komunikácie a špeciálnych činností SPF Martin Kormoš.

(tod/sita/tasr)


Ďalšie články