Spanilá jazda outsidera pokračuje. Le Penovej nočná mora Zemmour by postúpil do druhého kola

Éric Zemmour prvýkrát v prieskumoch predbehol Marine Le Penovú, ktorej preberá voličov. Napriek tomu, že ešte prezidentskú kandidatúru neohlásil, Zemmour ma nakročené do druhého kola volieb.

V najnovšom prieskume získal 17 percent a skončil na druhom mieste za Emmanuelom Macronom s 24 percentami. Prvýkrát sa mu otvorili brány druhého kola prezidentských volieb. V prípade tohto scenára by bolo pomer hlasov 55:45 v prospech Macrona.

Potvrdili sa obavy Marine Le Penovej, na ktorú sa Zemmour ostatné týždne doťahoval. Aktuálne získala len 15 percent, hoci ešte nedávno mala takmer dvojnásobok. Preferencie jej začali klesať po júnových regionálnych voľbách, v ktorých jej strana Národné zhromaždenie pohorela.

Zemmour predbehol Le Penovú, hoci nemá stranu, reálny program ani politickú minulosť. Bijú sa o rovnakého voliča. Euractiv upozorňuje na to, že tretina voličov, ktorí v predošlých prezidentských voľbách dali hlas Le Penovej, teraz podporuje Zemmoura.

Kandidatúru síce neohlásil, ale de facto rozbehol kampaň a médiá i verejnosť ho vnímajú ako uchádzača o prezidentský post. Má turné po Francúzsku, na ktorom prezentuje svoju najnovšiu knihu. Zviedol televízny duel s ľavičiarom Jeanon-Lucom Mélenchonom. Ich arénou sa stalo špeciálne štúdio spravodajskej televízie BMFTV, ktoré nápadne pripomínalo podmienky, v akých zvyknú diskutovať súperi v druhom kole prezidentských volieb.

Le Penová v defenzíve

Politická matadorka sa dostala do defenzívy. Snaží sa Francúzov presvedčiť, že jej pravicovému súperovi chýbajú vlastnosti hodné prezidenta, spochybňuje prieskumy a hovorí o zachovaní chladnej hlavy.

Nepomohlo jej ani to, že namiesto kritiky tentokrát vystupuje konštruktívnejšie a posunula sa do stredu. Predstavila ekonomický program, chce vyrovnaný rozpočet, nehovorí už o odchode z eurozóny. Podporuje opatrenia v prospech LGBT komunity, nezaujala jasný postoj k pandémii a snaží sa zbaviť toxického imidžu (po francúzsky tomu hovoria „stratégie de dediabolisation“).

Jej súper sa naopak ostro vyhraňuje, čím oslovuje mnohých francúzskych voličov. Je za deportácie nelegálnych migrantov, chce zákazať pre deti krstné mená, ktoré nie sú francúzskeho pôvodu, kritizuje zmeny pohlavia. Podávanie hormónov deťom na zastavenie puberty označuje za barbarstvo a prirovnáva to k nacistickému doktorovi a stúpencovi eugeniky Josefovi Mengelemu.

Voľby už o pol roka

Vo Francúzsku už cítiť blížiace sa prezidentské voľby, ktoré budú v apríli budúceho roka. O mesiac neskôr budú nasledovať parlamentné. Pravicoví Republikáni si zatiaľ jediného kandidáta nevybrali, plánujú usporiadať snem, kde ho zvolia. Zelení nominovali Yannicka Jadota, šťastie opäť skúsi aj líder ľavicového Nepoddajného Francúzska Jean-Luc Mélenchon.

Le Penová avizovala, že sa o najvyšší post uchádza poslednýkrát. Macron zatiaľ oficiálne kandidatúru neohlásil, čo však nie je nič nezvyčajné. Úradujúci prezidenti sa obvykle neponáhľajú a ťažia z pozície lídra, ktorý nezvádza špinavé boje a spory typické pre predvolebnú kampaň. Napriek tomu o jeho zámere zostať v Elyzejskom paláci ďalších päť rokov niet výraznejších pochybností.

Macron má navrch a prieskumy mu predpovedajú víťazstvo, či už by bol v druhom kole jeho súperom Zemmour, Le Penová alebo republikán Xavier Bertrand.

Do karát mu hrá ešte ďalší tromf. Pre francúzskeho prezidenta je kľúčové, aby mal výrazné zastúpenie v parlamente. Macronova strana Republika v pohybe má približne tretinu kresiel vo francúzskom parlamente (obe komory majú viac ako 900 poslancov a senátorov). Le Penová len sedem zákonodarcov a Zemmour nikoho. Ak by teda vyhrali, nemohli by sa oprieť o hlasy poslancov. Vo francúzskom ústavnom systéme je to dôležité. Ak parlament ovláda opozícia, prezident sa o výkonné právomoci delí s premiérom a jeho pozícia je výrazne oslabená.