Mobily na školách treba regulovať, deti viac skáču do reči, sme zahltení balastom, hovorí riaditeľ

Otvorenie školského roka na Základnej škole Beòovského 1 v Bratislave Ilustračný obrázok. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Technológie nevieme používať v rozumnej miere a v rozumnom čase, vidieť to aj na školákoch, hovorí Ján Kotman, riaditeľ Základnej školy Jarná v Žiline. Školy potrebujú legislatívu na reguláciu mobilov, myslí si. Sociálne siete by nezakazoval, treba ich podľa neho využiť tak, aby sme na deti pôsobili kladne.

Niektoré školy volajú po regulácii používania mobilných telefónov počas prestávok a vyučovania. Túto iniciatívu podporujete aj vy. Prečo?

Som typ, ktorý necháva ľuďom slobodu. Chcem, aby sa rozhodovali sami a brali za to zodpovednosť. A to je ťažké. Je jednoduchšie alibisticky počúvnuť rozkaz a zbavovať sa tak zodpovednosti. Povedal som si, že v škole okrem zrušenia iných obmedzení nebudem používať zaheslovanú wi-fi, ani deťom brať telefóny či inak im brániť v ich používaní. Akurát dostali vopred upozornenie, kedy mobil nepoužívať. Nefungovalo to. Deti neboli schopné mobil odložiť, ani sa od neho „odlepiť“. Nie sme pripravení na používanie, či skôr nepoužívanie takýchto zariadení. Telefonujeme kedykoľvek a kdekoľvek. Rozprávame pritom nahlas, mávame rukami, nezmyselne sa prechádzame. Častokrát tým rušíme ostatných. Napríklad v čakárni, autobuse či vo vlaku. Ak nám príde notifikácia, okamžite reagujeme. Je to neslušné.

Nové technológie nám priniesli mnoho nového a nepoznaného. Ušetrili nám čas – netreba sa napríklad viazať na pevnú linku. Ušetrený čas však často venujeme zbytočnostiam. V súčasnosti môžeme posielať fotografie, zvuky, videá okamžite a bez akejsi autocenzúry. A čo teda vlastne posielame? Množstvo nikomu nepotrebného balastu. Tiež nezmyselne čokoľvek komentujeme. Stali sa z nás tí, čo všetko vedia. Reagujeme okamžite, nie po zrelej úvahe.

Ovplyvňuje to školákov?

Áno. Skáču napríklad učiteľom do reči, nenechajú ich dopovedať vetu. Častokrát prerušia učiteľa svojou otázkou. Pritom učiteľ smeruje práve k ich informovanosti. Keby chvíľku počkali, dozvedeli by sa. A nielen odpoveď na ich jednoduchú otázku, dostali by komplexnejšiu informáciu. Potrebujeme sa učiť nakladať s týmito vecami a tiež si stanoviť vlastné mantinely. Treba rozmýšľať, čo a komu posielame – či to za to stojí a či adresát stojí o tieto „materiály“. Sme zahltení.

Čo to spôsobuje?

Prejavuje sa to aj v našich rozhovoroch. Preberáme naraz množstvo tém, ideme po povrchu. Osobné stretnutia sú často vzájomným prezentovaním toho, čo sme videli a počuli na Facebooku či internete ako takom. Učitelia už nie sú jedinými nositeľmi informácií, deti mnohé vedia aj bez nich. Potrebujú si však informácie usporiadať, vysvetliť súvislosti, učiť sa overovať ich zdroj, pravdivosť a relevanciu. Potrebujeme sa naučiť informácie sami filtrovať a hodnotiť. Popri škodlivom obsahu ponúkajú technológie aj možnosť šírenia dôležitých informácií, zaujímavostí. Sú tiež kanálom pre šírenie dobrých úmyslov, dá sa takto pomáhať a veľmi efektívne vzájomne spolupracovať. Prostredníctvom internetu sa podarilo ľuďom spoločne vyriešiť mnoho problémov, urýchliť vývoj, testovanie.

Ako sa deti správali, keď mali povolené telefóny?

Ako učiteľ som zažíval, že ich deti po celú prestávku nepustili z rúk, tajne ich počas vyučovania používali pod lavicou. Keď dostali zlú známku, hneď volali rodičom a tí do školy.

Čiže keď ste dali deťom voľnosť, telefóny zneužívali.

Nenazval by som to zneužívanie. Deti nevedeli s telefónmi rozumne pracovať. Nemáme žiadnu legislatívu a nemali sme školské pravidlá. S rodičmi sme sa preto dohodli na zmene. Deťom pred začiatkom školy mobily zbierame a vrátime im ich až po poslednej vyučovacej hodine. Občas sa síce vyskytne rodič, ktorý nesúhlasí a argumentuje, že mobily nie sú školským majetkom, no zatiaľ nám tento systém funguje. Pripravujem ešte informovaný súhlas o tom, že rodič súhlasí s nepoužívaním telefónov v škole a ich odložením.

Ako dlho takto fungujete?

Minimálne rok. Ako som už spomenul, pri tejto regulácii nám chýba legislatíva, pretože školský poriadok nie je právna norma. Ak si škola zadá takéto pravidlo, je len gentlemanskou dohodou s rodičom, že sa aj dodržiava.

Nie je školský poriadok zákonným predpisom?

Nie. Každá škola si školský poriadok upravuje podľa svojich podmienok a ten, bohužiaľ, nemusí byť pre rodičov záväzný. V tom by sme potrebovali pomoc.

Ako si predstavujete túto legislatívnu pomoc?

Ako štátom určené minimum, ktoré musí škola dodržať. Bolo by dobré ponechať školám určitú slobodu. Napríklad tak, že keď sa škola dohodne s rodičmi na niečom navyše, malo to platnosť.

Z praxe nám vyplynulo viacero nových situácií. Dieťa si napríklad počas vyučovania objednalo pizzu. V pizzerii mu povedali, že jedlo dovezú o 45 minút, počas ďalšej prestávky. Doviezli ju však až počas hodiny. Dieťa oklamalo učiteľa a potom bolo zle. Uvedomili sme si, že je to niečo nové, s čím sme nepočítali. Preto som rozhodol dieťa nepotrestať. Toto je ale zrejme potrebné upraviť v školskom poriadku. Podobne ako nepoužívanie mobilov.

Ján Kotman. Foto: Osobný archív J. Kotmana

Zozbierané telefóny majú určitú hodnotu a máme problém bezpečne ich uložiť. Aj s tým by sme potrebovali pomoc od štátu. Kedysi bolo v jednotnom školskom poriadku pre všetky školy uvedené, aby si deti do školy nenosili cenné predmety a veci nesúvisiace s vyučovaním. Máme však úplne inú dobu a mobil je už nutnosťou.

Ale telefón pri vyučovaní deti predsa stále nepotrebujú.

Nepotrebujú mať mobil nutne stále pri sebe. Keby sa niečo stalo dieťaťu, alebo by potrebovalo súrne zavolať rodičom, telefón mu vydáme, alebo môže využiť školské telefóny. To už ani nehovorím o sociálnych sieťach, ktoré vieme takisto rozumne použiť.

Aké skúsenosti máte so sociálnymi sieťami?

Stávalo sa, že deti natáčali videá či fotili a potom ich zdieľali na Facebooku. Deti sa na tom smiali a nesprávne si vysvetľovali zachytené situácie. Bolo to pre nás veľmi ponižujúce. Stretli sme sa aj s tým, že deti zosmiešňovali iných žiakov. Tento typ šikany sme museli riešiť.

Prestávky sú na to, aby si deti oddýchli, najedli sa a komunikovali so spolužiakmi. Ak namiesto toho sedeli s mobilom v rukách, aké to malo dosahy na ich správanie?

Mám 57 rokov a môžem povedať, že my sme žili zásadne inú dobu. Hojdali sme sa na plotoch a hádzali si v triedach lístočky. Čakávali sme sa pred domom a kinom, ak sme sa niekam hneď nedovolali, neboli sme z toho okamžite podráždení, ako sú ľudia teraz. Doba sa zmenila. Deti dnes sedia vedľa seba a komunikujú spolu cez sociálne siete. Nie som úplne proti používaniu mobilov. Nebezpečná je závislosť, ktorá pri tom vzniká. V ľuďoch všeobecne vzniká akýsi typ nervozity. V zlomku sekundy musia vidieť, čo im kamarát napísal a hneď musia odpísať späť. Deti prichádzajú o komunikáciu tvárou v tvár, ale nie som si istý, či by to vyriešilo úplné odobratie mobilov. Sú už zvyknuté takto komunikovať naraz nielen s kamarátom sediacim vedľa, ale aj s ostatnými, ktorí sú v inej škole, meste, štáte.

Čo sa s tým dá robiť do budúcnosti?

Myslím si, že žijeme nevyskúšanú dobu. Nie sme pripravení a nevieme, ako sa s tým vysporiadať. Každý to skúša po svojom, pomaly sa učíme nejakým pravidlám. Možno treba prečkať, kým to prehrmí. Ako som povedal, nezakazoval by som mobily úplne. My dospelí sa tvárime, že vieme, ako by deti mali žiť a čo robiť, tiež ako používať mobily. Ale to nám hovorili aj naši rodičia a robili sme si aj tak po svojom, zásadne však inak. Nebudeme písať do zošitov, lebo už máme všetko napísané na internete, nebudeme si robiť okraje, lebo to netreba, prípadne už sú v zošitoch vytlačené. Fungujeme zásadne inak ako v nedávnej minulosti. Majme však na mysli, že my dospelí máme zodpovednosť za výchovu detí a treba ich chrániť. Napríklad aj vysvetľovaním rozumného používania mobilov, prípadne sociálnych sietí, internetu ako takého.

Instagramovú influencerku Zuzanu Plačkovú nedávno zadržala NAKA a aj s manželom je obvinená z drogovej trestnej činnosti. Na toto narážate?

Aj na to. Je to totiž vzor, ktorý sledujú mnohé deti na základnej škole. Sociálne siete by sme mali využiť tak, aby sme na deti pôsobili kladne. Detváky to majú radi, je to ich komunikačný kanál. Zdôrazňujem: učme deti hľadať si poctivo zdroje, neveriť dezinformáciám, rozširujme ich vedomosti, učme ich kriticky myslieť. Ak trávia veľa času s mobilom, pýtajme sa ich, čo sa dozvedeli, či to bolo dôležité, čo im to dalo do života. Nešiel by som cestou zákazov alebo trestov, ale skôr uvedomenia si, vysvetľovania, argumentácie. Deti potrebujú pochopiť, že ak mobil odložia na tri hodiny, nič sa nestane. Musia sa naučiť rozdeliť si čas a nereagovať na každú notifikáciu okamžite.

Deti strávili posledný rok a pol dištančným vzdelávaním. Museli sa naučiť manažovať svoj čas, inak by nemali šancu všetko stihnúť. Pomôže im táto skúsenosť v tom, že budú odolnejšie voči sociálnym sieťam?

Súhlasím s tým, čo ste povedali. Pomôže im to, my všetci sa učíme manažovať si čas a bojovať s potrebou byť neustále online. Akurát nie každý to ešte zvláda, je pred nami ešte dlhá cesta. V ideálnom stave by školy deťom nemuseli brať mobily vôbec, pretože by ich vedeli v rozumnej miere a v rozumnom čase používať.

investigatívy denníka Wall Street Journal vyplýva, že sociálne siete tvoria tak, aby mladých ľudí strhávali do špirály videí. Zároveň je potvrdené, že ak mladí trávia pri aplikácii nadmerné množstvo času, zažívajú zvýšený stres, prepad sebavedomia či samovražedné myšlienky. Je vôbec šanca, že sa naučíme sociálnym sieťam odolať, ak sú samotní vývojári krok pred nami, vedia, ako vytvoriť závislosť a my sme podľa vašich slov bez všeobecných vedomostí, ako sa tomu brániť?

K tejto veci by som navrhoval určitú rozumnú reguláciu algoritmov fungujúcich v týchto sieťach. Nevolám po regulácii, akú sme zažívali počas vlády komunistov. Mám na mysli rozumné vzájomné dohody rozumných ľudí.

Ako hodnotia rodičia s odstupom času reguláciu mobilov vo vašej škole?

Nemajú s tým žiaden problém, nedostávam žiadnu negatívnu spätnú väzbu. Sme ľudia, a ak rodič či dieťa požiada o možnosť komunikácie, radi mu ju umožníme.


Ďalšie články