Energetická kríza v Číne prinesie problémy a vyššie ceny. Pre Európu je to varovanie

Ceny energií nerastú len na Slovensku, energetická kríza sa prejavuje globálne. V Číne dochádza k výpadkom zásobovania elektrinou, čo sa prejaví ďalším nedostatkom dôležitých komodít a rastúcimi cenami tovarov. Hoci sa týmto problémom nevyhneme, Európa by sa mohla aspoň poučiť.

Rastúce ceny energií nie sú slovenskou doménou. Opozičné útoky na vládu sú v tejto veci dosť nezmyselné a zakrývajú realitu. Nedostatku energie čelia štáty po celom svete. Fakt, že si domácnosti za kúrenie a svietenie priplatia, je nepríjemný a iste má svoje sociálne dôsledky. No problémy sú hlbšie a globálne a priplácať si budeme nielen za teplo a svetlo.

Najlepším indikátorom vývoja na trhu sú ceny. Pohľad na burzy, kde sa tvoria globálne ceny energetických komodít, hovorí jasne – máme problém. Cena ropy je mierne nad úrovňou spred pandémie. U tejto komodity však ide najmä o šikovné riadenie ponuky zo strany kartelu OPEC, dopyt sa po pandémii zatiaľ úplne neobnovil. Zemný plyn stojí dvakrát viac než pred pandémiou. Uhlie trikrát viac. Silová elektrina v Európe je na tom podobne.

Vyhliadky nie sú nijako ružové. Európe chýba plyn na zimu, Rusi si ten svoj šetria pre seba, v Británii nefúka vietor, uhoľné i jadrové elektrárne sú odstavované. Vyzerá to, že s Európe sme si zarobili na poriadny problém. Lenže problémy sú aj inde.

Skutočný problém rastie v Číne

Jedna vec sú rastúce ceny, iná vec je skutočný nedostatok. Je možné, že sa k nemu blížime aj v Európe, Čína ho však zažíva už dnes. Viac než polovica čínskych regiónov v rôznych formách čelí nedostatku elektriny. Niekde sa problém dotýka len priemyslovej výroby, inde už aj domácností. Pritom na severe Číny už panuje zima s nočnými teplotami pod nulou. Výpadky sa týkajú aj verejného osvetlenia, semaforov či vysielačov mobilných operátorov.

Čínske problémy sú zrejme výsledkom kombinácie snahy o znižovanie energetickej náročnosti a vysokej ceny uhlia. Hoci Čína znížila v posledných štyroch rokoch podiel elektriny vyrobenej v uhoľných elektrárňach z 80 percent na o niečo viac než 50 percent, stále je táto komodita zásadným energetickým zdrojom. A uhlie je stále drahšie. Pritom domáce zdroje sú nedostatočné a Čína je najväčším dovozcom uhlia v Ázii. V reakcii na austrálske vyšetrovanie pôvodu koronavírusovej pandémie navyše čínska vláda zakázala dovozy lacnejšieho uhlia z tejto krajiny.

Číňania mrznúci pri sviečkach by nás v Európe možno ani nemuseli zaujímať. Rozhodne by sme však mali zbystriť pozornosť pri správach o obmedzovaní priemyselnej výroby. Znížené dodávky elektriny sa dotýkajú aj tovární západných firiem ako Apple či Tesla. Navyše, výpadok lokálnych výrobcov môže prehĺbiť aktuálny nedostatok na trhu mnohých komodít.

Ohrozené sú najmä komodity s energeticky náročnou výrobou. Medzi nimi je napríklad hliník alebo cement, materiály dôležité pre rozvoj automobilového či stavebného priemyslu, a to i v Európe. Aktuálne najväčším problémom pre globálny priemysel sa zdá pokles výroby kremíku, ktorého cena vzrástla až štvornásobne. Pritom ide o dôležitú surovinu používanú pri výrobe čipov, skla, stavebných materiálov či silikónu – materiálu s mnohostranným použitím.

Vedľajšie účinky zelenej politiky

Hoci čínska energetická kríza nie je vyvolaná výhradne – a možno ani primárne – environmentálnou reguláciou, ukazuje nám, aké nepríjemné následky môžu mať chyby v oblasti energetickej politiky. Európa, ktorá balansuje na hrane energetickej krízy, by mala udalosti v Číne pozorne sledovať. Nielen že sa musíme pripraviť na to, že dopady nás priamo zasiahnu v podobe ďalšieho narušenia dodávateľských reťazcov a zdražovania, ale mohli by sme sa i poučiť.

Hospodárska politika je vždy o presmerovaní zdrojov, či už medzi odvetviami, alebo v čase. Úspory a investície môžu mať zmysel, ak zvyšujú budúce bohatstvo. Problém centrálneho plánovania však spočíva okrem iného aj v neschopnosti nájsť správnu mieru medzi dnešnými obeťami a budúcim prospechom. Dokonca aj benevolentní plánovači – tí, ktorí sa usilujú o spoločné dobro, – budú v tejto veci tápať v tme.

Bohužiaľ, plánovači zaslepení ideológiou správnu mieru spravidla odhadnú veľmi zle. Výsledkom býva utrpenie mnohých ľudí, či už dobre viditeľné – spomeňme si na hladomory v dôsledku sovietskej kolektivizácie alebo čínskeho Veľkého skoku vpred –, alebo skryté v podobe kratšieho a menej kvalitného života. Súčasná zelená politika zatiaľ nehrozí vyvolať hladomory, no niektorých ľudí zrejme postaví pred dilemu či svietiť, kúriť alebo jesť.

U ideológov sa vedľajšie škody zjavne počítať nemusia. Keď sa rúbe les, lietajú triesky. Navyše, je tu pandémia, ktorá sa stala vítanou zásterkou na odpútanie pozornosti a zakrytie negatívnych dôsledkov. Hoci zelená agenda nemá s pandemickou krízou nič spoločné, európsky Plán obnovy sa disproporčne zameriava práve na túto oblasť. Abstraktné klimatické holuby na streche sú pritom povýšené nad energetickú bezpečnosť.

Otázkou zostáva, aká veľká kríza dokáže európsku politiku zvrátiť. Budú stačiť vyššie účty za energie? Alebo prvý, piaty či desiaty rozsiahly blackout? V Číne ich už majú. Múdry sa učí na chybách druhých.

---