Rybníček: Kolíkovej návrh súdnej mapy je ponížením Trenčína i celého kraja. Aké ďalšie poníženie bude nasledovať?

Zrušenie Krajského súdu v Trenčíne je chybou a ponížením mesta Trenčín i celého Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK). Na pondelkovom brífingu to skonštatovali primátor Trenčína Richard Rybníček a predseda TSK Jaroslav Baška. Obaja žiadajú stiahnuť reformu súdnej mapy a pripraviť ju racionálne a bez emócií.

Podľa Rybníčka dostala samospráva pripomienky sudcovskej rady Krajského súdu v Trenčíne k návrhu súdnej mapy. Od ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej očakáva, že sa ním bude zaoberať.

„Je tam niekoľko momentov, prečo si spolu s predsedom TSK myslíme, že zrušiť Krajský súd v Trenčíne je chybou. Pripomienkové konanie na novú súdnu mapu, ktorú pani ministerka upravila, trvalo len 22 dní, čo je dosť smiešna doba na to, aby sa sudcovia dokázali bez stresu vyjadriť k takejto zásadnej veci. Sudcovská rada KS Trenčín konštatuje, že debatu o súdnej mape nie je možné viesť bez celospoločenskej diskusie napríklad aj s primátormi a županmi, a nie je možné ju nahradiť koaličným konsenzom,“ skonštatoval Rybníček.

V Trenčíne sú podľa Rybníčka tri ústavy na výkon trestu odňatia slobody, z nich jeden je aj na výkon väzby a jeden je zároveň nemocnicou pre obvinených a odsúdených. V Trenčíne sú tiež dve otvorené oddelenia na výkon trestu odňatia slobody.

Aké ďalšie poníženie Trenčína bude nasledovať?

„My budeme žiadať veľmi jasné a relevantné odpovede na pripomienky sudcovskej rady krajského súdu. Rovnako sa chcem spýtať pani ministerky Kolíkovej – aké ďalšie poníženie Trenčína bude nasledovať? Zoberú nám krajský súd, máme informáciu, že nám chcú zobrať krajskú prokuratúru i krajské riaditeľstvo policajného zboru. Vláda SR v podstate poníži krajské mesto, poníži Trenčiansky kraj a v podstate z nás urobí štatistov,“ zdôraznil Rybníček.

Podľa predsedu TSK Jaroslava Bašku Zastupiteľstvo TSK i on osobne odmietajú novú súdnu mapu, ktorá mala zrušiť nielen Krajský súd v Trenčíne, ale aj okresné súdy v Považskej Bystrici, v Bánovciach nad Bebravou, v Partizánskom a v Prievidzi.

„Je nemysliteľné, aby takýmto spôsobom došlo k rušeniu takého počtu súdov v Trenčianskom kraji. Ministerka spravodlivosti to zdôvodnila popretŕhaním nitiek v okresných štruktúrach medzi sudcami, policajti a prokurátormi. Vyzerá to tak, ako keby všetci sudcovia bolí zlí. Ak pani ministerka cíti, že je tu nejaké bratríčkovanie a tlaky, nech konajú orgány činné v trestnom konaní,“ pripomenul Baška.

Ako dodal, v prípade, ak táto podoba súdnej mapy prejde Národnou radou SR, nebude to znamenať zlepšenie vymožiteľnosti práva na Slovensku, ale skôr naopak – súdy sa oddialia od občanov.

Kolíková: Súdna mapa je o dostupnej spravodlivosti

Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej je odborná diskusia k súdnej mape približne od roku 2017. „Súdna mapa je o tom, aby sme mali dostupnú spravodlivosť. Každý, kto sa obracia na súd, je ochotný prejsť aj niekoľko kilometrov navyše, možno nejakú hodinu stráviť v autobuse, vo vlaku alebo v aute, len aby dostal to rozhodnutie, rozumie, prečo tak súd rozhodol a dostal ho v primeranom čase. Toto je kľúčové pre zmeny, ktoré plánujem v justícii,“ reagovala ministerka na vyjadrenia Rybníčka a Bašku.

Bez toho, aby sa zväčšili obvody súdov, sa podľa nej nedajú tie ciele dosiahnuť. Nedá sa dosiahnuť, aby na okresnej alebo krajskej úrovni v každej agende každého súdu rozhodoval špecializovaný sudca alebo senát.

Proti je aj ZMOS

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) namieta nesúlad v predložených návrhoch zákona, ktorými sa má zaviesť nová súdna mapa. Kým v materiáli, ktorým sa menia obvody krajských súdov, sa ráta so štyrmi krajskými súdmi, v inom legislatívnom návrhu sa píše o ôsmich. V medzirezortnom pripomienkovom konaní tak podľa združenia vzniká zmätok. Materiály  žiadajú stiahnuť. Kritizujú tiež nízku fyzickú dostupnosť súdov v najmenej rozvinutých regiónoch a možné znižovanie pracovných miest. TASR o tom informoval ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.

„ZMOS aj na základe konkrétnych podnetov z prostredia regionálnych združení je presvedčené, že ciele stanovené navrhovateľom sa nedajú vyriešiť presúvaním príslušnosti súdov a presúvaním ich obsadenia. Napriek tomu, že súhlasíme s cieľmi, ktoré reforma sleduje, nemôžeme súhlasiť ani so spôsobom, akým by sa mali realizovať, keďže tento prinesie viac škody ako úžitku, a to práve v najzraniteľnejších regiónoch,“ skonštatoval Kaliňák.

Novely pôsobia zmätočne

ZMOS nesúhlasí s tým, že sústredenie agend do čo najmenšieho počtu súdov prispeje k zvýšeniu transparentnosti, kvalitnejším rozhodnutiam či rýchlejším konaniam. „Novely pôsobia zmätočne tak z hľadiska regionálneho rozdelenia kompetencií jednotlivých súdov, ako i z hľadiska rozdelenia jednotlivých agend. Ide o spleť príslušností vecných, ako aj územných, ktoré nemajú logický podklad a zakladajú aj dôvodné obavy o efektívnosť praktickej realizácie,“ komentoval Kaliňák. Poukázal napríklad na to, že obchodnoprávne spory má podľa súdnej mapy riešiť osem súdov namiesto pôvodných 54.

Združenie spochybňuje aj deklarovanú primeranú fyzickú dostupnosť súdov. Ľudia napríklad z okresov Revúca, Vranov nad Topľou, Stropkov či Gelnica budú mať podľa Kaliňáka do sídla súdu tri a viac hodín cestovania. „Sťaženie dostupnosti súdov v týchto najmenej rozvinutých oblastiach zásadne prispeje k sťaženiu prístupu práve znevýhodnených obyvateľov k súdnej ochrane. Obdobná situácia je v okresoch Malacky, Myjava a Námestovo, kde oproti predchádzajúcej úprave sa zdvojnásobí časová náročnosť a dostupnosť súdu,“ komentoval.

ZMOS sa obáva aj nadväzujúcich reforiem v oblasti prokuratúry a polície. Rovnako uvedená reforma podľa združenia povedie k znižovaniu pracovných miest v najmenej rozvinutých regiónoch, a to ich presunom do väčších miest. Spochybňuje tiež sústredenie bratislavských a košických súdov v menšom počte budov.

Hlavnými cieľmi navrhovanej reformy súdnej mapy z dielne rezortu spravodlivosti sú špecializácia sudcov na hlavné agendy a zlepšenie kvality rozhodnutí súdov. Po novom by mohli fungovať štyri druhostupňové všeobecné súdy namiesto doterajších ôsmich, a to v Trnave, Prešove, Banskej Bystrici a v Žiline. Navrhované zmeny sa týkajú aj zriadenia mestského súdu v Bratislave a v Košiciach či nového usporiadania sídel a obvodov okresných súdov, ktorých počet sa má znížiť z 54 na 30. Návrh je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

(tasr, ste)