Recenziou novej opery Štátneho divadla Košice, Donizettiho diela Roberto Devereux, začíname novú spoluprácu s poprednou opernou kritičkou Michaelou Mojžišovou.

V našich divadlách sa aj napriek rastúcej pandemickej vlne rozbieha nová sezóna. Tú opernú otvorilo Štátne divadlo v Košiciach prvým slovenským javiskovým uvedením Donizettiho drámy Roberto Devereux.

V romantickej opernej tragédii sa prepletajú historické reálie s fiktívnym príbehom. V jej centre stojí starnúca anglická kráľovná Alžbeta I., spaľovaná láskou k Robertovi Devereuxovi. Srdce grófa z Essexu však patrí Sáre, ktorej manžel, vojvoda z Nottinghamu, je až do odhalenia vzťahu Robertovým verným priateľom a ochrancom. Zradou rozzúrená kráľovná podpíše rozsudok smrti, ktorý nad jej bývalým milencom vyniesli intrigáni v parlamente. Poprava lásky privodí aj Alžbetin koniec: po strhujúcej scéne šialenstva odovzdáva vládu synovcovi Jakubovi.

V košickej inscenácii sa počas predohry zdvíha opona a odhaľuje tmavú, minimalisticky neutrálnu scénu, lemovanú pár tonetovými stoličkami (scéna Pavol Juráš). Dvorania kráľovnej Alžbety majú v rukách paličky, držiace rúška na prekrytie horných dýchacích ciest. Čierne kostýmy (Mitzy von Hoffmann) vyzerajú ako z divadelného fundusu, recyklovateľný (takmer)civil len kde-tu spestruje historizujúci detail. Stačí pár taktov a divákovi sa vtipne naservírujú základné indície: vizuál inscenácie je determinovaný protipandemickými opatreniami a žalostnou finančnou situáciou v slovenskej kultúre. Režisér Anton Korenči (šéf tunajšieho činoherného súboru) vo svojej opernej prvotine naznačil, že popri decentnom zmysle pre humor mu nie je cudzia ani schopnosť plasticky čítať charaktery postáv, rozkrývať motivácie ich vzťahov či umne pracovať so zborovou masou. Ak by odolal čarám digitálnej techniky a asketickejšie narábal s filmovými projekciami, mohol to byť vydarený operný debut.





Najnovšie autorské články