Koľko sviatkov, zvykov a iných súčastí našej kultúry pochádza ešte z pôvodnej slovanskej viery? Ukazuje sa, že sme si toho od našich predkov zachovali celkom dosť. Mnoho z pôvodnej slovanskej kultúry prešlo aj do kresťanských zvykov, čo dalo vzniknúť našej jedinečnej slovenskej kultúre a tradíciám.

Je široko známe, že Slováci, a teda aj Slovania všeobecne, vyznávali pred prijatím kresťanstva svoju pôvodnú vieru. Tá sa vyznačovala napríklad mnohobožstvom, uctievaním prírody, obetami a mnohými zvykmi, pričom niektoré sa v rôznych obmenách zachovali až dodnes.

Naši predkovia prestúpili na kresťanstvo relatívne krátko po tom, ako sa dostali na stránky dejín. Styky kresťanstva so Slovanmi v našej oblasti sú zrejmé už v 7. storočí, pričom na Slovensku, respektíve Nitriansku, došlo k pokresťančeniu pravdepodobne v prvej polovici 9. storočia.

Prechod na kresťanskú vieru prirodzene nebol úplne jednoduchý ani krátky proces. Zároveň sa do novej viery, aj skrz jej synkretickú náturu, začali prijímať rôzne pôvodné zvyky, sviatky, niektoré božstvá zasa dostali svojich náprotivkov vo svätcoch a podobne. Mnoho ľudí sa tiež nechcelo rozlúčiť so starými tradíciami, a tak popri vyznávaní kresťanstva jednoducho pokračovali v zaužívaných zvykoch.

V tomto texte by sme sa preto radi pozreli na tieto zvyšky slovanského pohanstva na Slovensku. Čiže koľko rôznych čriepkov starej viery prežilo svoju tisícročnú púť v rámci kresťanskej a slovenskej kultúry všeobecne až do súčasnosti.

Názvy vrchov, obcí či lúk

Prvá zastávka sú topografické názvy, ktorých máme na Slovensku celkom požehnane. Najjednoduchšie sa nám odhadne predkresťanský pôvod pri menách ako Pohanská (vrch i hradisko v Malých Karpatoch) či Pohanský hrad (Pohanský vrch) neďaleko Fiľakova pri obci Stará Bašta.

Etnologička a historička Katarína Nádaská poukazuje na Mokošinu lúku neďaleko Skalice, nazvanú podľa bohyne Mokoš. V obci Sološnica sa zasa v roku 1599 spomína kňaz Stanislav Mokošiny (Mokošinský ?). V darovacej listine kráľa Bela IV. sa spomína dedina Parom (iný slovenský názov pre Perúna).

Staršieho rázu je listina z roku 1347, o ktorej písal už v roku 1964 napríklad Branislav Varsik, z novších autorov napríklad Martin Pukanec. Listina opisuje metáciu hraníc usadlostí Chrámec (Harmach), Ryma a Ozow (posledné dve zaniknuté) neďaleko Rimavskej Soboty.  

Vo vytyčovaní hraníc sa spomína trojica vrchov – Paganwar, Mogoswarhygh a Purunhygh. Teda Pohanský hrad/vrch, Mokošin hradný vrch a Perúnov vrch. Náznak o možnom pohanskom chráme či kultovom mieste môže niesť aj spomenutá osada Chrámec.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.