Humanitárny expert: V žiadnej inej krajine nie je premiér na obrazovke tak často

Keď kríza utíchne a podarí sa ju zmierniť na menšiu epidémiu, očakáva sa, že sa v západných krajinách rozbehnú súdne procesy proti vlastným vládam, ktoré neboli dostatočne pripravené, hovorí Dušan Zupka, ktorý roky pôsobí v koordinačnom výbore OSN pre humanitárnu pomoc v Ženeve.

Stále častejšie sa hovorí o vakcínach proti ochoreniu Covid-19, ich nákupe a samotnom očkovaní, ku ktorému nemá značná časť populácie európskych krajín práve pozitívny postoj. Bude vakcinácia účinná, ak sa nenechá zaočkovať veľká väčšina populácie?

Takúto predpoveď sa nedá v tomto období urobiť. Treba povedať, že vidíme dve protikladné veci. Na jednej strane by som celkovú atmosféru v spoločnosti, a to nehovorím len o Slovensku, charakterizoval tak, že vládne veľký optimizmus ohľadom vývoja vakcíny na zastavenie pandémie COVID-19.

Spojený je však s veľkou opatrnosťou, nakoľko sa nevie skoro nič o sekundárnych účinkoch týchto „rýchlovakcín”. Množstvo iných očkovacích vakcín nám pomohlo vyriešiť množstvo chorôb, no v tomto prípade sú ľudia opatrní a myslia si, že rýchlosť, akou sa táto vakcína vyvíjala, vyvoláva isté pochybnosti.

Keď už hovoríte o pochybnostiach, dokážu spoločnosti, ktoré ich vyvíjajú, garantovať, že nebudú mať nejaké závažné dlhodobé dôsledky?

Toto je veľmi vážna otázka, pretože tu nehovoríme o niekoľkých desiatkach, ale stovkách farmaceutických firiem a laboratórií, ktoré sa zaoberajú vývojom tejto vakcíny. Oficiálne vo Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) bolo zaregistrovaných vyše 200 rôznych takýchto firiem, ktoré komisiu WHO v Ženeve požiadali o schválenie svojich vakcín.

Koľko z nich nakoniec prejde touto komisiou?

Odhad svetových expertov, ktorí spolupracujú s WHO je taký, že tým sitom predklinického a klinického testovania prejde nakoniec možno nejakých 7 alebo 8 vakcín. Vrhlo sa na to strašne veľa farmaceutických gigantov, ale šanca, že všetci prejdú a dokážu, že ich vakcína bude spoľahlivá, bude veľmi malá.

Dokážu teda tieto farmafirmy presvedčiť ľudí, aby sa išli očkovať? Ako dokážu zaručiť, že vakcína zaočkovaným poskytne skutočne imunitu voči Covid-19?

Na toto presviedčanie verejnej mienky a ľudí sú dnes použité enormné prostriedky. Každá z týchto farmaceutických firiem používa enormné sumy peňazí, aby presvedčila ľudí, že práve ich vakcína je tá najspoľahlivejšia, najlepšia a nebude mať nejaké sekundárne dôsledky.

Už z tých klinických a predklinických testoch, napríklad vo Veľkej Británii, kde začali používať niektoré očkovacie látky, sa ukázalo, že ľudia, ktorí boli zaočkovaní, mali približne 5 až 7 dní po vakcinácii veľké bolesti hlavy. Objavila sa u nich veľká slabosť, celkové bolesti svalov. To sú len krátkodobé veci, ako sa ľudia cítili, ale dnes nevieme povedať, či by sa niečo mohlo prejaviť o niekoľko rokov po očkovaní. To sú len dohady.

Európska únia má zatiaľ akúsi predbežnú dohodu na nákup 300 miliónov vakcín, ale ako sa budú deliť medzi jednotlivé štáty?

Kľúč by mal byť robený podľa počtu obyvateľov. Európska únia je prakticky zabezpečená vakcínami pre každého obyvateľa. Deti by sa nemali očkovať od zatiaľ nestanoveného veku. Britskí vedci napríklad hovoria, že nemá zmysel očkovať obyvateľstvo mladšie ako 16 rokov, takže to bude stačiť. Dúfam, že sa na nejakom kľúči dohodnú, aj keď doteraz môžeme v Európskej únii pozorovať veľké rozpory v prístupoch členských krajín. Vedela sa dohodnúť na všelijakých malichernostiach, ale keď príde k spoločnému prístupu pri takejto pandémii, tak každá krajina robí niečo iné. Každá má iný prístup a z toho vidíme, že vládne veľká improvizácia.

Skúšajú sa rôzne prístupy, aby sa našiel taký, ktorý je dobrý, ale prístupy jednotlivých členských krajín sú odlišné a nie je v tom žiadna koordinácia. Niektorí hranice zatvárajú, niektorí ich zase otvárajú. Všade je potrebné na hraniciach niečo iné, čiže Schengenská dohoda a ďalšie idú ako keby stranou. Zatiaľ je v tom dosť veľký chaos.

Vráťme sa k tomu, čo ste hovorili o vyvíjaných vakcínach. Tá od firiem Pfizer – BioNtech má účinnosť 95 %. Tá od firmy Moderna má účinnosť viac ako 94 %. AstraZeneca v priemere 70 %. Do akej miery budú tieto vakcíny skutočne účinné v boji proti koronavírusu, keď WHO už varovalo, že zaočkovanie nebude znamenať koniec pandémie?

To je pravda, že určite nebude. Možno, že už nebudeme potom hovoriť o pandémii, ale vírus bude stále medzi nami. Pokiaľ ide o tieto firmy, tak sa vynára jedna závažná otázka. Keď sa na ne pozriete, a to môže každý veľmi ľahko na internete, tak tieto farmaceutické giganty ako Pfizer či Astra Zeneca boli len za uplynulých 20 rokov zapletené do neuveriteľných škandálov. Museli zaplatiť miliardové náhrady, pretože sa konania proti nim dostali na súdy za to, že ľudí zle informovali a používali také lieky, ktoré boli viac škodlivé ako pomáhali.

Aj toto prispieva medzi obyvateľstvom ku globálnej atmosfére, v ktorej ľudia hovoria: „Áno, buďme optimistickí, keď prichádza nádej, že nám očkovacia látka pomôže, ale zároveň buďme veľmi opatrní, pretože sú tu odstrašujúce príklady týchto veľkých farmaceutických firiem z minulosti, ktoré sa nedajú len tak vygumovať.“

Zažili ste vo svojej bohatej praxi takúto masovú snahu o vakcináciu obyvateľstva?

Je to bezprecedentná situácia, ktorej svetové spoločenstvo nebolo nikdy vystavené. Úsilie a celosvetová koordinácia prebieha pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorej povesť sa tiež trošku naštrbila tým, že podávala alebo vydávala rôzne odporúčania, ktoré si odporovali. Raz rúška neodporúčala, potom zase áno a bolo viacero takýchto protichodných opatrení, ktoré trochu podkopali autoritu WHO.

Čo neprispieva k dôvere obyvateľstva voči vakcinácii je aj fakt, že v správnej rade združenia pre koordináciu vakcinácie – COVAX, ktorú ustanovila WHO, sú napríklad Koalícia pre pripravenosť na krízy (CEPI), Medzinárodná asociácia farmaceutických výrobcov (ISEMA), Aliancia pre očkovanie (GAVI) a čo je veľmi zaujímavé, že najväčším darcom pre všetky tieto organizácie je jedna a tá istá nadácia – Nadácia Melindy a Billa Gatesovcov. Aj toto vo svete vytvára atmosféru, že niekto má veľký záujem na tom, aby bola vakcinácia čo najskôr schválená a aplikovaná na obyvateľstvo.

COVAX má zabezpečiť, aby sa dostalo celosvetovo aj do tých najchudobnejších krajín ktoré nebudú mať na nákup vakcín prostriedky a nebudú mať špeciálny fond, ako bol napríklad vytvorený v Európskej únii na ozdravenie pandémie. V rámci COVAXu by sa mala istá časť vakcín rezervovať aj pre tieto chudobné krajiny.

Farmaceutické firmy nepochybne na tejto vakcíne zarobia, ale do akej miery považujete za reálne šíriace sa špekulácie, že sa vývoj urýchľuje len v záujme zisku? Veď v mnohých krajinách sa hovorí o tom, že očkovanie má byť iba dobrovoľné.

Pôjde o miliardy vakcín a bude to velikánsky obchod. K týmto rôznym špekuláciám sa nemôžem vyjadriť, pretože na to nemám žiadne dôkazy. Hovorím len o faktoch, kto podporuje tieto veľké medzinárodné organizácie, aby sa to čo najrýchlejšie urobilo, ale k špekuláciám sa nemôžem vyjadriť.

Vráťme sa k tomu, čo ste hovorili o protichodných vyjadreniach WHO. Zlyhala teda Svetová zdravotnícka organizácie v úvode koronakrízy?

Nehovoril by som o zlyhaní, skôr o zlých a protichodných informáciách. Keď nejaká veľká medzinárodná organizácia mesiac odporúča jedno a ďalší mesiac niečo iné, tak sa jej kredibilita určite znižuje. Problém bol aj to, že na túto krízu nebol nikto pripravený – ani medzinárodné organizácie, ani vlády. To uznávajú aj vo veľkých západoeurópskych krajinách, že väčšina vlád nebola dostatočne pripravená.

Keď kríza utíchne a podarí sa ju zmierniť na menšiu epidémiu rozmerov bežnej chrípky a nebude už toľko obetí, tak sa očakáva, že v týchto západných krajinách sa rozbehnú súdne procesy proti vlastným vládam, ktoré neboli schopné alebo dostatočne pripravené. Každá vláda musí byť v každom okamihu pripravená. To je ich zodpovednosť. Preto boli zvolení občanmi, aby zabezpečili ich ochranu. K tomuto ale dôjde až vtedy, keď sa situácia upokojí.

Zo strany USA zaznievala na adresu WHO kritika, že organizácia bola pod obrovským vplyvom Pekingu. A na základe toho sa k Číne pristupovalo v rukavičkách.

Tento názor prevládal v USA, keď bola administratíva vedená pánom Trumpom. Teraz sa ten názor veľmi mení. Už teraz Biden hovorí, že treba opäť posilniť spoluprácu s WHO. Je tu znova vidieť protichodné názory. Nebolo dokázané, či Čína zohrala nejakú pozitívnu alebo negatívnu úlohu. Zase je to len množstvo špekulácií.

Prečo potom medzinárodní experti WHO neprišli skúmať vírus do Wu-chanu, až kým sa šéf WHO Tedros Adhanom nestretol v januári s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom? WHO navyše spočiatku nekriticky preberalo tvrdenia Pekingu a aj vyhlásenie pandémie prišlo zo strany WHO až 11. marca potom, keď v Číne už pribúdalo len zopár prípadov denne, ale pritom už sa ochorenie týždne predtým šírilo po celom svete. Nie sú to dôkazy toho, že WHO šla po ruke Pekingu?

Myslím, že nie. V Číne je veľká kancelária WHO, ktorá mohla monitorovať situáciu od prvých dní a bola na mieste. Mohla podávať správy, čo sa presne deje a o tom bolo informované aj vo svetových masových médiách. Nie je žiaden dôkaz, že by niekto z WHO bol pod vplyvom Číny alebo pod vplyvom niekoho iného. To sú zase iba rôzne domnienky.

Čínska vakcína od spoločnosti Sinovac bola otestovaná na 40-tisíc dobrovoľníkoch a hotová by mala byť už v januári 2021. Záujem o ne už prejavili napríklad v Brazílii či Indonézii a zaznievajú varovania, že by Peking práve prostredníctvom vakcín proti Covid-19 mohol získať ešte väčší globálny vplyv.

S týmto názorom sa nestotožňujem, pretože tu nie je iba čínska vakcína. Je tu aj ruská, indická, anglická, americká a ďalšie. Či tieto krajiny budú chcieť vakcíny využiť na nejakú globálnu hegemóniu nad svetom, to je dnes ťažko povedať. Nie sú na to žiadne dôkazy, len špekulácie a teórie, ale nedá sa k tomu vyjadriť.

Keď očkovanie nebude znamenať koniec šírenia koronavírusu, tak čo teda?

Kým nebude dostupná takmer 100 % účinná vakcína, by som v tejto fáze odporúčal, aby ľudia naďalej dodržiavali určité zásady, ktoré platia a je dokázané, že sú účinné. Je to jednak sociálny dištanc, ale nadovšetko hygiena. Umývanie si rúk, aj stokrát za deň ak treba, a potom rúška. Ale ešte dôležitejšie ako rúška, je veľmi pravidelná hygiena v priebehu celého dňa. K opatreniam, ktoré treba prijať, by som chcel povedať, že celosvetové spoločenstvo je nastavené veľmi zle. Táto pandémia a priority spoločenstva sú nastavené nesprávnym smerom. Pandémia vypukla už pred rokom. Vedelo sa, že to bude vážne.

Čo mali teda podľa vás robiť?

Vlády celého sveta dávajú multimiliardové výdavky na zbrojenie, ktoré sa neobmedzujú, ale stále pokračujú. Vojenské výdavky by sa mali ihneď drasticky obmedziť a tieto ušetrené zdroje mali byť použité na zlepšenie zdravotníckeho systému v tej danej krajine. Pozrite sa, čo sa vybudovalo u nás. Koľko nových ľudí sa odvtedy vyškolilo, aké prostriedky sa použili, boli postavené nové nemocnice alebo zariadenia? Nakúpilo sa niečo? Kúpilo sa pár ventilátorov zo Starej Turej, ale čo sa investovalo celosvetovo?

To nie je kritika len na Slovensko, ale na celý svet. Veľmi málo sa investuje do zlepšovania zdravotníckej infraštruktúry a tréningu ľudí, ktorí by sa mali týmito vecami zaoberať. Stále ich máme nedostatok, ale čo sa urobilo? Len veľmi málo, ak vôbec niečo.

Ako vy zo Ženevy vnímate to, ako sa rieši pandémia doma na Slovensku?

V týchto krajinách ako je Švajčiarsko je všetko dobrovoľné. Také niečo, že by niekto bol v úvodzovkách „dobrovoľne“ prinútený sa dať testovať, tak to tu nie je vôbec možné, ani vo Švajčiarsku, ani vo Francúzsku ani nikde tu v okolitých krajinách. Dokonca už prebiehajú úvahy o povinnom očkovaní, ale to tu nie je možné. Pozeral som debatu francúzskych expertov o tom, či by malo byť očkovanie povinné a väčšina sa zhodla na tom, že ak by to niekto vyhlásil za povinné, tak by to mohlo viesť k revolúcii.

Čo hovoríte na to, že prezidentka Zuzana Čaputová vyzvala premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), aby odovzdal riešenie pandémie inému členovi kabinetu?

To je správne. Lebo podľa toho, ako pozorujem médiá v rôznych jazykoch, tak v nijakej krajine som nevidel niečo také, ako k tomu dochádza na Slovensku. V nijakej krajine sa premiér, či už francúzsky, taliansky, anglický alebo iný, neobjavuje na obrazovkách každý deň alebo niekoľkokrát za deň. To majú na starosti hovorcovia alebo zodpovední lekárski odborníci a krízoví manažéri. Ani len minister zdravotníctva nie je na obraze tak často ako na Slovensku.

Keď premiér v týchto krajinách vystúpi v takýchto otázkach, tak to je tak raz za mesiac. Inak sa potom dehonestuje funkcia predstaviteľa štátu, keď nedeleguje úlohy na skutočných odborníkov. Všade v týchto krajinách je delegovaná zodpovednosť na odborníkov a potom je na hovorcoch, aby informovali v médiách. Ale najvyšší štátni činitelia sa objavujú len sporadicky, keď treba prijať nejaké zásadné opatrenia alebo vyhlásenia.