Nemci a Američania sa pohli inými smermi. A my na Slovensku veríme v ilúziu

Západ sa sa čoraz viac štiepi. Proeurópsky a proatlantický postoj sa dostáva do napätia. Európski politici budú hľadať dohodu s Ruskom a chrániť obchod s Čínou. Anglosasi idú proti Číne. Aké miesto si v tom nájde Slovensko a naša časť Európy?

Po zvolení Joea Bidena sa mainstream tešil, že Spojené štáty sú späť a že sa môže vrátiť aj svet pred rokom 2016. Lenže on sa vrátiť nemôže, pretože svet sa zmenil.

A zmenila sa aj Amerika. Ako sme už napísali, Biden je v zahraničnej politike trumpovitejší než bol Trump. Vidieť to na americkej politike voči Číne, Iránu, Kube, na chýbajúcej diplomacii s Nemcami aj s Francúzmi, aj na ďalších témach.

Keby to isté robil Donald Trump, médiá by hromžili kritikou, Bidenovi rozumejú a mlčia. Počíta sa ale výsledok. Aj keď napríklad vyjednávanie s Austráliou a Spojeným kráľovstvom začalo ešte počas Trumpa, ako uviedol Fareed Zakaria v svojej relácii na CNN.

Ale poďme k hlavnej téme, k tomu, ako sa Západ začína pomaly rozchádzať inými smermi. Podčiarkujú to dve veci, bezpečnostná dohoda AUKUS a výsledky nemeckých volieb.

AUKUS je nová bezpečnostná dohoda USA, Austrálie a Británie. Jej primárnym cieľom je vojenské vyvažovanie Číny v juhovýchodnej Ázii, čiastočne ide o obchod. Američania posilňujú prítomnosť v Pacifiku, nepočítajú pritom s Francúzmi, ktorí tam majú dôležité územia (Francúzska Polynézia), ani s Nemcami, ktorí sú strategicky dôležitým obchodným partnerom Číny. EÚ má porovnateľne veľký obchod s Čínou ako USA, čo má tendenciu zmeniť sa v prospech EÚ. Obchodnú politiku EÚ diktuje Nemecko, nová dohoda sa (pre istotu) stihla ešte pred nemeckými voľbami. Čína je najväčším obchodným partnerom Nemecka, Ameriku predstihla ešte v roku 2017, keď sa Trump ujal úradu.

Nemci sú Číne dobrým partnerom, vedia, kde sú červené čiary. Keď Mercedes Benz nedávno citoval na svojom Instagrame Dalajlámu, rýchlo pochopili, že to bol omyl a Pekingu sa automobilka ospravedlnila.

Podobne, keď prezident Biden v Davose testoval ochotu Nemecka a Francúzska na iný rezervovanejší prístup k Číne. Angela Merkelová ani Emmanuel Macron nereagovali, „ponuku“ teda odmietli.

Aj to bola súčasť mozaiky, ktorá viedla k dohode AUKUS. „Spojené štáty nemajú bližšieho ani spoľahlivejšieho spojenca, ako je Austrália,“ vyhlásil nedávno prezident Biden.

V pohybe sú ďalšie veci.

Po prvé, Francúzi opäť vychladli smerom k NATO. Éric Zemmour a Jean-Luc Mélenchon hovoria o odchode Francúzska z NATO, Marine Le Penová a Xavier Bertrand o odchode z vojenskej spolupráce, prezident Macron už Alianciu nazval, že je v stave klinickej smrti, ale na jeho krok smerom k NATO po vzniku dohody AUKUS sa stále čaká.

Ak vznikne v Nemecku vláda SPD, Zelených a FDP, jedným z dôsledkov bude, že sa oslabí transatlantické spojenectvo. SPD je viac vľavo, ako jej predseda, najsilnejším možným garantom väzby na Washington sa stane FDP, pre liberálov je ale dôležitejší post ministra financií ako ministra obrany. (Aj keď transatlantické kruhy dúfajú, že FDP získa v novej vláde aj rezort obrany.)

V každom prípade dôjde oproti súčasnému stavu k posunu. Nemci chápali a využívali konflikt Ruska a Ukrajiny ako prostriedok na to, že Ukrajina zamestnáva a vojensky „viaže“ Rusko. S Rusmi sa pritom dá obchodovať (NordStream 1, NordStream 2), ale konflikt na Ukrajine Moskvu politicky aj vojensky oslaboval.

Čisté body pre Nemecko a jeho obchodné záujmy.

Lenže takáto politika voči Rusku je možná iba s Američanmi pri stole. Ak sa Spojené štáty ďalej stiahnu z Európy, prídu zmeny. Politika sankcií proti Rusku sa vyčerpala už dávnejšie, príkladom je práve Nemecko a plynový bypass okolo Ukrajiny.

Na väčšom obchode s Rusmi záleží aj Francúzom, Talianom a ďalším. Stačí si spomenúť, že po kauze Vrbětice nedošlo k žiadnemu podobnému gestu solidarity, ako po kauze Skripaľ. Západná Európa aj Brusel by sa radi pohli z miesta.

Príležitosť ponúka práve nová nemecká vláda. SPD má na Rusko vlastný pohľad, ako pripomína aj meno Gerharda Schrödera.

To celé oslabí NATO a len potvrdí to, čo už Američania deklarovali výrokom prezidenta Bidena: Že AUKUS sa pre Washington stane dôležitejší ako NATO, Pacifik dôležitejší ako Európa. Aj stiahnutie jednotiek z Afganistanu, keď sa použil článok 5 Zmluvy NATO, zapadá do tohto kontextu.

NATO sa v tom lepšom prípade začne meniť na európsku organizáciu, v tom horšom sa stane nefunkčným.

Anglosféra sa začína spájať a vymedzovať voči Číne. Tá sa orientuje na spoluprácu s Európou, presne v duchu teórie heartlandu, ako ju kedysi opísal Halford Mackinder.

Čína už ukázala svoju schopnosť podmaniť si Hongkong, cez víkend štátom dohody AUKUS pripomenula, aby neuvažovali o Taiwane.

Otázka znie, kde si v tom všetkom nájdeme miesto my, štáty V4 a v širšom zmysle východná Európa.

Zatiaľ sa totiž usilujeme o mission impossible, chceme mať obchod s Čínou, aj vojenskú spoluprácu s Amerikou. Slovensko až bláznivo nakupuje americké zbrane, podobne sa správa Poľsko, Rumunsko či Maďarsko. Najmä Poliaci a Rumuni veria, že za miliardové obchody získavajú aj vojenskú ochranu USA.

Čo je, samozrejme, ilúzia.

Najvyšší čas na nové otázky a nové odpovede.

Vojensky kľúčovou krajinou v našom regióne je Poľsko. Poliaci sú však ostro proti Rusku a veľmi pro-americkí, čo širší región východu EÚ nereprezentuje ani neintegruje. Ak si to Poľsko včas neuvedomí, stredná Európa zostane opäť raz rozdelená a najsilnejším hráčom zostane Nemecko.