V EÚ spejeme do energetickej krízy, akú sme ešte nezažili. Vláda by mala zmeniť aspoň to, na čo má právomoci.

Rok 2021 je pre Európu, ale i pre celý svet mimoriadny. Pandémia nie a nie sa skončiť, pohyb ľudí i tovarov viazne, doprava hapruje, chýbajú materiály, súčiastky, všetko dražie. Prudko vyleteli ceny stavebných materiálov, po nich elektriny a zemného plynu. Čo sa stalo? 

Mnohé príčiny nájdeme v pandémii. Napríklad na zastavení výroby dôležitých komponentov, ako sú napríklad čipy do počítačov či automobilov, sa prejavili obmedzenia v pohybe. Mnohé veci sa z domu nedajú vykonávať, vedeli by o tom hovoriť napríklad prístavní robotníci v Číne.

Ďalším všeobecným skokom zo zaužívaných pomerov je nadmerné vypúšťanie nekrytých peňazí v rozličných končinách sveta. Náhly nadbytok dopytu po dlhšej odmlke spôsobil, že ceny reagovali prudkým rastom pomaly už všetkého. A peňazí je priveľa. Ťažkajú si stavebníci, niektoré komodity zdraželi niekoľkonásobne, napríklad drevo či oceľ. V dnešnom previazanom svete sa to dotklo všetkých. 

Váľať všetko na pandémiu by však bolo príliš jednoduché. V Európe, ktorá stále viac stavia na obnoviteľných zdrojoch energie, nastala pohroma. Vo Veľkej Británii či Nemecku prestalo fúkať, a tak veterné turbíny nedodali plánované množstvo elektriny. Ekológia-neekológia, prišlo na zemný plyn či uhlie. Zvýšený dopyt spôsobila aj dlhšia posledná zima. Ceny začali kaskádovite stúpať. Nuž a napríklad nemeckí politici si problém radi ideologicky zjednodušia, keď napríklad zodpovednosť za záplavy zvalia na stav klímy. Čím len rastie tlak na nesprávnu stranu.

Ceny energií sa zbláznili

No aj to je málo na presné vysvetlenie dnešnej situácie. O slovo sa hlási Európska únie. V zmysle Európskej zelenej dohody a nedávno navrhnutého programu Európskej komisie s názvom Fit for 55, podľa ktorého sa má do roku 2030 oproti stavu spred štyroch desaťročí znížiť podiel emisií oxidu uhličitého až o 55 percent, začali stúpať ceny emisných povoleniek. Tie fungujú na princípe, že každý znečisťovateľ si ich musí zaobstarať primerane k svojím emisiám. Buď ich dostane od vlády členského štátu, alebo si ich od nej kúpi, či sa poobzerá na trhu.

A tak sa začali nákupy. Ešte nedávno sa povolenka na jednu tonu CO2 dala kúpiť za 20 eur, teraz je na hodnote 60 eur. Táto pokuta za znečisťovanie sa premieta do cien všetkého, čo súvisí s emisiami, hlavne však elektrickej energie. Jej cena stúpla od začiatku roka na pražskej burze, ktorá je pro Slovensko referenčná, na trojnásobok. A nevie sa zastaviť. V stredu atakovala historické hodnoty.

Podobne je to na burze s cenou zemného plynu, tam v stredu tiež padali rekordy. Plyn je komodita, ktorá sa na rozdiel od elektriny dokáže presúvať po svete. Vo zvýšenej miere ju konzumuje Ázia a Európe začína chýbať. Nedostatok a obavy pred vykurovacou sezónou spôsobujú aj slabo naplnené zásobníky po minuloročnej zime a odstávky po rekonštrukcii sietí v Európe. A nosný dodávateľ Gazprom vyhlasuje, že plyn bude potrebovať doma, vraj ide tuhá zima.

Situácia zašla tak ďaleko, že členské štáty, nedávno už úplne konkrétne Francúzsko a Španielsko, tlačia na Európsku komisiu, aby prišla s nadnárodnými riešeniami. Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová v stredu rezignovane v Európskom parlamente vyhlásila, že nadchádzajúca zima bude v štýle vysokých cien energií a zlepšenie možno čakať len na jar. Hoci spomenula, že nejaké opatrenia predstaví Európska komisia budúci týždeň, orientovala sa skôr na hasenie problémov v duchu kompenzovania energetickej chudoby ako na iniciovanie systémových činov.

Spojenie všetkých uvedených faktov dáva šípiť, že Európanov čaká náročné obdobie. Nejde len o ceny energií. Zvýšené náklady sa premietnu do dopravy, poľnohospodárstva, spotrebného tovaru, potravín. Čaká nás zdražovanie všetkého.

Ficovi cíti príležitosť

Slovensko je v rastúcich problémoch rovnako po uši, hoci zatiaľ akoby sme si to zakrývali.

V tejto situácii, ktorej kontúry sú zrejmé už dávnejšie, prebral na Slovensku iniciatívu predseda opozičného Smeru Robert Fico. V poslednej dobe ukazuje obrovské sebavedomie, dôvodom je priestor, ktorý mu vytvorili iní, najmä vláda a vývoj vo svete. Podnietil rokovanie parlamentu a postavil vládu do defenzívnej pozície. Darmo ho minister hospodárstva Richard Sulík mávnuc rukou obvinil, že to bol práve on, čo spôsobil svojou politikou počas vládnutia tlak na súčasné cenové tlaky. Nie je to tak, Fico má svoj diel viny, to mu nikto nevezme, ale hlavné varovanie teraz prichádza zo zahraničia.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.