Jaroslav Spišiak: Zásah v Pente nebol prehnaný

Volanie po obvinení Roberta Fica alebo Roberta Kaliňáka polícii nepomáha, hovorí bývalý policajný prezident a dnes poradca ministra vnútra Jaroslav Spišiak.

Všetci policajní prezidenti, ktorí prišli po vás, sú momentálne za mrežami. Nemáte čudný pocit?

Zatiaľ sú len vo vyšetrovacej väzbe. Ešte to nie je uzavretá vec. V procese dokazovania sa to môže ukázať inak. Zatiaľ je fakt, že sú vo vyšetrovacej väzbe.

Je to bezprecedentné. Niečo také sa nestalo ani po páde vlády Vladimíra Mečiara.

Samozrejme, že to nevyzerá veľmi ľúbivo, keď sa pozeráme na policajný zbor z tohto uhla pohľadu. Preto to ja aj viacerí moji kolegovia policajti vnímame dosť smutne, že policajný zbor je konfrontovaný s tým, že jeho vrcholoví predstavitelia sú stíhaní, dokonca väzobne. Je to dosť smutné.

Čo to znamená pre funkčnosť polície a NAKA? Táto jednotka vznikla počas vlád Smeru ako elitná časť polície, celé jej bývalé vedenie je teraz obvinené. Aký problém v tom vidíte?

Predchodcom NAKA bol ÚBOK – Úrad boja proti organizovanej kriminalite. Ten som v podstate vymyslel ja: ako sa má riadiť a princípy, na základe ktorých má pracovať. Následne po nástupe inej vlády sa ÚBOK pretransformoval na NAKA.

Prečo vlastne? 

Ja som o tom komunikoval s vtedajším prezidentom policajného zboru Tiborom Gašparom. Vysvetľoval, prečo to premenovali na NAKA. Zaviedli vraj novú formu riadenia a začlenili do jedného útvaru aj Úrad boja proti korupcii. Teraz je štruktúra NAKA iná, ako bola v čase, keď ju riadili tí, ktorí sú teraz väzobne stíhaní. Došlo k reorganizácii NAKA a súčasné vedenie po novom reorganizačnom procese má výsledky, o ktorých hovoríme.

Takže napriek tomu, že špičky NAKA boli obvinené, tak inštitúcia ako taká nebola v stave, že by si zaslúžila rozpustenie a bola nahradená novou jednotkou?

Nie. Teraz, keď sa intenzívne hovorí o reorganizácii policajného zboru vo všetkých formách jeho činnosti, tak samozrejme aj Prezídium PZ prejde určitou reformou. Aj samotná NAKA bude reorganizovaná podľa potrieb súčasnosti. Čiže, áno, dôjde k zmenám, ale nie k rozpusteniu.

V akom odbornom stave je teraz NAKA?

K tomu sa neviem vyjadriť, pretože nemám prístup k trestným veciam. Som poradca, ktorý má na starosti pomáhať s reformou Policajného zboru ako takého. Odborná zdatnosť policajtov na NAKA je vidieť podľa jej terajších výsledkov.

To uvidíme podľa toho ako dopadnú na súde… 

Je to v prvotnom štádiu, uvidíme, ale toto sú zatiaľ výsledky NAKA. Uvidí sa, ako sa to bude vyvíjať.

Koľko ľudí z NAKA muselo odísť z rozhodujúcich pozícií? K akej veľkej obmene došlo? 

V roku 2019 došlo k veľkej obmene a dosť radikálnej reorganizácii. Zrušilo sa líniové riadenie jednotlivých špecializácií. Preskupili sa v podstate skoro do formy ÚBOKu.

Čo to znamená?

Je to dosť komplikované vysvetliť. Predtým, ako vznikol ÚBOK (Úrad boja proti organizovanej kriminalite), existovali tri celoslovensky pôsobiace útvary, ktoré mali za úlohu bojovať prevažne s organizovanou kriminalitou: Úrad organizovanej trestnej činnosti, Úrad finančnej polície a Národná protidrogová jednotka. Líniou boli riadené po celom Slovensku a za čias môjho viceprezidentovania som ich spojil do jedného celku vo forme ÚBOK a zmenili sme líniové riadenia na regionálne s využitím synergických efektov jednotlivých línii.

A čo sa zmenilo s NAKA?

Keď zriadili NAKA, tak vrátili líniové riadenie s tým, že jedna z línii bol odbor boja proti korupcii. Líniové riadenie brzdilo vzájomnú informovanosť, koordinovanosť postupov. Zároveň umožnilo len líniový zber informácií bez krížovej kontroly, a to umožňovalo zneužívanie tak, ako sa o tom teraz hovorí, zároveň dochádza k obviňovaniu riadiacich funkcionárov.

Líniové riadenie znamená, že šéf, ktorý má na starosti napríklad finančnú kriminalitu, vedel dozerať, koordinovať a manažovať po celom Slovensku a nebol nikto iný, kto by mu do toho zasahoval. Teraz sa toto líniové riadenie zase rozložilo do tej pôvodnej podoby, v ktorej bol kreovaný ÚBOK.

Reformy, ktoré viedli k zlepšeniu na NAKA, spustila teda ešte minulá vláda.

Nebola to vláda, bol to riaditeľ Zurian. Reforma bola vykonaná po výmene vedenia v NAKA, čiže keď odišiel pán Hraško, pán Krajmer a celé to vedenie. Následne začal proces reorganizácie, zefektívnenia činnosti a procesov tak, že priniesli  výsledky, ktoré tu dnes vidíme.

Obvinení sú aj dvaja bývalí policajní prezidenti. V akom stave je policajné prezídium?

Ja sa môžem vyjadrovať vždy len k štrukturálnemu stavu, nie vecnému. V rámci príprav novej koncepcie policajného zboru vykonávame analýzy, ktoré nám majú povedať, ktorá časť, súčasť a služba policajného zboru by sa mala v akom smere reorganizovať alebo vytvoriť nanovo, aby bola efektívna v 21. storočí. Čiže poznám situáciu v policajnom zbore len z tohto uhla pohľadu a nie vecného, teda čo a ako robia. Na to sú tam manažéri, ktorí to majú riadiť a výsledky policajnej činnosti…

..ale pre políciu v zásade platí…

..pre našu políciu v zásade platí, že v rámci prípravy novej koncepcie vidíme, že je potrebné prijať určité reformné opatrenia, ktoré zefektívnia činnosť na všetkých úrovniach riadenia aj výkonu.

Kľúčovým prvkom má byť aj to, že sa bude dať ľahšie odvolať nejaký policajný funkcionár. 

Áno, lebo v súčasnosti je to v podstate nemožné, pretože zákon o služobnom pomere príslušníkov policajnom zbore umožňuje odvolať nadriadeného policajta z funkcie len z troch dôvodov: ak hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu, bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol služobným hodnotením vyhodnotený ako nespôsobilý zastávať danú funkciu.

Služobné hodnotenie je určitá procedúra definovaná tým istým zákonom a vykonáva sa v päťročných intervaloch, musí sa robiť komisionálne. Je to zdĺhavý proces, ktorý siaha do minulosti, a preto je v súčasnosti obtiažne písať toto hodnotenie objektívne. V minulosti mal hodnotený riadiaci policajt výsledky, dostal disciplinárne odmeny, bol pozitívne hodnotený. Na základe týchto konkrétnych písomných dokumentov nie je možné povedať, že je nespôsobilý, keďže podľa predchádzajúcich nadriadených bol  spôsobilý a v niektorých prípadoch navrhovaný na vyššiu funkciu.

Druhá možnosť je preukázať hrubé porušenie služobnej prísahy. Zákon pritom strtiktne určuje, čo sa môže považovať za takéto porušenie. Bez dôkazov, bez preukázania viny z vážneho disciplinárneho priestupku to nie je možné stanoviť. Posledná možnosť je počkať, kým bude niekto odsúdený za úmyselný trestný čin..

Čo hovoríte, vypovedá o tom, že polícia je dobrá vtedy, keď je v dobrom personálnom stave. Ryba smrdí od hlavy a určujúcim elementom je v tomto prípade policajný prezident. Vy teraz vyberáte nového policajného prezidenta. Súčasná vláda, keď bola v opozícii, tak kritizovala zmeny, k akým došlo. Aký zložitý je proces výberu nového policajného prezidenta?

Teraz vyberáme nového policajného prezidenta podľa platného zákona, ktorý bol schválený ešte predchádzajúcou vládou. V ňom bolo striktne definované, že ak sa uvoľní pozícia policajného prezidenta, tak do 30 dní sa vypíše výberové konanie. Aby sme naplnili literu zákona, tak sme museli vypísať výberové konanie. Ešte však nie je také, aké sme v rámci reformy plánovali zaviesť.

Aký bude nový policajný prezident? Už máte kandidátov na stole…

Komisia, ktorá bola určená na výber dnes (9.12.) otvárala obálky, v ktorých kandidáti predložili dokumenty aj s víziami, ako by chceli riadiť policajný zbor. Dostali sme 4 obálky. Čiže štyria kandidáti sa prihlásili na post budúceho policajného prezidenta, dvaja nesplnili podmienky.

Ako to zatiaľ hodnotíte?

K tomu sa teraz nebudem vyjadrovať, pretože som ministrom určený ako jeden z členov tej komisie, čiže sa nemôžem vyjadrovať, aby som neznehodnotil celý výber.

Predpokladáte, že tento policajný prezident bude trvalý, alebo keď zavediete reformu, tak sa bude znova meniť?

Stále platí zákon, podľa ktorého sa tento policajný prezident ustanovuje na 4 roky. S tým, že ak bude schopný a svoju funkciu bude vykonávať kvalitne, dá sa jeho funkčné obdobie predĺžiť o ďalšie 4 roky. V nami pripravenej koncepcii to bude inak. Legislatívne sa to plánuje upraviť tak, že policajný prezident ustanovený podľa tohto zákona bude aj podľa tohto nového považovaný za policajného prezidenta, aby sme nemuseli robiť výber každú chvíľu. Bude teda akceptovaný tento výber aj podľa novej právnej úpravy.

Ako bude táto koncepcia vyzerať? 
Komisia určená k príprave reorganizácie sa uzniesla, že nebudeme informovať o dielčích záveroch a návrhoch, a preto sa k tejto téme nebudem vyjadrovať. Môžem povedať len toľko, že koncepcia je tvorená tak, aby sa maximálne posilnil dôraz na profesionálny uhol pohľadu a minimalizoval sa politický vplyv. Zároveň, aby minister mal výraznejšiu pozíciu pri výbere.

Teraz bol zvolený nový generálny prokurátor Maroš Žilinka a prezidentka ho vo štvrtok vymenuje. (Rozhovor bol robený v stredu 9. decembra, pozn. red.). Vy Žilinku dobre poznáte, pôsobili ste v rovnakom období za ministra Lipšica vo vedení polície. Ako ste privítali jeho zvolenie

Privítal som to pozitívne, lebo pán Žilinka má podľa mňa ťah, je proaktívny v boji proti akejkoľvek kriminalite – aj tej najzávažnejšej. Je neoblomný, čiže z tohto uhla pohľadu sa rysuje ako výborný generálny prokurátor.

Časť médií sa ho snažila diskreditovať kontaktmi na Smer, Kaliňáka a Gučíka. Tomu ste prikladali nejakú váhu?

Dôležité je osobné poznanie a to ostatné sú niekedy len balasty. Niekedy ten, proti komu je najväčšia kritika, je ten najlepší. Ten, ktorého majú všetci radi a chvália ho, najlepší byť nemusí. Existencia kritiky a pochybností, v niektorých prípadoch možno účelových, svedčí o tom, že to bude dobrý generálny prokurátor.

Hovoríte, že to, že nebude vyhovovať napríklad Denníku N a Týždňu je dobré znamenie?

Je vecou generálneho prokurátora, aby obstál v rôznych mediálnych, konšpiračných a diskreditačných prestrelkách, ktorých bude určite veľké množstvo. Už teraz sa hromadia, lebo sociálne siete poskytujú možnosti kadekomu vyjadrovať sa pod rôznymi identitami. Toto v minulosti nebolo, ale teraz je to dosť preferovaná vec.

Vy máte bohaté skúsenosti. Polícia sa dlhodobo sťažovala na zlú spoluprácu s generálnou prokuratúrou. Aj v tých lepších rokoch bola pri vyšetrovaní zločinu tým slabším článkom. Aké zmeny očakávate na generálnej prokuratúre teraz, keď oceňujete nového generálneho prokurátora?

Očakáva sa, že bude proaktívny nielen sám vo svojich veciach ako doposiaľ, ale zabezpečí, že celá štruktúra, ktorú bude riadiť, pôjde tým istým tempom a bude aktívne riešiť prípady.

Vyznávate princíp, že rozhodujúci sú ľudia a je podstatné, aby boli správni ľudia na správnych miestach. Koľko prokurátorov je z vašej skúsenosti pripravených fungovať tak, ako by polícia na stíhanie zločinu potrebovala? Od poslanca Alojza Baránika z SaS už v tomto kontexte zaznelo obvinenie, že množstvo prokurátorov zobralo úplatok. Ako to vidíte vy?

To sú práve tie dezinformácie, ktoré hovoria, že skoro každý jeden policajt, prokurátor, sudca, novinár, lekár a vlastne všetci, nezabudnime ani na politikov, vzali úplatok. Dlhú dobu bola v republike taká klíma, že toto je bežné a občania sa s tým viac-menej stotožnili. Niektorým sa možno zdá pozitívnejšie, že všetko sa dá vybaviť, vyriešiť, netreba sa spoliehať na dôkazy. Stačí vedieť, za kým ísť a ten už to potom vybaví.

Prokurátori žili v tomto temne. Potrebovali existovať, živiť rodiny, splácať pôžičky, a preto sa viacerí prispôsobili, hoci s tým nesúhlasili. Nechceli si robiť zbytočné pracovnoprávne problémy. Vedeli, aká je línia, lebo videli, ako pôsobí manažment, a preto pôsobili len vlažne, aby sa neprášilo.

Sú títo ľudia podľa vás pripravení na zmenu?

Som presvedčený, že generálny prokurátor ich dokáže vhodne motivovať, že teraz je tá šanca, aby ukázali, čo v nich je. Aj keď predtým určite neboli  hrdinovia a ani teraz nemusia byť, keď zrazu môžu vidieť, že za nimi, pred nimi alebo s nimi je manažér, ktorý ich v tom podporuje a nekladie im prekážky, sú určite schopní aj tí, ktorí doteraz len prežívali.

V akom časovom horizonte by mohlo dôjsť k zmene?

Mohlo by to prísť veľmi rýchlo. Už len osoba generálneho prokurátora je motivujúcim momentom. Niektorých možno treba posúvať, iných hodnotiť, vyzdvihnúť tých, ktorí sú pozitívni, aby ostatní videli, že sa oplatí byť aktívny. Takýto proces si vyžaduje určitý čas.

Ako vidíte budúcnosť Trnku?

Prebiehajú určité procesné úkony. Uvidíme, ako sa s tým vysporiadajú OČTK.

Je zaujímavé, že nie je väzobne stíhaný. Ako si to vysvetľujete?

Nepoznám spisy a prípady a neviem, v akom stave sú teraz, lebo nemám k tomu prístup. Z toho, čo som mediálne sledoval, bol navrhnutý do väzby v prípade, v ktorom to nebolo úplne odôvodnené a v tom ďalšom, kedy by to aj odôvodniteľné bolo, sa to nerealizovalo. Nechcem sa k tomu vyjadrovať detailne, z médií som zachytil, že nebola zladená prokuratúra s políciou. Takéto veci by sa nemali stávať.

Práve z médií utekajú výpovede obvinených ako na bežiacom páse. Nejeden človek sa pýta, ako je to možné. Odkiaľ to podľa vás prichádza?

Ja sa tiež pýtam, ako je to možné. Pýtam sa novinárov.

Ale však vy to viete.

Neviem, ako je to možné.

Tak ako v minulosti, pustia to policajti alebo advokáti.

Je potrebné analyzovať, čia výhoda to je, že sa niečo pustí. Niekedy taktika vyšetrovania naznačuje, že by bolo dobré niečo pustiť a sledovať, čo sa deje. V súčasnosti však už v podstate tieňové vyšetrovanie vykonávajú novinári. Ľudí sa pýtajú ešte predtým ako vyšetrovatelia. Neviem, či je to z taktického hľadiska výhodné. Preto si myslím, že tie úniky idú skôr z druhej strany, lebo sa tým pádom môže argumentovať nezákonnosťou, procesnými chybami, a to je jeden z dôvodov, ako sa dá dosiahnuť oslobodzujúci rozsudok.

Ako vnímate volanie z médií a ulice po tom, aby boli obvinené vysoké politické špičky minulej vlády – najmä Kaliňák a Fico?

Už sa to berie takmer ako fakt. Ja to vnímam negatívne, lebo to neprispeje k objektívnej činnosti polície.

Prečo?

Vyšetrovateľ nemôže obviniť zo dňa na deň všetkých, musí vykonať procesné úkony, dodržať zákon a postupovať takticky. Novinár nemusí. Novinár sa môže rovno pýtať, rozposlať akokoľvek otázky a potom povedať, že dosiaľ nedostal odpoveď a napriek tomu to môže napísať. Má to jednoduchšie, a to nehovorím o sociálnych sieťach, kde nie je kontrola ničoho.

Treba sa zamyslieť v koho záujme to je, že sa veci pretriasajú a vyšetrujú takto verejne. Existuje nejaký verejný záujem, ktorým sa argumentuje, že je potrebné niečo dopredu povedať. Lenže verejným záujmom je aj objektívne vyšetrovanie. To sú dva verejné záujmy. Uvidíme, ako to nakoniec všetko dopadne.

Ako sa pozeráte na policajné akcie, aké sme videli napríklad v sídle Penty, kde prišli desiatky policajtov a nakoniec šéf skupiny Jaroslav Haščák vyšiel bez pút na rukách? Nie je to prehnané?

Nie je.

Prečo?

Poviem vám to takto. Útvar osobitného určenia má stanovené určité postupy a taktiky, ako má vykonávať služobné zákroky obdobného charakteru. V bežnej akcii prídu vyšetrovatelia, pozvú na súčinnosť tento útvar a oboznámia ich so situáciou. Aký je objekt, koľko je tam vstupov, aké sú tam priestory a aká je tam ochrana, koľko ľudí treba zadržať, koľko iných nezainteresovaných ľudí sa tam môže vyskytovať.

Takto si vie tento útvar naplánovať, koľko policajtov daný služobný zákrok zvládne. V tomto prípade bola situácia utajovaná a nepovedali im, kam majú ísť a čo budú robiť. Vyhodnotili to tak, že tam radšej poslali viacerých, aby potom prípadne nemali v šokovej situácii podstav ľudí na zákrok. Druhá vec je, že sa možno predpokladalo, že…. ale to už zachádzam do detailov.

Kto rozhoduje o tom, že napríklad Kováčik bol v putách a je tam tá demonštrácia sily štátu?

Je to rozhodnutie vyšetrovateľa.

Vyšetrovateľ má takúto právomoc?

Áno a zároveň aj tí policajti, ktorí vykonávajú daný zákrok, ale po konzultácii s vyšetrovateľom. Musia existovať zákonné dôvody na použitie pút alebo iných donucovacích prostriedkov. V prípade pána Haščáka vyšetrovateľ rozhodol, že takéto dôvody zrejme neexistovali, lebo bol na polícii a bol aj vypočutý. On nebol vtedy zatknutý, ale išiel z policajného výsluchu, to je iná situácia, ako keď je priamo zadržaný.

A v prípade špeciálneho prokurátora Kováčika?

To sú také detaily, že neviem, či má vôbec zmysel o nich hovoriť.

Ľudia to riešia.

Ja sa k tomu nemôžem vyjadrovať, lebo som to neriadil, ani o tom nič neviem. Môžem hovoriť len z hľadiska bývalého policajta, že ako sa má postupovať. K tejto konkrétnej akcii a prečo to tak bolo, sa nemôžem vyjadrovať.

Pripravujete reformu polície. Aká bude polícia po nej?

Veľmi dobrá otázka. Kvôli tomu som prijal ponuku ministra Romana Mikulca, aby som sa stal poradcom. Pripravujeme víziu, ako by policajný zbor mal vyzerať v ideálnom stave. Nedá sa to urobiť tak, ako si niektorí myslia, že presne stanovíme, kedy bude reforma, kedy už sa niečo udeje. Robia sa také zmeny, ktoré sa nedajú urobiť rýchlo, ale dajú sa urobiť koncepčne.

V prvom rade vytvoríme obraz, ako by mal policajný zbor vyzerať v ideálnom stave vo všetkých svojich službách, personálne, materiálne, vzdelanostne, aby bol efektívny. Na to potrebujeme hĺbkové analýzy bezpečnostnej situácie, náboru policajtov, pracovných príležitostí, príplatkov, aby to malo harmóniu. Keď to budeme mať hotové, budeme vedieť naplánovať, ako sa k tomuto cieľu dopracovať. Každý rok naplánujeme sled udalostí, teda plán realizácie. Lebo sa nedá niečo reorganizovať a následne možno zistiť, že to nesmeruje k cieľu. Teraz chceme povedať: takto to má vyzerať a k tomu smerujeme. Potom vieme naplánovať rozpočtové a personálne náklady a podľa časového harmonogramu budeme potom postupovať.

A hlavným cieľom je?

Aby občania vnímali, že policajný zbor je tu pre nich, slúži im a toto je možné realizovať len vtedy, keď to tak cíti aj policajt. Ten pocit bude mať len vtedy, keď bude dobre vyškolený, bude dobre zarábať, bude mať možnosť kariérne stúpať, nie podľa známostí, ale podľa definovaného systému, ktorý je založený na systéme hodnotenia jeho činnosti. Tento systém hodnotenia musí byť maximálne objektívny. Takýto policajný zbor plánujeme vybudovať.